Na taký počet klientov je tam málo zamestnancov. Jeden klient sa môže dusiť v izbe a zamestnanec bude na druhom konci chodby zachraňovať iného. Nestíha sa. Zomrelo už tridsaťjeden klientov, ale ešte to nie je konečné číslo. Minimálne ďalších dvadsať je na tom veľmi zle s dýchaním. Týmito slovami sa nám anonymne posťažovala zúfalá zamestnankyňa Domova dôchodcov (DD) na Pažítkovej ulici v Bratislave.

Ochorenie COVID-19 spôsobené koronavírusom prináša naj­väčšie zdravotné komplikácie práve ľuďom vo vyššom veku. Vo veľkých zariadeniach, ktoré obývajú seniori s ďalšími zdravotnými komplikáciami, sa dokáže rýchlo šíriť. Zamestnankyňa DD na Pažítkovej hovorí, že bolo viac-menej jasné, že v zariadení s kapacitou 126 ľudí, ktorí tvoria sebestační klienti aj klienti odkázaní na starostlivosť, sa koronavírus vyskytne. No podľa nej vedenie DD jednoznačne pochybilo. Už na jeseň odišlo veľa zamestnancov, údajne im nevyhovoval štýl vedenia zariadenia a komunikácia riaditeľky Renáty Knezović. Vraj sa k nim správala hrubo a ponižovala ich, až to niektorí psychicky nezvládli a radšej dali výpoveď. „Náhrada za nich nebola. Zariadenie to personálne nezvládalo. A buchlo to s covidom.“

V decembri sa v zariadení objavili štyria pozitívni klienti. V januári vyšli pozitívne testy na koronavírus dvadsiatim zamestnancom. „Nemal poriadne kto pracovať. Ochorenie sa začalo šíriť medzi klientov,“ pokračuje zamestnankyňa, ktorá si želá zostať v anonymite. „Zamestnanci pendlovali od pozitívnych klientov k negatívnym. Došlo k úmrtiam. Rodinám však zakázali hovoriť. My zamestnanci sme ohrozili svoje rodiny. Nakazili sa nám manželia, deti. Nie je to zábava.“ Riaditeľka vraj dávala ľudí testovať priamo v zariadení a nenahlasovala pozitivitu klientov a zamestnancov ministerstvu ohláškou o mimoriadnej situácii. „Ľudia zomierajú. My chodíme celý deň v overaloch a ku každému sa správame, ako keby bol pozitívny. Ani nevieme, kto je pozitívny a kto negatívny, lebo zoznam má iba riaditeľka a odmieta nám ho sprístupniť. Rodiny neboli informované o zdravotnom stave svojich blízkych. My zamestnanci sme mali pod hrozbou hodinových výpovedí zakázané podávať tieto informácie. Klienti žili v našom zariadení roky a oni ich takto skántrili... Teraz nám zomrel klient, ktorý tu býval osemnásť rokov.“

Nemali oprávnenie

„Prečo sa nikde nenapísalo, že v celom zariadení zúri covid? Že tam vďaka niečej chybe zomrelo 23 seniorov a ani sa len neunúvajú zavolať rodinným príslušníkom, v akom stave sa zariadenie nachádza. Nehovoriac o fakte, že ani len nedajú vedieť, ak prevezú vašu blízku osobu do nemocnice vo vážnom stave ohrozenia života (už v kóme) a keď sa tam snažíte v tomto čase dovolať, lebo ste svojho blízkeho nevideli vyše dvoch mesiacov, ani vám nezdvihnú telefón. Tu zjavne zlyhal ľudský faktor a doplatili na to nevinní.“ Takúto recenziu zariadeniu, v ktorom sú z pochopiteľných príčin návštevy zakázané, zanechala vo februári na internete príbuzná jedného z klientov. Iná sa sťažovala na stav svojej blízkej. Vraj bola po prevoze do nemocnice schudnutá a so zanedbanou hygienou.

„Veľa ľudí potrebuje kyslík a kŕmiť, lebo sa dusia pre covid. Na taký počet klientov a takú vážnu situáciu je tu veľmi málo zamestnancov. Muselo by nás byť oveľa viac, aby sa to všetko zvládlo,“ potvrdila aj zamestnankyňa. Vraj do zariadenia už chodia vypomáhať medici, ale stále je to málo na to, ako je domov dôchodcov zamorený. Zamestnankyňa tvrdí, že zriaďovateľa, ktorým je bratislavská mestská časť Ružinov, na zlú situáciu upozorňovali. Dokonca už na jeseň, keď zamestnanci hromadne odchádzali údajne pre neakceptovateľné správanie riaditeľky, hovorili o tom, že zariadenie takto nebude môcť fungovať. Otvorene sa však vraj báli o pomeroch v zariadení hovoriť. Dôvodom údajne boli obavy zo zlých referencií od riaditeľky pre ďalšieho zamestnávateľa.

Veci sa pohli až 24. februára. Po intervencii v zariadení odišla zo svojej funkcie riaditeľka Renáta Knezović. Starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren konštatuje, že situáciu na Pažítkovej riešia už niekoľko mesiacov, ale zariadenie má právnu subjektivitu, takže nemohli rozhodovať o tom, kto zo zamestnancov zostane a kto by mal odísť. „Mestská časť ako zriaďovateľ dokonca nemá ani oprávnenie kontrolovať zdravotnú dokumentáciu klientov a preverovať, či boli dodržané všetky postupy,“ tvrdí. „Počas viacerých stretnutí sme však opakovane naliehali na to, aby vedenie zariadenia vyriešilo situáciu medzi zamestnancami tak, aby nezasahovala do starostlivosti o klientov. Od objavenia koronavírusu v domove dôchodcov sme okamžite požiadali o spoluprácu príslušné inštitúcie a už niekoľko týždňov v domove pôsobí intervenčný tím ministerstva zdravotníctva aj intervenčný tím ministerstva práce, ktoré odvádzajú obrovský kus roboty a za ich prácu im nedokážeme dostatočne poďakovať. Vďaka nim v domove pôsobí množstvo profesionálov, lekárov, medikov, ale aj externých opatrovateľov, na ktorých mestská časť vyčlenila dodatočné zdroje a ktorí v krízových chvíľach umožnili čiastočne nahradiť výpadky pozitívne testovaného personálu.“

To sa nedá zniesť

Zamestnankyňa domova dôchodcov, ktorá si želá zostať v anonymite, tiež konštatuje, že v zariadení sa posledné týždne striedali intervenčné tímy. „Ministerstvá, krízový tím, lekári... Všetci o tej situácii vedeli. A nič sa nezmenilo. To sa nedá zniesť.“

Po odchode riaditeľky poverila mestská časť vedením domova dôchodcov riaditeľku iného zariadenia v pôsobnosti mestskej časti, Ružinovského domova seniorov na Sklenárovej ulici, Máriu Mattovič Strakovú. „Je to jedno z najlepšie hodnotených zariadení tohto druhu na Slovensku,“ pokračuje Martin Chren. „Podľa aktuálnych informácií už krízová situácia v domove prekročila kulminačný bod a postupne sa začína zlepšovať.“ Dodáva, že na Pažítkovej očakávajú kontroly príslušnými inštitúciami vrátane napríklad inšpektorátu práce. „Naším cieľom naozaj nie je kryť vedenie domova, ak sa dopustilo chýb, ale zabrániť tomu, aby sa prípadné chyby, ak sa nejaké objavia, niekedy opakovali,“ tvrdí starosta. Zamestnankyňa zariadenia je však presvedčená, že mestská časť mala urobiť viac. „Za tie úmrtia niekto bude musieť byť zodpovedný.“

Podľa Martina Chrena aj táto situácia ukazuje, aké dôležité je očkovanie. „Väčšina klientov Ružinovského domova seniorov na Sklenárovej má za sebou už obe vakcíny a hoci sa po prvej ešte niektorí nakazili, priebeh ochorenia bol výrazne ľahší ako u klientov, ktorí zaočkovaní neboli.“ Aj Mária Mattovič Straková považuje za jediný kľúč k životu bez strachu z choroby očkovanie. „Od začiatku pandémie, teda už takmer rok, robíme všetko pre to, aby sme našich klientov ochránili. Vo svojom veku si pamätajú, aký bol život predtým, ako sa zaviedli mnohé iné očkovania, ktoré dnes považujeme za úplne samozrejmé a koľko životov to zachránilo. Práve preto si túto možnosť vážia.“

Viac FOTO v GALÉRII  >>

Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb však upozorňuje, že očkovanie v domovoch dôchodcov a zariadeniach sociálnych služieb postupuje príliš pomaly na to, v akej situácii sa Slovensko nachádza a aké obrovské riziko je to pre klientov aj zamestnancov zariadení. K 24. februáru požiadalo o očkovanie 630 zariadení, zaočkovaných bolo 263. Celkovo je prvou dávkou zaočkovaných 14 328 ľudí a druhou dávkou 388 ľudí. Po zmene očkovacej stratégie sa však v poradí na očkovaciu dávku pred seniorov dostali napríklad taxikári. Väčšina odborníkov pritom už popiera informáciu, že by vakcína od AstraZenecy mala u ľudí vo vyššom veku nižšiu účinnosť.