Vraj som biely kôň. No to asi ťažko. Robím desať hodín denne, aj cez sviatky, nie som žiadny milionár. Ale poriadne ma hnevá, že to už celé roky nikam nespeje, - okomentoval súdny spor týkajúci sa niekdajšieho obrovského škandálu finančnej správy jeden z dotknutých. Má strach zverejniť meno, lebo svoje si už vinou zoznamu bielych koní užil. „Ešte aj klienti mi poodchádzali v tom nešťastnom období - veď kto by už chcel obchodovať s bielym koňom a pritiahnuť na seba pozornosť daniarov,“ hovorí muž, ktorého meno bolo jedným z mnohých na zozname, ktorý vraj používala v rámci predchádzania rizikám finančná správa a jej kriminálny úrad.

ÚPLATKÁRI

„Oni brali úplatky, robili svoje biznisy a mňa označovali za podvodníka,“ rozčuľuje sa na margo súčasných udalostí muž zo zoznamu bielych koní.

Je pravda, že vtedajší prezident finančnej správy František Imrecze aj viceprezident Daniel Čech lietajú v úplatkárskych aférach. Obaja sa priznali. Čech napríklad k tomu, že zobral peniaze od Františka Böhma za krytie nelegálnych obchodov s palivami a DPH. Pri odchode z finančnej správy vraj Čech dostal od Imreczeho úplatok 200-tisíc eur ako poďakovanie za jeho postup pri zmanipulovaných nákupoch informačných systémov. Imrecze zas vypovedal o údajných úplatkoch pre Petra Pellegriniho, celé Slovensko počulo nahrávku, kde hovoril aj o úplatku pre dnešného ministra vnútra Romana Mikulca ešte v časoch, keď šéfoval vojenským tajným.

„No a títo skorumpovaní úplatkári vytvorili zoznam bielych koní? Veď je to absurdné!“ hnevá sa muž zo zoznamu.

NASTRČENÍ PODNIKATELIA?

Na uniknutom zozname bolo vyše 1 200 mien vrátane osobných a identifikačných údajov týchto ľudí a 3 600 firiem. Boli to mená nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska, Ruska či Malty. Súhrnne boli označení ako biele kone.

Biely kôň je nastrčená osoba vo firme alebo nastrčená firma s cieľom zakryť skutočného majiteľa. Zoznam uniknutý na verejnosť vzbudil veľkú pozornosť, veď umožnil ďalším podnikateľom zistiť, či neobchodujú so „závadovými“ ľuďmi či spoločnosťami. Ľudia začali preverovať svojich klientov aj spolupracovníkov, či tam náhodou nie sú. Veď kto by už len chcel obchodovať či inak spolupracovať s bielymi koňmi?!

Spomínaný zoznam využívali daňoví úradníci napríklad pri určovaní výšky zábezpeky, ktorú musí podnikateľ zložiť, aby začal odvádzať DPH a mohol si uplatňovať nadmerné odpočty. Zákon tu stanovuje veľmi široké rozpätie možností. Ste na zozname? Zábezpeka poriadne stúpa...

„Toto musím na súde vyhrať. Nehovorím, že všetci zo zoznamu sú čistí, ale napríklad ja tam určite nepatrím,“ vyhlásil právnik zo zoznamu Ladislav Klein. Už pred rokmi bol odhodlaný bojovať a získať odškodnenie za poškodenie svojho mena.

Celkovo sa obrátilo na súdy so žalobami proti finančnej správe iba päť ľudí. Mnohí sa báli, ne­chceli si vraj páliť prsty v boji so štátom, hovorili. Štyria ľudia to riešili samostatnými žalobami na Najvyššom súde, právnička z východného Slovenska sa obrátila na okresný súd. „Zastupujem klientov, ktorí majú problém s finančnou správou, preto som zaradená na zoznam? Chcem, aby mi to zdôvodnili, chcem, aby ma dali odtiaľ preč,“ rozčuľovala sa a dodala, že to musí byť omyl. Okresný súd jej za pravdu nedal.

