Vo svojom byte v centre Bratislavy sa minister hospodárstva a predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) najradšej zdržuje v kuchyni. „Mám ju rád skoro ako politiku. Politika je však väčšia zábava ako varenie, pri ktorom to môže byť veľmi vážne, keď robíte štyri veci naraz - jedno jedlo vám prihára, druhé vám ide vykypieť a podobne,“ víta nás s úsmevom vo svojej chlapskej oáze Richard Sulík. Kým upečie pizzu v slávnej piecke, na ktorú pozýval aj ministra financií a expremiéra Igora Matoviča, pripomenie, prečo si pred rokmi kúpil štvor­izbový byt práve pri ministerstve financií. „Myslel som si, že budem mať blízko do práce,“ dodá.

Kráľ kuchyne

Zariadenie bytu s rozlohou stodvadsať štvorcových metrov zveril do rúk architekta. „Malo to byť nie príliš útulné, skôr chladnejšie a pánske. Nemám rád, keď je byt zahltený zbytočnosťami. V celom byte je teda len to, čo má nejakú funkciu a používa sa,“ vysvetľuje politik.

V tomto byte žil, kým sa mu nenarodili deti Hugo a Viki. „Po rozvode sem chodili aj staršie deti Alexandra a Filip. Urobil som im detskú izbu, ktorá pri vstupe vyzerala ako chalúpka.“ Do ďalšieho manželstva sa nehrnie. „Už som bol raz ženatý, to stačí. S družkou Ivanou dobre nažívame. Vidíte, manželstvo dokonca skracuje vzťahy: s manželkou som žil osem rokov, s družkou už trinásť. Takže je to jednoznačne v prospech nemanželstva,“ zavtipkuje a z hlavy vysype presný dátum, odkedy začal so súčasnou partnerkou bývať - 1. júl 2007.

S celou rodinou sa usadili v byte na Kolibe a príjemné priestory v bytovom dome pri ministerstve financií využíva na prácu, stretnutia s priateľmi aj natáčanie live streamov zo svojho varenia. „Je to taká žúrkovňa,“ zasmeje sa.

„Mali sme s bývalou manželkou dom, ale viac mi vyhovuje bývanie v byte. Je s ním menej práce,“ prizná, kým prstami roztláča cesto. Túto časť na príprave pizze má najradšej, lebo si vyžaduje zručnosť. O chvíľu pizzu naloží na lopatu a odnesie do piecky umiestnenej na zasklenej lodžii.

„Základom je dobrá omáčka. Včera som jednu urobil. Najprv som pomixoval mrkvu, zeler, cibuľu, cesnak s olivovým olejom. Vznikol žltý krém, do ktorého som pridal rozdrvené rajčiny, soľ a asi dve hodiny varil,“ podelí sa o svoj recept a podá lyžičku, aby sme jeho kulinársky výtvor ochutnali.

Kým sa upečie prvý kus, zvrtneme reč aj na politiku. „Keď som do nej v roku 2009 vstúpil ako predseda SaS, bol som ten krvavý začiatočník medzi starými harcovníkmi ako Hrušovský, Figeľ, Dzurinda či Mikloš. Oni sú už preč a teraz som ja ten starý pes,“ vysvetľuje, prečo je k mnohým kolegom zhovievavejší. „Tak­že politiku zvládam s pokojom a nadhľadom. Keď niekto robí začiatočnícke chyby, akoby som videl Sulíka v roku 2009,“ prizná otvorene. Očividne má však na mysli tých, ktorí zakopávajú napriek tomu, že sa vo verejnom živote pohybujú dlhé roky.

VIDEO: Minister Richard Sulík upiekol pizzu pre redaktorku PLUS 7 DNÍ

 

Popri reči vezme lopatu, vyberie pizzu z piecky a sústredene servíruje. Cítime sa ako v talianskej reštaurácii, Matovič môže ľutovať, že Sulíkovo pozvanie odmietol. „Viacero vecí môže ľutovať, ale to je už minulosť,“ reaguje na našu poznámku a venuje sa ďalej príprave, aby jeho pizza nielen skvele chutila, ale aj dobre vyzerala. „Som posledný žijúci romantik,“ zavtipkuje na margo precízneho ukladania šampiňónov či brokolice. Minister si v kuchyni potrpí na poriadok a kvalitných pomocníkov, ako je robot či krájač na šunku.

Fanúšik seriálov

Po kúpe nového domova pre svoju rodinu v byte v centre mesta vymenil zariadenie interiéru, ale dispozícia zostala rovnaká. Nová biela minimalistická kuchyňa príjemne kontrastuje s tmavšou jedálenskou časťou a výraznými tapetami. Dlhý jedálenský stôl ladí s konferenčným stolíkom. Žiadny kus nábytku tu nie je navyše.

