V parlamente vyčíňa ľudák Štefan Kuffa a mnohí nerozumejú ani náboženským prejavom ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. Hrozí nám teokracia? Aj na to sme sa spýtali teológa a publicistu Dr. ĽUBOMÍRA MARTINA ONDRÁŠKA, spoluzakladateľa nadkonfesijnej kresťanskej organizácie Acta Sanctorum, Inc. založenej v Chicagu v roku 2009, kde momentálne žije. Je autorom knihy Neocharizmatické hnutie na Slovensku. Pentekostalizmus, teda akési entuziastické kresťanstvo, známe aj pod termínmi letnično-charizmatické, ktoré sa prejavuje silnými náboženskými zážitkami, je teda schopný vnímať nielen ako veriaci človek, ale aj z odborného pohľadu.

V politike sa objavilo viacero takzvaných „znovuzrodených kresťanov“. Mnohí však tomuto termínu nerozumejú. Vysvetlíte ho?

Píše sa o tom v Evanjeliu podľa Jána, 3 kapitole a veršoch 1-21, kde Ježiš hovorí Nikodémovi: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: ‚Musíte sa znova narodiť.‘“

Mnohí kresťania teda veria, že človek nie je spasený prostredníctvom náboženských rituálov a dokonca ani dobrými skutkami, ale musí sa „znovuzrodiť“ – oľutovať svoje hriechy a prijať Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa a Pána. Pre osoby z iných náboženských tradícií alebo pre osoby, ktoré žiadnu vieru nepraktizujú, môže tento jazyk znieť zvláštne až ezotericky, čo bol aj prípad biblického Nikodéma. Mali by sme však rešpektovať, že každý človek má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. V slobodnej a demokratickej spoločnosti by žiadny človek nemal byť urážaný či zosmiešňovaný pre svoje náboženské presvedčenie.

Samozrejme, ale ani oni nie sú neomylní...

Pochopiteľne, nájdu sa jednotlivci a spoločenstvá, ktoré objektívne vykazujú problematické prvky. Vo vzťahu k politike sú to napríklad postoje a prístupy vychádzajúce z „teológie nadvlády“, kedy kresťania chcú vo verejnom priestore dominovať. Ide tu o príklad hlbokého neporozumenia úlohy cirkvi v spoločnosti. Hoci sa v každej krajine nájdu kresťania, ktorí takýmto spôsobom zmýšľajú, väčšine kresťanov je také myslenie cudzie. Nie som si vedomý, že by sa nejaká taká osoba nachádzala v slovenskej vysokej politike.

Takže vždy je hrozba, že budú presadzovať konzervatívne zákony, ktoré môžu iní považovať za zásah do osobnej slobody?

 Väčšina otvorene kresťanských politikov v slovenskom parlamente zmýšľa konzervatívne a budú sa snažiť presadiť zákony, ktoré čo najviac korešpondujú s ich videním sveta a najmä prianiami ich voličov. Tu netreba zabúdať na to, že slovenskí kresťania nie sú monolitná skupina – keby boli, Kresťanskodemokratické hnutie by nebolo mimo parlamentu, ale bolo by najsilnejšou politickou stranou. V posledných voľbách navyše do parlamentu kandidovali aj „liberálni kresťania“, ktorým sa však v dostatočnej miere nepodarilo osloviť slovenských voličov. 

Nehrozí nám teda nejaká teokracia?

Osobne sa toho neobávam. Ale je možné, že sa krajina môže v niektorých oblastiach stať konzervatívnejšou. Ak by sa tak stalo, nebude to dôsledkom kresťanskej viery, ale bolo by to jednoducho výsledkom konzervatívnej politiky, ktorá kopíruje preferencie voličov. Navyše, ako som spomínal, kresťanstvo na Slovensku nie je monolitné. Kresťania sú zastúpení vo väčšine, ak nie všetkých politických stranách, čo je ďalšou pripomienkou toho, že je lepšie vyhnúť sa výrazu „kresťanská politika“, ktorý v roku 2018 často používal Richard Vašečka

Myslíte si, že kresťania si volia zástupcov len podľa náboženskej orientácie?

Väčšina voličov nie. Zaujíma ich, či politici reprezentujú a budú presadzovať ich záujmy a hodnoty. V demokratickej spoločnosti je irelevantné z akých náboženských či filozofických predpokladov konkrétne etické či politické názory vychádzajú. S tými názormi možno nesúhlasiť, ale sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania každého človeka, vrátane politikov, musí byť chránená.

