Tip na článok
Ivo Gašparovič tvrdí, že stavbu postavil podľa platného stavebného povolenia a v zmysle platného územného plánu zóny.

Susedia Gašparovičovho syna sú zúfalí: Zabarikádoval nás svojou vilou!

Prezidentov syn finišuje s výstavbou vily, no susedia trvajú na jej zbúraní.

Galéria k článku (4 fotografie )
Ozruta: Stavebníci nedodržali pôvodnú výškovú úroveň založenia stavby, úrady im to dodatočne odobrili.
Mrázovci: Bojujú za svoje práva.
Prezident: Novoročný prejav Ivana Gašparoviča bude asi najviac sledovaný pod Bôrikom.

Vila Iva Gašparoviča je pred dokončením. Vnútri už svietia lustre a cez sklenené tabule vidieť kvetináče s kvetmi, posledné úpravy robia na terase so zábradlím a v okolí.

Čo sa deje priamo v dome, Gašparovičových susedov nezaujíma. Už dva roky bojujú proti stavbe, pretože podľa nich nerastie v súlade s územným plánom.

Vilu prezidentovho syna nazývajú „krematóriom“, ktoré znížilo hodnotu ich obydlia v susedstve odhadom o polovicu. „Nech má v dome aj fontánu, na tom nezaleží, my ľuďom doprajeme, ale tu ide o podstatnú vec, či občan v tomto štáte má právo, alebo právo má iba syn papaláša,“ hovoria.

Zmerali si to

Výstavba veľkolepej viacpodlažnej vily, ktorej cena sa odhaduje minimálne na pol milióna eur a ďalší milión eur má mať hodnotu pozemok, je skutočný stavebný triler v hlavnej úlohe s prezidentovým synom Ivom a so stavebným úradom, ktorým susedia Mrázovci slúžia ako komparz. Príbeh sa medzičasom tak zamotal, že zdanlivo tomu rozumejú už len zúčastnení.

Mrázovci si pod Bôrikom svoj dom postavili ako prví - svojpomocne na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, vtedy tam neviedla ani poriadna cesta, siete si museli vybudovať sami a venovať ich štátu.

Hoci časom v okolí vyrástli ďalšie vily, nič sa nedialo. Jedného dňa si však pozemok v susedstve kúpil kardiochirurg z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave a zhodou okolností syn slovenského prezidenta Ivo Gašparovič. Susedia ho vraj u seba prijali, uvoľnili mu miesto v garáži, aby si mal kde uskladniť materiál na oplotenie, a spočiatku aj poskytli ich vodu a elektrinu.

Dobrým susedským vzťahom odzvonilo, keď prezidentov syn začal hĺbiť jamu na svoj dom. Sused Štefan Mráz je architekt urbanista a jeho syn Ján, ktorý ho dnes zastupuje, stavebný inžinier a zároveň statik. Veľmi rýchlo si teda zmerali a zrátali, že sa nestavia podľa povoleného projektu.

Mrázovci: Bojujú za svoje práva. Foto: Norbert Grosz

Pôdorys novej stavby pod vládnym hotelom Bôrik mal mať vyše 215 štvorcových metrov, súčasťou domu so zaoblenými nárožiami, ktorého úžitková plocha sa odhaduje na päťsto štvorcových metrov, mal byť aj výťah. To sa nezmenilo. No podľa zákona povolenú výšku domu približne sedem metrov nad terénom syn prezidenta prekročil jednoduchým spôsobom. Namiesto toho, aby stavebníci vykopali suterén, vymysleli si umelo nový - vymurovali ho v teréne.

Celý dom tak zdvihli o jedno podlažie, jeho výška tým poriadne narástla. Podzemie sa teraz nachádza tam, kde malo byť prízemie, prízemie je v úrovni pôvodne prvého poschodia a prvé poschodie je nad úrovňou strechy domu určenej v stavebnom povolení. Miesto malebne pôsobiaceho domu tak vyrástla betónová ozruta.

Ako v base

Zmena pôvodných plánov sa negatívne najviac dotkla práve manželov Štefana a Margity Mrázovcov, ktorí hneď vedľa vlastnia jednoposchodový rodinný dom. „Sme tam teraz ako v base,“ tvrdí ich syn Ján Mráz. „Znehodnotili našu drinu, veď my máme od juhu zamedzený akýkoľvek výhľad, nehovoriac o dôsledkoch pre záhradu."

"Z južnej strany nás zabarikádoval nový dom, ktorý má oporný múr vysoký 2,7 metra a nad to ešte dvojmetrový plot. Podľa územného plánu však najvyšší nepriehľadný múrik oplotenia môže mať jeden meter. Tu nie je o čom debatovať. Už o stavebné povolenie Gašparovičovci žiadali zrejme s tým, že pôvodný projekt neprerobia, ale celé to zdvihnú. Veď čo nejakí Mrázovci, veď to sú starí ľudia, ktorí umrú.“

Škoda, ktorú rodina utrpela, sa dá podľa Jána Mráza aj vyčísliť: „Môj názor je, že ide najmenej o polovicu ceny nehnuteľnosti.“ Podozrenie rodiny potvrdil aj štátny stavebný dohľad. Zistil, že stavebníci Ivo a jeho manželka Aneta Gašparovičovci skutočne postavili dom o tri metre vyšší oproti právoplatnému stavebnému povoleniu.