Obývacej izbe, ktorá je spojená s jedálenskou časťou a kuchyňou, dominuje tmavá sedačka. Vedľa obrazu od bratislavskej umelkyne visia na stene veľké farebné autá z lega, ktoré minister skladal so synom.

„Tento obraz je zaujímavý,“ upozorňuje na zarámovaný text svojej obľúbenej skladby z 80. rokov. „Dostal som ho k dvadsiatym narodeninám od svojej prvej frajerky. Mám ho už 33 rokov,“ pochváli sa.

Na polici vedľa sedačky sa vyníma kovové zariadenie, o ktorom si mnohí Sulíkovi hostia mysleli, že je to vesmírny teleskop. V skutočnosti slúži na veľkú fľašu, ktorá sa otáčaním páky postupne nakláňa a víno z nej vyteká do pohára či karafy. „Uvidel som ho v jednej rakúskej reštaurácii, zistil som si výrobcu a keďže to bolo veľmi drahé, povedal som mu, že by som kúpil aj nejaký vystavený kus. Ten mi potom tento predal za polovičnú cenu - za 800 eur,“ prizná.

V spoločenskej izbe ministrovho bytu nechýba veľký televízor a reproduktory. „V poslednom čase pozerám častejšie, lebo som fanúšikom seriálu The Blacklist na Netflixe a s Milanom Krajniakom súťažíme, kto viac stihol. On je však ďalej a nechce mi nič prezradiť,“ povzdychne si.

Relaxačná spálňa

Byt má dve kúpeľne. V jednej je umývadlo, sprchovací kút a práčka, druhá je súčasťou spálne s jemnou bledou tapetou a so šatníkom. „Kúpeľňa so spálňou - to je paráda! Vyleziete omámený z vane a môžete sa rovno zvaliť do postele,“ pochvaľuje si majiteľ, ktorý si však horúci kúpeľ dopraje len zriedka. Viac využíva sprchovací kút a saunu, ktoré sú súčasťou tohto priestoru tiež. „Je to také moje wellness,“ teší sa.

Sauna, dobré jedlo, hudba. Sulíkovi priatelia sa nemajú na čo sťažovať. „Prespáva tu aj môj priateľ Marcel Ihnačák,“ spomenie známeho šéfkuchára, s ktorým pripravil knihu receptov. „Žije v Mikulove, tak ho predsa nenechám v noci odísť domov.“

Hosťovskú izbu vytvoril z detskej. Nechýba v nej posteľ, sedačka a písací stôl. Na ňom má odložený prenosný reproduktor, ktorý nazýva čert a sprevádza ho na rôzne podujatia aj s pripraveným playlistom.

Žije so Srnom

Medzi posledné interiérové úlovky Richarda Sulíka patrí dizajnová lampa, ktorá osvetľuje stôl v pracovni. Pokojne by ste si ju zmýlili s luxusnou sprchovacou hlavicou.

Víťazné poháre na poličke svedčia o dvadsaťročnej láske majiteľa ku squashu, ale vo fyzickej forme sa minister udržuje aj pravidelným ranným behom.

Nad pracovný stôl umiestnil originálny obraz - „Život vo vizitkách.“ Presnejšie, zarámoval všetky vizitky, ktoré používal na rôznych pracovných pozíciách. „Chýba mi tam však minister zahraničných vecí, ktorým som bol dva týždne, aj terajšie ministerstvo.“

GALÉRIU k článku si pozrite TU >>>

Pozornosť upúta obrovský obraz s postavou oddychujúceho muža pri strome. „Asi pred pätnástimi rokmi ma Soga pozvala na aukciu, kde boli samí znalci umenia. O obrazoch som nevedel nič, ale bol tam obraz Jozefa Srnu, ktorého vyvolávacia cena tridsaťtisíc slovenských korún sa vyšplhala na osemdesiattisíc. Potom doniesli tento, trikrát väčší, a vyvolávaciu cenu mal štyridsaťtisíc slovenských korún. Nikto ho nechcel, možno preto, že bol taký veľký. Tak som ho kúpil. Hneď mi ho dodali a po troch mesiacoch si spomenuli, že som ho ešte nezaplatil, tak som to urobil až vtedy,“ opisuje príhodu s umelcovým autoportrétom. „Takže si tu takto žijem so Srnom. Dobre vychádzame, neodporuje mi, je to taký stoik,“ dodáva Sulík s úsmevom.

Prečítajte si tiež: