Tip na článok
Trestné: Vedomé šírenie pohlavnej choroby je u nás trestné. Počas liečby musia nakazení jedinci sexuálne abstinovať.

SYFILIS na východe: Epidémia neobchádza ani dobre situovaných pánov a osamelé dámy

Nie je to prvý raz, čo na východnom Slovensku zúri epidémia syfilisu. A opäť „vedie“ okres Trebišov. Vlani tam hygienici zaznamenali až 117 nových prípadov tejto choroby.

Galéria k článku (5 fotografií )
Trestné: Vedomé šírenie pohlavnej choroby je u nás trestné. Počas liečby musia nakazení jedinci sexuálne abstinovať.
Stovky vyliečených: Každý pacient so syfilisom dostane poučenie, ako sa má správať. Ondrej Bobík sa diagnostike a liečbe venuje už takmer 50 rokov.
Chudoba a špina: Mnohí v osade v Trebišove nevedia ani poriadne písať. Žijú bez vody a základných hygienických návykov.

„Na porovnanie, v Slovenskej republike bolo v roku 2017 hlásených spolu 358 a v Košickom kraji 142 nových ochorení. Ako závažnú vnímame najmä skutočnosť, že ochorenia sa vyskytujú aj vo vekových
skupinách do pätnásť a osemnásť rokov,“ konštatuje Lucia Demesová, zástupkyňa regionálnej hygieničky v Trebišove. Aj keď vďaka opatreniam odborníci predpokladajú pokles ochorenia, očakávajú, že aj v tomto
roku bude chorobnosť pomerne vysoká.

Chudoba a špina: Mnohí v osade v Trebišove nevedia ani poriadne písať. Žijú bez vody a základných hygienických návykov.
Chudoba a špina: Mnohí v osade v Trebišove nevedia ani poriadne písať. Žijú bez vody a základných hygienických návykov.
RUDOLF FELŠÖCI

Príčinou šírenia sú vraj najmä neskutočne scestované prostitútky z nízkeho sociálneho prostredia, ktoré nakazia svojich klientov. Nerobme si však „nádeje“, že toto ochorenie je výsostnou doménou okresu Trebišov. Táto choroba je rozšírená v rámci celého Slovenska.

„Syfilis je všade. Nielen tu. Potlačiť jeho výskyt sa dá. No kým bude ľudstvo ľudstvom, baktéria nevymizne,“ hovorí slovenský odborník Ondrej Bobík, primár dermatovenerologického denného stacionára v Trebišove. Diagnostike a liečeniu syfilisu sa Ondrej Bobík venuje už takmer päťdesiat rokov. A tvrdí, že príčina nákazy sa za tie roky nezmenila - je ňou totiž túžba
po sexe. Zároveň vyvracia fámy, že syfilis sa dá vyliečiť raz a navždy. „Ide o infekčné ochorenie, ktoré môže jedinec chytiť opakovane. Nezostanete proti nemu imúnny, ako je to napríklad v prípade ovčích kiahní,“ vysvetľuje.

Podľa informácií Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trebišove minulý rok toto ochorenie zaznamenali
až v tridsiatich obciach okresu, pričom najvyššia koncentrácia ochorenia bola práve v samotnom okresnom meste.

Bol tu vždy

V minulosti sa syfilis spájal s urodzenosťou. Medzi známych syfilitikov patrili panovníci Henrich VIII., František I., Ivan Hrozný i Peter Veľký. Tvrdí sa, že ochorenie
trápilo aj Lenina či Klementa Gottwalda.

Prostitúcia: Hlavný zdroj prenosu syfilisu. Vyskytuje sa v celej republike.
Prostitúcia: Hlavný zdroj prenosu syfilisu. Vyskytuje sa v celej republike.
RUDOLF FELŠÖCI

„Veľký humanista Erazmus Rotterdamský cynicky poznamenal, že urodzený muž, ktorý nemal syfilis, bol buď málo urodzený, alebo nebol muž,“ poznamenal svojho času regionálny hygienik Jozef Sládek. Mimochodom, aj Rotterdamský vraj zomrel na syfilis.

