V kauze Mýtnik sa vo štvrtok objavil nečakaný zádrh. Špecializovaný trestný súd odmietol, aby sa ako dôkaz prečítali bankové výpisy z Českej republiky. Ide pritom o dôležitý dôkaz.

Výpisy totiž dokazujú prevody finančných prostriedkov, ktoré softvérová firma Allexis v ére Smeru zarobila na finančnej správe dodaním kontrolných a analytických informačných systémov.

Špeciálna prokuratúra tvrdí, že pri ich utajenom obstaraní došlo k machináciám a bankové transakcie preto hodnotí ako súčasť legalizácie príjmov z trestnej činnosti. V súvislosti s prevodmi sú obžalovaní podnikateľ blízky Smeru Jozef Brhel, jeho syn Jozef a český právnik slovenského pôvodu Martin Bahleda.

Ak sa nakoniec bankové výpisy alebo iný dôkaz o transakciách neprečítajú, akoby k prevodom vôbec nedošlo – súd na ne totiž nebude môcť prihliadať.

Chýba odvolanie proti príkazu

Práve vo štvrtok popoludní malo dôjsť k ich prečítaniu, prokurátor Ondrej Repa však nakoniec oboznámil iba dokumenty slovenských bánk. Keď začal čítať výpisy z Česka, skočil mu do toho Brhelov obhajca Michal Mandzák a namietal, že tie boli získané protiprávne.

Prokuratúra ich vyžiadala z Českej republiky na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu. Pravidlá jeho používania upravuje celoeurópska smernica. Slovenský zákon o vyšetrovacom príkaze je však pravdepodobne v rozpore s ňou.

Vyslovene totiž vylučuje, aby sa obvinený proti takémuto príkazu bránil odvolaním, sťažnosťou alebo iným opravným prostriedkom. Súdny dvor Európskej únie pritom ešte v novembri 2021 rozhodol, že treba, aby vnútroštátne predpisy umožnili dať proti príkazu opravný prostriedok.

„Dôkazy navrhované prokurátorom získané na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu súd nevykoná,“ oznámil po námietke predseda senátu sudca Ján Hrubala.

Nemusí to však byť konečné rozhodnutie. Na novinársku otázku, či ho senát ešte počas ďalších pojednávacích dní môže prehodnotiť, J. Hrubala prostredníctvom hovorkyne Špecializovaného trestného súdu reagoval, že „ide o predbežné rozhodnutie, ktoré sa týka nespochybňovaných faktov“.

Čo konkrétne to znamená pre čítanie zahraničných bankových výpisov a preukázanie jednotlivých prevodov sa ukáže až na niektorom z ďalších pojednávacích dní. Zatiaľ je ich do októbra naplánovaných jedenásť. Doteraz trojčlenný senát Špecializovaného trestného súdu v kauze Mýtnik pojednával 16 dní.

Ministerstvo spravodlivosti v piatok už nestihlo poskytnúť stanovisko, či je v akomkoľvek štádiu rozpracovania novela zákona o vyšetrovacom príkaze, ktorá by to tento problém napravila alebo by sa to dalo narýchlo vyriešiť cez takzvaný poslanecký prílepok k nesúvisiacemu zákonu, čo je však veľmi kritizovaná legislatívna prax.

Vzhľadom na momentálnu politickú nestabilitu v krajine je nepravdepodobné, že by to bola v dohľadnej dobe riešiteľná téma.

Prečo súd hovorí o nesporných faktoch

Poznámka sudcu J. Hrubala o „nespochybňovaných faktoch“ je narážkou na postoj obžalovaného Jozefa Brhela ml. Od začiatku totiž nepopiera, že k prevodom finančných prostriedkov z firmy Allexis došlo a profitoval z jej podnikania.

Už vo štvrtok sa po námietke proti čítaniu výpisov J. Hrubala obrátil na J. Brhela ml. s poznámkou, že „vy bez problémov hovoríte o finančných presunoch z Českej republiky a Malty, nespochybňujete ich“. J. Brhel ml. na to nereagoval a senát vzápätí rozhodol, že výpisy sa čítať nebudú.

J. Brhel ml. síce naozaj vo všeobecnosti potvrdil, že k prevodom došlo a profitoval z podnikania spoločnosti Allexis, ale zatiaľ oficiálne nekomentoval jednotlivé transakcie tak, ako ich opisuje obžaloba.

Dokopy ide asi o štyridsať jednotlivých prevodov v rôznych sumách. Obhajoba J. Brhela ml. je postavená na tom, že nešlo o legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, ale o štandardnú výplatu dividend – podielov na zisku. Poukazuje pritom aj na to, že všetky prevody boli riadne označené, realizovali sa bezhotovostne v rámci Európskej únie a spätne sa preto dal ľahko vypátrať pôvod finančných prostriedkov.

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti je v Trestnom zákone charakterizovaná aj snahou o zatajovanie príjmov a zakrytie ich nelegálneho pôvodu.