ZOZNAM NIE JE, TVRDÍ SÚD

Ako to dopadlo na Najvyššom súde? „Dňa 18. 11. 2020 žalobu všetkých žalobcov zamietol. Dôvodom zamietnutia bolo to, že žalobcovia nepreukázali existenciu týchto zoznamov, súčasne však súd zamietol návrhy na dokazovanie, ktorými žalobcovia preukazovali vedenie týchto zoznamov. Odôvodnenie rozsudku považujem za prejav maximálnej miery svojvôle,“ vyhlásil na margo aktuálneho stavu žalôb advokát ľudí zo zoznamu Michal Mandzák.

V minulosti existenciu zoznamu bielych koní potvrdil na súde samotný Kriminálny úrad finančnej správy (KUFS), no súd to neakceptoval. „Prijal pritom celkom unikátny názor, že toto stanovisko KUFS bolo prijaté za veľmi krátky čas, za niekoľko dní, a preto má byť menej dôveryhodné,“ objasnil nám Mandzák.

Stanovisko KUFS pre súd vypracúval v minulosti aj Miroslav Kriak, muž známy z procesu s Marianom Kočnerom, ktorý sledoval novinárov aj neskôr zavraždeného Jána Kuciaka. Kriak pripustil, že zoznam kriminálny úrad má a používa, ale nevidel nič čudné na názve, ktorý kriminalizoval ľudí a firmy v ňom. „Je irelevantné, či sa databázy označujú ako napríklad databáza XB, biele kone, žlté motýle, čierne bociany a podobne,“ dôvodil vtedy Kriak, ktorý nepoprel existenciu zoznamu, len bagatelizoval jeho názov a vplyv zaradenia ľudí doň.

Rozsudok je v súčasnosti na Ústavnom súde SR, ktorý sťažnosť proti rozsudku prijal koncom júla na ďalšie konanie. Mimochodom, Ústavný súd už v minulosti v tejto veci rozhodnutie Najvyššieho súdu zrušil.

AZDA SA DOŽIJE KONCA

Štátne orgány môžu na základe zákona viesť rôzne zoznamy záujmových ľudí. Sú potrebné napríklad pri boji s terorizmom alebo sú aj zoznamy sexuálnych delikventov. Aká je podmienka? V podobných veciach už vydal stanoviská Európsky súd pre ľudské práva aj Súdny dvor. Podstata je, že každý takýto zoznam musí byť upravený zákonom, ktorý spĺňa určité štandardy, napríklad musia byť jasné kritériá radenia ľudí a firiem na zoznam podozrivých subjektov.

„Vedenie zoznamov v rozpore s európskou legislatívou môže negatívne zasiahnuť do práv dotknutých osôb. Typickým príkladom sú napríklad mafiánske zoznamy, ktoré mali viesť slovenské policajné orgány; tie však oficiálne popierajú, že by takéto zoznamy viedli. Napriek tomu však policajné zložky vychádzajú z týchto zoznamov, a to dokonca i Europol. Negatívne dôsledky sa zvýšia v prípade, ak takéto zoznamy (vedené potajme) preniknú na verejnosť. Vtedy z týchto zoznamov vychádzajú i obchodní partneri, zamestnávatelia, bankové inštitúcie, ale nakoniec i médiá, ktorí radi špekulujú o zaradení do takýchto zoznamov,“ argumentuje advokát Mandzák.

„Neviem, či sa dožijem konca tohto celého, mám svoj vek, ale azda áno,“ vzdychol si Ladislav Klein, podľa zoznamu biely kôň.

Možnosť obrany

Na celej veci je absurdné, ako dlho trvá rozhodovanie súdov, ktoré prijatím ústavnej sťažnosti stále nie je ukončené, - myslí si Zuzana Petková, riaditeľka nadácie Zastavme korupciu, ktorá pred pár rokmi ako reportérka Trendu kauzu rozoberala vo svojich textoch. Takéto dlhé obdobie podľa nej neprispieva k právnej istote a aj v prípade úspechu by žalobcom zrejme takáto satisfakcia už bola nanič. 

FOTO v GALÉRII

„V čase, keď sme sa týmto prípadom v Trende zaoberali, sa z dostupných informácií javilo, že daniari si naozaj vytvorili takúto ‚pomôcku‘ na identifikáciu nespoľahlivých firiem. Ak sa však niekto na zozname ocitol neprávom, mohlo to firme spôsobiť naozaj vážne problémy pri podnikaní, preto sú takéto nástroje nebezpečné, bez možnosti efektívnej obrany na strane súkromných spoločností,“ upozorňuje Petková.