Tip na článok
Prokurátor viní Trajtera z objednania vraždy, no tá môže byť aj premlčaná.

Súdy sa zasa hecli: Muž obvinený z vraždy Deáka je na slobode!

Podnikateľ obvinený z vraždy Romana Deáka sa dostal na slobodu. Vinou senátu Ústavného súdu a vďaka šikovným advokátom.

Galéria k článku (7 fotografií )
Dom pod Slavínom: Rozsiahla vila má dole fitnes a na streche bazén.
Bez majetkového motívu?: Trajter tvrdí, že mal vlastné peniaze už pred tým, ako spoznal nebožtíka Deáka.
Vozový park: V garáži má podnikateľ autá za dobrého pol milióna eur. Jedno je pancierové.

Advokáti podnikateľa Marka Trajtera, ktorý sedel vo vyšetrovacej väzbe, pretože ho obvinili z objednania vraždy Romana Deáka, uspeli. Eva Mišíková, Peter Agalarev a Marek Para podali na Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie práv svojho prominentného a bohatého klienta, ktorý výšku svojho majetku odhaduje na 30 miliónov eur.

So svojou sťažnosťou uspeli a ich klient je na slobode. Ozývajú sa hlasy z prokurátorského prostredia, že toto rozhodnutie vytvára neprimeraný až nebezpečný tlak na vyšetrovateľov a súdy. Navyše, rozsudok Ústavného súdu sprevádzali neštandardné postupy.

Čítajte viac:

V procese so sýkorovcami lietajú mená známych Sloveniek!

Premlčané?

„V okolnostiach veci Ústavný súd považuje za podstatnú predovšetkým námietku sťažovateľa týkajúcu sa tvrdeného premlčania trestnosti činu. Skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie voči sťažovateľovi, sa mal stať v roku 1999 a voči sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie pre trestný čin vraždy formou účastníctva 12. apríla 2013,“ konštatuje sa v náleze Ústavného súdu.

Marka Trajtera obvinili z vraždy spáchanej podľa druhého odseku príslušného paragrafu - teda ju vraj spáchal „obzvlášť surovým a trýznivým spôsobom“ alebo „v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky“ a vzhľadom na túto právnu kvalifikáciu sa na tento trestný čin vzťahuje premlčacia lehota dvadsať rokov.

Na obvinenie z trestného činu „obyčajnej“ vraždy podľa prvého odseku, teda ak niekto „iba“ niekoho iného úmyselne usmrtí, sa však, paradoxne, vzťahuje premlčacia lehota desať rokov. A práve tento moment využili Trajterovi advokáti.

Namietali, že v čase, keď súd rozhodoval o uvalení väzby, nepreskúmal dostatočne fakt, o aký typ vraždy ide. Ak by totiž podnikateľ spáchal „obyčajnú“ vraždu, jeho skutok by už bol dávno premlčaný. Deáka totiž zastrelili najatí vrahovia v októbri 1999 a Trajtera obvinili až na jar 2013.

Zaujímavé je, že tesne pred vznesením obvinenia bohatý podnikateľ Trajter odcestoval na Seychelské ostrovy, kde požiadal o občianstvo. Spoločnosť mu tam priebežne robil človek, ktorý sa pohyboval v tesnej blízkosti niekdajšieho riaditeľa Slovenskej informačnej služby a súčasného šéfa Národného bezpečnostného úradu Jozefa Magalu.

Ústavný súd nielenže povedal, že pri rozhodovaní o väzbe sa mal Najvyšší súd SR vyrovnať s otázkou dôvodnosti podozrenia zo spáchania „závažnejšej“ vraždy, ale išiel ešte ďalej. Poukázal na to, že sudca sa mal v prípravnom konaní držať princípu, podľa ktorého v každom konkrétnom prípade musí byť väzba obvineného úmerná daným podmienkam.

Čiže nie je prípustné ďalšie trvanie väzby obvineného v prípadoch, v ktorých podľa výsledkov dokazovania možno dôvodne očakávať zastavenie trestného stíhania.

„V takýchto prípadoch, podľa nálezu Ústavného súdu, musí byť obvinený neodkladne z väzby prepustený, a to aj vtedy, keď príslušný orgán činný v trestnom konaní rozhodnutie o zastavení trestného stíhania ešte nevydal,“ píše sa v náleze. Ústavný súd sa vyjadril v kauze Trajter aj k dôkazom, o ktorých Špecializovaný trestný súd ešte nerozhodol.