A čo ak sa politici rozhodnú prejavovať svoje náboženské presvedčenie verejne?

Majú na to právo, hoci riskujú, že budú niektorými nepochopení. Zároveň by mali pamätať na to, – najmä tí, čo pred vstupom do politiky pôsobili v duchovnej službe –, že ich pracovná náplň sa zmenila.

Ako vnímate náboženské názory ministra zdravotníctva? 

Vo verejnom priestore registrujem Mareka Krajčího od 90. rokoch minulého storočia ako entuziastického a ekumenicky založeného kresťana, ktorý organizoval Koncerty modlitieb a chvál a neskôr sa stal zakladateľom a riaditeľom platformy Kresťania v meste. Je členom cirkevného zboru Viera v Bratislave, ktorý je súčasťou jednej z 18 štátom registrovaných cirkví – Bratskej jednoty baptistov. V rámci tejto evanjelikálnej cirkvi existuje diverzita názorov ohľadne charizmatických dôrazov – podobne, ako je tomu vo väčšine cirkví, ktoré sa formálne nehlásia k letnično-charizmatickému hnutiu. Marek Krajčí je členom spoločenstva, ktoré je pre túto formu spirituality viac otvorené ako väčšina zborov v rámci Bratskej jednoty baptistov. 

Poviete nám niečo bližšie o tomto zbore?

Pre mnohých kresťanov, vrátane tých baptistického vierovyznania, nie je cirkevný zbor Viera tá správna šálka kávy. Patria preto do iných cirkví a spoločenstiev, a pokiaľ sú baptisti, majú v Bratislave na výber hneď z niekoľkých zborov. To však neznamená, že by sme nemali rešpektovať náboženskú slobodu kresťanov zoskupených v tomto spoločenstve, alebo ich za ich náboženské presvedčenia urážať.

Na rozdiel od väčšiny neocharizmatických spoločenstiev, je evanjelikálny cirkevný zbor Viera vedený dvoma pastormi s adekvátnym teologickým vzdelaním. Navyše, tento zbor nie je nezávislý, ale je súčasťou jednej z registrovaných cirkví, ktorej predsedom je doktor teológie Benjamin Uhrin. Tento fakt výrazne znižuje možnosť duchovného zneužívania, ktoré je často prítomné v náboženských spoločenstvách, ktoré bývajú populárne označované termínom „sekty“. 

Takže cirkevný zbor Viera nevykazuje žiadne sektárske prvky?

Nie. Marek Krajčí je podľa mne dostupných informácií členom štandardného evanjelikálneho spoločenstva, ktoré sa vyznačuje otvorenosťou pre charizmatické akcenty. Aj v tomto spoločenstve môžu odznieť názory, s ktorými sa kresťania z iných náboženských tradícií, ako aj väčšinová spoločnosť nemusia stotožniť, ale tieto spadajú pod slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania každého človeka. 

Nedávno zase verejnosť šokoval Štefan Kuffa zakladateľ hnutia KDŽP, ktorý si nevhodne doberal tehotnú poslankyňu. Aj správanie rodiny Kuffovcov máme rešpektovať?

Vyjadrenia pána poslanca Kuffu považujem za nevhodné a zasluhujúce si kritiku. Ak mu záleží na zlepšovaní politickej kultúry na Slovensku, mal by sa podobnému správaniu v budúcnosti vyvarovať.  

Môže byť príslušnosť k nejakej náboženskej spoločnosti použitá na diskreditáciu?

Politika je v značnej miere o získaní a zachovaní moci. Je relatívne bežným javom, že sa politickí oponenti alebo rôzne záujmové skupiny môžu snažiť použiť „náboženský argument“ na zdiskreditovanie svojho oponenta. Prezidentský kandidát Andrej Kiska bol jeho politickým rivalom obvinený, že má napojenie na Scientologickú cirkev a prezidentský kandidát Barack Obama bol konfrontovaný s faktom, že bol členom Trinity United Church of Christ, ktorej pastor Jeremiah Wright je známy viacerými kontroverznými vyhláseniami. Podobnej kritike teraz čelí minister zdravotníctva Marek Krajčí. 

Slováci by sa teda mali naučiť rozlišovať medzi náboženským cítením a konkrétnymi politickými činmi?

Áno. Len preto, že niečomu nerozumieme, alebo s niečím nesúhlasíme, neznamená, že by sme mali mať voči danému fenoménu apriori negatívny postoj a prejavovať ho netolerantným spôsobom. Náboženská sloboda je základným pilierom demokracie a náboženská tolerancia dôležitou občianskou cnosťou.