Stavebný úrad bratislavskej mestskej časti Staré Mesto označil vlani stavbu za „nepovolenú“. Avšak Krajský stavebný úrad dal stavebníkovi, teda manželom Gašparovičovcom, „dodatočné stavebné povolenie zmeny stavby pred dokončením“. „To bolo podľa zákona a hmotného práva nevydateľné, lebo je v rozpore s územným plánom a so všetkými predpismi,“ argumentujú Mrázovci a ako účastníci konania sa proti nemu odvolali.

Stavebný úrad sa ich pripomienkami nezaoberal. Lebo vraj zmeškali termín. A to nasrdený sused vo voľnom čase nerobí nič iné, len obieha úrady, aby mu žiadny ich úkon neunikol. Podľa Krajského stavebného úradu rozhodnutie o dodatočnom povolení zvýšenej stavby vyvesili na úradnej tabuli 21. decembra 2012, teda v piatok pred Vianocami - od tohto termínu sa mala odvíjať lehota na odvolanie.

No pán Mráz tam oznam ešte pred Silvestrom nevidel a tvrdí, že to vie aj fotograficky zdokumentovať. Jeho otec v tom čase podstúpil operáciu, takže odvolanie podali spoločne až začiatkom februára v presvedčení, že stihli zákonnú lehotu. Pre istotu ho zdupľovali aj dodatočným odvolaním z titulu vážnej choroby účastníka konania, no zbytočne.

„Tu sa rozum zastavuje. Oni nerozhodujú, či tam tá stavba môže, alebo nemôže stáť, ale riešia to, že sme odvolanie nedali telegrafom, ale e-mailom. Podľa Ústavného súdu prvoradý je zmysel a účel zákona, nie slovné hračky, veď telegraf už neexistuje. To je protekčná, svojvoľná, úmyselná, protizákonná činnosť orgánov štátnej správy,“ komentuje prípad Ján Mráz a v ťažení pokračuje ďalej.

Práva svojich rodičov sa dovolával na ministerstve výstavby, každého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky oboznámil o prípade listom a v marci 2013 zažaloval stavebný úrad. Krajský súd ich dôkazné argumenty a žalobu neuznal, tak sa odvolal na Najvyšší súd. Odvolacie správne orgány aj súdy podľa neho mätie najmä fakt, že slovenský stavebný poriadok termín „dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením“ vôbec nepozná.

„Všetci sa odvolávajú na to, že nemajú kompetencie úradu protirečiť. A úrady majú filozofiu, že keď mu to už raz povolili, nemôžu mu povolenie odobrať, lebo by poškodili jeho práva. Ale kto sa stará o verejný záujem? Veď aj občania ako obyvateľstvo majú svoje práva, ktoré delegovali na štát, a ten sa stará o čo? Kde je verejný záujem, kde sú práva Mrázovcov, kde je ich ústavou garantovaná právna istota?“

Čítajte viac:

Susedia Iva Gašparoviča sú v šoku: Ich sťažnosť na stavbu zmizla!

Volil ho?

Štyridsaťpäťročný Ivo Gašparovič sa bráni tým, že stavbu postavil podľa platného stavebného povolenia a v zmysle platného územného plánu zóny. Ján Mráz zase predpokladá, že protistrana sa bude snažiť stavbu čo najrýchlejšie skolaudovať a potom namietať, že zbúraním by vznikla väčšia škoda.

„My chceme, aby sa to zbúralo, teraz sa podľa zákona už inak nedá,“ tvrdí odhodlane a s Ivom je na nože nielen papierovo. „S ním sa rozprávať nedá,“ hovorí a jedným dychom dodáva, že obhajuje len to, čo by mali robiť úrady. Teda verejný záujem.

„Tu sa nieže nedodržiava zákon, ale šliape sa po ňom. Šliape po ňom syn najvyššieho ústavného činiteľa, ktorý ako prvý podpísal Ústavu Slovenskej republiky. A toto nepotrebuje komentár. To by si hádam za komunistov nedovolil žiadny papaláš, iba ak Stalin v Rusku,“ konštatuje vecne pán Mráz.

Už teraz sa teší na novoročný prejav prezidenta, ako bude vraj pomaly so slzami v očiach lamentovať nad nedostatočnou vymožiteľnosťou práva na Slovensku. A keď sa ho spýtame, koho v posledných prezidentských voľbách volil, povzdychne si: „Na to radšej ani nebudem odpovedať.“

VIDEO Plus 7 Dní