„Je to mimoriadne nebezpečné, obzvlášť ak mal Ústavný súd k dispozícii iba takzvaný väzobný spis bez dôkazov. Teda nie celý trestný spis so všetkými dôkazmi. Nikde na svete nemôžu uzavrieť prípad na základe väzobného spisu.

Navyše, tento väzobný spis prišiel na Ústavný súd iba v januári tohto roku a rozhodnutie padlo de facto do mesiaca. Čo je vzhľadom na iné prípady pre Ústavný súd nezvyčajne krátky čas. Týmto spôsobom sa vytvára tlak na orgány činné v trestnom konaní a na súdy.

Veď predsa o tom, či sa skutok stal a ako sa stal, sa rozhoduje až pri súdnom dokazovaní a po jeho skončení,“ poukazuje na riziká rozhodnutia Ústavného súdu zdroj z prostredia prokuratúry a súhlasí s ním aj rektorka Policajnej akadémie a expertka na trestné právo Lucia Kurilovská.

Čítajte viac:

Koľko stojí vražda? Plus 7 DNÍ prináša šokujúci cenník z podsvetia

Neštandardné postupy?

Okrem obsahu rozhodnutia vyvolávajú otázky aj iné okolnosti rozhodnutia. Trajterov advokát Marek Para si totiž prišiel po rozhodnutie na Ústavný súd SR do Košíc osobne. Ako vedel, kedy presne bude hotové? Informovali ho o tom? Je veľmi nepravdepodobné, že sa iba náhodou práve vtedy obšmietal okolo a zastavil sa tam.

Na internete sa rozhodnutie zverejňuje až po jeho doručení všetkým stranám. Aj prepustenie z väzby bolo rovnako expresné ako rozhodovanie Ústavného súdu. Najvyšší súd totiž rozhodol o okamžitom prepustení Trajtera z väzby. Pritom nemusel.

„Nález Ústavného súdu nič nehovorí o okamžitom prepustení, ale o nedostatočnom zdôvodnení, prečo sa na Trajtera má vzťahovať dvadsaťročná premlčacia lehota,“ vysvetľuje rektorka Lucia Kurilovská.

Podľa nej je sporné, či Ústavný súd neskúmal vec nad rámec toho, čo skúmať mal a de facto rozhodoval o veciach, o ktorých by sa malo rozhodovať až na súdnom pojednávaní o trestnej veci.

V otázke, či sa z Trajterovho prípadu môže stať nebezpečný precedens, však má rektorka Kurilovská jasno: „Nemyslím si, že to bude precedens. Ide o jeden konkrétny prípad. U nás sa na precedensy môže a nemusí prihliadať, u nás nemáme systém právne záväzných precedensov.“ Bude zaujímavé počkať si na verdikt Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude musieť rozhodnúť, či je vražda premlčaná, alebo nie.

Kto rozhodoval o Trajterovi?

Trajterovu sťažnosť dostal na stôl v júni minulého roka sudca spravodajca Ján Auxt. Tomu sa však už o mesiac skončilo funkčné obdobie. Po zmene rozvrhu práce na Ústavnom súde sa Trajterova sťažnosť dostala do senátu v zložení Ľubomír Dobrík, Ivetta Macejková a Jana Baricová.

Ľubomír Dobrík, bývalý člen HZDS, je niekdajší prokurátor, zástupca prednostu okresného úradu v Prievidzi a neskôr sudca. Počas poslednej Mečiarovej vlády bol štátnym tajomníkom ministra spravodlivosti Jozefa Liščáka.

Dobrík sa stal sudcom Ústavného súdu v roku 1997, po skončení funkčného obdobia ho v roku 2004 na ďalších dvanásť rokov vymenoval za sudcu Ústavného súdu SR prezident Rudolf Schuster. Ďalšia členka senátu Ivetta Macejková, na snímke, je predsedníčka Ústavného súdu.

Do funkcie ju vymenoval Ivan Gašparovič vo februári roku 2007. Kariéru začala ako podniková právnička v Pozemných stavbách. Treťou členkou senátu bola Jana Baricová, niekdajšia sudkyňa Najvyššieho súdu SR, ktorú do funkcie navrhoval Štefan Harabin.

Jej motiváciou na uchádzanie o funkciu sudkyne Ústavného súdu SR bolo „také zavŕšenie profesionálnej kariéry“. Do funkcie ju vymenoval prezident Andrej Kiska.

VIDEO Plus 7 Dní