Neprečítané dokumenty
  • Nateraz nečítané bankové výpisy vypovedajú o prevodoch finančných prostriedkov medzi rokmi 2015 a 2021. Zahŕňajú síce štyri firmy z troch rôznych krajín, ale všetky mali vedené účty v J&T Banke alebo PPF Banke. Obe majú sídlo v Českej republike.
  • Slovenská firma Allexis mala podľa obžaloby previesť 20 miliónov eur v jedenástich platbách svojej materskej spoločnosti Allexis Group so sídlom v Česku.
  • Tá mala ďalej 16,5 milióna previesť svojej materskej firme Allexis Assets na Malte, účet však mala v českej PPF Banke. Maltská spoločnosť Allexis Assets následne vyplatila podiely na zisku dvom majiteľom.
  • Podnikateľovi s informačno-komunikačnými technológiami Michalovi Suchobovu išlo podľa obžaloby na osobné účty na Slovensku a v Spojených arabských emirátoch 6,4 milióna eur.
  • Druhému akcionárovi, cyperskej firme Prenmor Finance, vyplatila v piatich platbách 3,7 milióna eur. Konečným užívateľom výhod firmy Prenmor bol Jozef Brhel ml.

Ľ. Makó: F. Imrecze bol submisívny k M. Suchobovi

Vo štvrtok na Špecializovanom trestnom súde vypovedal spolupracujúci svedok Ľudovít Makó, ktorý v ére Smeru riadil kriminálny úrad finančnej správy. Práve on podal trestné oznámenie, ktoré spustilo trestné stíhania v rámci aféry Mýtnik.

Prvotne však netvrdil, že by s pochybnými obstarávaniami informačných systémov na finančnej správy bol spojený J. Brhel st. Spomenul ho až pri piatom výsluchu. „Nemal som dôvod ho tam označovať, ja som ho pritom vtedy nevnímal,“ svedčil Makó. Potvrdil však, že vnímal vplyv J. Brhela st. na finančnú správu.

Ako problém vnímal L. Makó podľa vlastných slov vzťah medzi niekdajším prezidentom finančnej správy Františkom Imreczem a majiteľom Allexis podnikateľom Michalom Suchobom. „Ten vzťah bol submisívny zo strany F. Imreczeho,“ tvrdí Ľ. Makó. Už predtým takýto charakter vzťahu medzi F. Imreczem a M. Suchobom potvrdili iní svedkovia.

Ľ. Makó to ilustroval na príhode, podľa ktorej M. Suchoba zavolal F. Imreczemu a donútil ho prísť podpísať dodatky k zmluve na jeden z informačných systémov od Allexis. „Povedal, že nemôže ísť do nejakého rozporu s M. Suchobom, lebo má u neho nejaké finančné prostriedky,“ uviedol Ľ. Makó. F. Imrecze a M. Suchoba systematicky popierajú, že by sa medzi sebou dohodli na úschove úplatkov.

Obhajoba od začiatku procesu tvrdí, že utajené obstarávania informačných systémov vymysleli a zorganizovali M. Suchoba s F. Imreczem, nie J. Brhel st. alebo jeho syn. J. Brhel ml. bol podľa vlastných slov iba investorom v spoločnosti M. Suchobu a riešil medzinárodné kontakty a snahu o presadenie produktov Allexis na zahraničných trhoch. M. Suchoba to odmieta a tvrdí, že Brhelovcom musel odovzdať polovicu firmy, aby dodával informačné systémy finančnej správe.

Nebol dôvod na výnimku, tvrdí svedkyňa

V piatok na súde vypovedala niekdajšia riaditeľka odboru právnych služieb Denisa Židová. Spomínala na okolnosti vzniku dokumentu, ktorý odôvodňoval použitie takzvanej bezpečnostnej výnimky z verejného obstarávania pri nákupoch informačných systémov do Allexis.

Najprv neodpovedala na žiadnu priamu otázku, či podľa nej bolo použitie výnimky správne. „Nie som kompetentná posudzovať, či takéto zdôvodnenie je dostatočné,“ vysvetlila. Nakoniec však pripustila, že „dávala najavo svoj postoj, že sa nemalo ísť cez výnimku, na finančnej správe bolo všeobecne známe, že podľa mňa sa mohol použiť aj iný postup“.

Obžalovaní aj v piatok zopakovali, že výnimka bola použitá správne, pretože kontrolné a analytické informačné systémy od Allexis spracúvajú citlivé podnikateľské dáta, vyhodnocujú podozrivé transakcie podnikateľov a pomáhajú pri boji s daňovými podvodmi.

Argumentujú aj tým, že finančná správa po voľbách v roku 2020 síce odtajnila zmluvy s Allexis, ale niektoré prílohy k nim ostali utajené, čo dokazuje citlivosť systémov. Na súde to v piatok potvrdila aj D. Židová: „Ostali utajené, pretože obsahovali detailnú funkčnú špecifikáciu, ktorá sa nemala dostať na verejnosť.“

D. Židová je v kauze Mýtnik neprávoplatne odsúdená za údajné prijatie finančných prostriedkov od F. Imreczeho, ktoré vraj boli poďakovaním za jej prístup pri riešení projektov Allexis. Sudca Milan Cisarik ju však odsúdil iba na základe jediného svedectva F. Imreczeho. V písomnom rozsudku sa nevyjadril k podstatným rozporom v jeho výpovedi, hoci pri ústnom vyhlásení rozsudku to opakovane sľúbil.

Ďalšie pojednávania v prípade obžaloby proti J. Brhelovi st. a spol. sú plánované 29. a 30. mája. Vtedy Mýtnikopäť vzbudí široký mediálny záujem. Súd totiž plánuje predvolať ako svedka guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra, ktorý je sám obžalovaný v inej vetve Mýtnika.