Tip na článok
Ako v rozprávke: Nepripomína vám to legendy o obroch?

Svet je celkom iný: Sto rokov po Trianone vyrástlo v maďarskej dedinke Dinnyés Uhorsko

Sto rokov po Trianone vyrástlo v maďarskej dedinke Dinnyés Uhorsko

Galéria k článku (14 fotografií )
Hanigovský hrad: Za sto rokov sa zrejme zmenil menej než jeho názvy.
Ako v rozprávke: Nepripomína vám to legendy o obroch?
Veľkouhorský chodník: Takto vyzerali hranice Uhorska pred rozpadom monarchie.

Felvidék, Hönig vára. Kde by to tak asi mohlo byť a čo by to mohlo byť? Chcete si to overiť na mape Slovenska, ale nie je na nej nič, čo by ste dôverne poznali. Szepesolaszi. Korompa. Gölnicbánya. Csergö. Bártfa. Tapolyhanuasfalva. Do očí udiera ešte jeden väčší nápis: Kassa. Košice! Na mape Uhorska z roku 1910. Stále ste však nevyhrali, dokonca ani vtedy, ak si prečítate na informačnej ceduľke pri zmenšenine hradu anglický preklad textu. V roku 1320 na mieste hradu Hönig postavili drevenú pevnosť, tú prebudovali na kamennú a keď už bola kamenná, napodiv, v roku 1557 zhorela a odvtedy je z nej ruina. Miesto určenia: Castle of Hönig, Upper Hungary. Nezostáva iné, len osloviť toho najmúdrejšieho, internet. Zadáte „Hönig“ a vyhodí vám Hanigovský hrad. Kde sa vzal ten med? „Henigsdorf, Henigfalua, Henningi, Haghennyng, Hanygocz, Hanigovze, Hönig, Henig, Hönigsdorg, Hanigowze, Henigowze. Terajšie pomenovanie obec dostala až v roku 1920, a to Hanigovce.“ To sme sa z Veľkého Uhorska už presunuli do Československej republiky. Hoci, ak zostanete vo Várparku, čiže v Hradnom parku v maďarskej obci Dinnyés, ktorú by sme mohli poslovenčiť na Melónovce, Uhorsku neujdete!

Osemnásť hradov, jedna socha

„Bývali sme v Budapešti, živil som sa ako záhradný architekt, ale pred piatimi rokmi sme sa zbalili a odsťahovali do tejto dedinky pri jazere Velence. A to všetko preto, aby som si splnil chlapčenský sen,“ hovorí Zoltán Alekszi. „Mal som asi dvanásť rokov, keď sa mi do rúk dostala knižka Gézu Gárdonyiho Egerské hviezdy o obliehaní tamojšieho hradu. Bolo ju treba prečítať, aby som jej obsah mohol napísať do čitateľského denníka, ale určite nie dvakrát, ako som to urobil ja. Bolo to tu, zaľúbil som sa do hradov.“

Dnes ich má osemnásť. Z dreva, tehly aj kameňa. Na súkromnom pozemku, ktorý lemuje vykladaná cestička v tvare hraníc Veľkého Uhorska. Cestičku lemujú drevené stĺpy a na nich sú mená deväťdesiatich významných osobností maďarskej histórie. Počínajúc Álmosom a končiac Karolom IV. Opäť máte problém - kto bol Álmos? Táto informácia na hodinách dejepisu v našich zemepisných šírkach nebola. Zoltán neváha a berie nás k jedinej soche v celom areáli, kde sa na túto dejinnú legendu môžeme dokonca pozrieť.

„Emese mala sen. Zjavil sa jej boh v podobe bájneho vtáka turula, sadol si na ňu a ona zostala tehotná. Z dotyku boha sa narodil Álmos,“ vysvetľuje Zoltán. To však nevysvetľuje, prečo ležiacej Emese s turulom na hrudi vyteká spomedzi nôh prameň. „Vo sne sa dozvedela, že dynastia počínajúca Álmosom sa nebude rozmnožovať vo svojej vlasti. Bol to Árpád, jeho syn, kto Maďarov priviedol do Karpatskej kotliny, kde sa usadili. Práve preto sa celá dynastia najskôr nazývala turulovská, až od 18. storočia arpádovská.“

Strácate sa? Priveľa nových informácií naraz? Človek má pocit, že sa ocitol v inom svete, tisíce kilometrov od vlasti. Bratislava je pritom čoby kameňom dohodil. Tam stačí vysloviť slovo felvidék a je oheň na streche. „Veď ja som nevybudoval Veľké Uhorsko! Nechcel som, aby mal ktosi z môjho Hradného parku zlý pocit. To je jednoducho minulosť. Ťažko k tomu môžem povedať viac,“ hovorí Zoltán Alekszi.

Szentmária favár

Hanigovský hrad máme za sebou, pred nami je ďalší hlavolam. Szentmária favár. Felvidék, Liptó, Liptószentmária. Preklad do angličtiny - Szentmária Wood Castle. Upper Hungary, Liptószentmária. Krátka informácia, že hrad vznikol pravdepodobne v 12. storočí a v 15. storočí zanikol. Čo na to internet? „Liptovský hrad, iné názvy - Sielnický hrad, Liptovský Starý hrad. Prvýkrát písomne doložený v roku 1262, keď ho dal postaviť kráľ Béla IV. na mieste zaniknutého hradiska z 1. storočia pred naším letopočtom. Od roku 1340 bol sídlom Liptovskej župy... Po potlačení protikráľovského sprisahania v roku 1471 hrad dobyl kráľ Matej Korvín a dal ho úplne zničiť. Dochovala sa z neho len časť múra pod previsom zatrávnenej zeminy.“ Vy sa s úžasom pozeráte na zmenšenú verziu Liptovského hradu, ktorý je celý z dreva, pekne pod strechou a veža má hore aj strieľne.

„Mňa nezaujímajú hrady, ktoré sa v dobrom stave zachovali dodnes. Moju fantáziu dráždia práve tie, z ktorých zostali torzá alebo ešte menej, ako napríklad z toho Liptovského. Používam archeologickú mapu a usilujem sa o takomto hrade dozvedieť čo najviac z historických záznamov. Potom sa pokúsim ,zrekonštruovať‘ ho tak, ako asi kedysi vyzeral,“ vysvetľuje. Tieto „rekonštrukcie“ ho dostali aj do Guinnes­sovej knihy rekordov.

„V roku 2015 sme poslali list do Dublinu s opisom toho, čo stojí v našom Hradnom parku. Odpovedali, že je to príliš špeciálna téma, že na také čosi nemajú odborníkov. Tak sme si vymenili ešte pár listov a myslel som, že to nikdy neprejde. O dva roky, sme našli maďarského historika, ktorý spĺňal podmienku - mal certifikát v angličtine, ktorý platí v celej Únii. Veci sa pohli dopredu. Už stačilo len získať povolenia od všetkých súčasných vlastníkov hradov, súhlas autorov kníh a filmov, kde sa hrady spomínajú, získať fotografie ruín, vyrobiť trojrozmerné fotografie, ako som ich zrekonštruoval ja, no a vo februári tohto roku sme to mali doma,“ rozpráva. Certifikát, že ich má najviac, a zápis do Guinnessovej knihy rekordov.

Hermannstadt, Nagyszeben, Sibiu

Ešte máme dva hlavolamy, jeden ľahší a druhý vlastne ani nie je hlavolam.

Topolcsány vára, Felvidék, Kövárhely. Pár názvov z mapy v okolí: Trencsén, Nyitra, Marhát, Aranyosmarot... Aranyosmarot, Zlaté Moravce. Zvrtneme reč na to, aké názvy pre dnešné slovenské mestá a dediny používajú v Maďarsku. Stále tie z roku 1910 alebo už súčasné? „Ako kedy. Raz Košice, raz Kassa. Raz Prešov, inokedy Eperjes. Názvy malých obcí najmä na severe Slovenska upadli do zabudnutia.“ Potom skúšame názvy miest z niekdajšieho Sedmohradska - Arad, Temešvár, ale zasekneme sa pri meste Sibiu, možno ešte známejšom pod názvom Hermannstadt. Pán Zoltán sa začína brániť, skonštatuje, že nie je ani historik, ani jazykovedec, ale záhradný architekt a celý Hradný park je jednoducho jeho zhmotnená láska k ruinám starých hradov. Tak otázka na telo - Šomoška, štvrtý a posledný hrad z dnešného Slovenska v jeho areáli, má len jednu vežu a veľké nádvorie, videli sme ho, a toto tu má tri veže a nádvorie takmer nevidno. Tak teda ako? Naozaj vyzerala Šomoška tak ako v jeho parku?

„Zachovala sa iba jedna veža, z tých ostatných len torzo. Preto teraz nádvorie pôsobí ako rozľahlé. Keď však stáli tri veže, pôsobilo oveľa menšie.“ Poznáte niekoho, kto by Zoltánovi Alekszimu mohol oponovať? Ktorý hrad má najradšej? Veď osemdesiat percent z tých, ktoré v parku stoja, sú dielom jeho rúk. „Neviem vám odpovedať, to je rovnaké, ako keby ste sa rodiča spýtali, ktoré zo svojich detí má najradšej.“

Aj internet už zabudol

Sú to presne štyri roky, odkedy Hradný park v dedinke Dinnyés otvorili. Ročne ho navštívi okolo desaťtisíc ľudí, najmä detí. Pokiaľ ide o Slovákov, pán Zoltán vraví, že najčastejšie chodievajú návštevníci z Dunajskej Stredy a z dedín okolo Dunaja. On má 45 minút na to, aby hosťom porozprával o histórii, o hradoch, o osobnostiach. „Chcem, aby odchádzali s dobrým pocitom, že videli niečo pekné. Aj keď je to len zlomok z tých po­dľa mňa niekoľko tisíc zabudnutých hradov, ktoré stáli na Slovensku. Ale nielen tam. Aj na maďarskej puste. Vodné hrady ako napríklad v Sarvári, ale ten sa zachoval neporušený dodnes. Hrady z častí dnešného Slovinska, Chorvátska, Rumunska. To všetko bola súčasť Uhorska, súčasť minulosti, ktorá je dnes v mojom Hradnom parku,“ hovorí.

Prstom ukáže na voľné miesto, tam budú hrady zo Slavónie, severného Chorvátska. Potom ukáže na hrad, ktorý má na ceduľke napísané Kostojnica vára. Dočítate sa, že kým patril rodine Zrínskych, bol to zámok, ale keď na toto územie vtrhli Turci, prebudovali ho na pevnosť a tá sa neskôr stala hraničným hradom. Gracsanica vára. Bola to údajne pozorovacia pevnosť, zostala z nej jediná vežička. No a v tejto chvíli už zlyhal aj internet. O Gracsanici nevie nič, posiela nás do srbského ortodoxného kláštora v Kosove. To by asi nešlo.

Prešlo sto rokov a svet je celkom iný. Človek sa stratí aj v areáli neveľkého Hradného parku v dedinke Dinnyés. Teda, v Melónovciach. Zaujíma vôbec táto história ešte niekoho? „Asi nie. Mal som tu nielen maďarské či slovenské deti, ale aj deti z Fínska a všetky sú rovnaké. Kým im ja s nadšením rozprávam o hradoch, ony sa hrajú s telefónmi a tabletmi.“ Kráčajúc po cestičke, ktorá znázorňuje hranice niekdajšieho Uhorska.

VIDEO Plus 7 Dní