Syfilis na Slovensku plošne vyhľadávali a liečili hneď po druhej svetovej vojne. „V päťdesiatych rokoch sa mu hovorilo - vojnový syfilis. Vtedy sme v okrese zaznamenali tristo až štyristo prípadov. Liečili sa, mnohé sa časom vyradili z evidencie, no okolo sto starých syfilitikov, ktorí podliehali občasnej kontrole, sme ešte evidovali aj v neskorších rokoch,“ vysvetľuje primár Bobík. Spomína na dva prípady spred pár rokov, keď u starších žien pri odberoch krvi zaznamenali práve tento starý syfilis. „Jedna pani sa v povojnovom období nakazila od manžela, ktorý prišiel z frontu, a ďalšia chytila syfilis od nemeckého vojaka. Aj keď ich v minulosti preliečili, v laboratórnych testoch im vyšlo, že sú pozitívne. Vedeli, že nesmú darovať krv ani orgány, no že by sa ochorenie prejavilo po toľkých rokoch, prekvapilo aj ich.“

Kolesový syfilis

Po tomto období nastal podľa odborníkov relatívny pokoj a počet syfilitických ochorení nepresahoval štandard. No po revolúcii v roku 1989 sa situácia dramaticky zmenila. „Došiel k nám takzvaný kolesový syfilis. Na dvere ambulancie klopali vodiči kamiónov, autobusov a migrujúce prostitútky, ktoré pracovali v okolitých štátoch,“ objasňuje Bobík. Kým to však boli „sexuálne pracovníčky“ z majority, situácia nebola kritická. Boli totiž v liečbe disciplinované a nešírili nákazu. „No len čo začali toto povolanie vykonávať i ženy z osád, mali sme tu epidémiu. To už hovoríme o roku 1992,“ vraví Bobík a spomína si na prípad, keď päť osadníčok stihlo nakaziť štyridsať chlapov.

Syfilis k nám „emigroval“ z Nemecka, Írska a Prahy. Totiž, keď sa ženy, ktoré tam pracovali a poberali sociálne dávky na svoje mnohopočetné potomstvo, pri práci nakazili, lekári ich z týchto krajín poslali pekne krásne domov.

Problém prostitútok

„Mladučké pro-stitútky sa k nám sťahujú akoby z celej republiky. Z hranice s Ukrajinou, s Rakúskom i z Česka. Navyše ich pasáci často sami ‚preliečujú‘ penicilínovými tabletkami. Zabúdajú však, že syfilis je na penicilín v tabletkách rezistentný. Pomáha jedine injekčná forma. Tá je síce mimoriadne bolestivá, no účinná,“ vysvetľuje Bobík, ktorý túto formu nazýva maskovaný syfilis.

A tak prvotné príznaky pasáci tabletkami antibiotík len potlačia a dievčatá chorobu veselo šíria medzi zákazníkmi. Syfilis sa u týchto žien zistí väčšinou až vtedy, keď sú tehotné. Ak nenavštevujú poradňu, rodia deti so syfilisom. „Jedna tehotná pacientka mala syfilis, kvapavku aj chlamýdie. To je už rarita,“ poznamenal Ondrej Bobík.

Hoci syfilis po liečení väčšinou nie je smrteľný, s prípadmi smutného konca sa už stretol. „Mali sme tu aj dva prípady, keď do nemocnice prišli porodiť dve prostitútky z Česka. Mali problémy v tehotenstve, rodili predčasne a ich deti boli pozitívne na syfilis. Ani sa o ne nezaujímali. Hneď po pôrode z nemocnice ušli - pri bráne ich už čakali pasáci. No ich deti do 48 hodín na syfilis zomreli.“

Bobík otvorene vraví, že syfilis dnes šíria najmä prostitútky z osád, ktoré migrujú po celom okolí a priľahlých okresoch. „Nasadnú do auta a idú s vodičmi. No a po pár desiatkach kilometrov vystúpia. Tam zas natrafia na zákazníka, zas sa vezú ďalej.“

Nakazený sestrou

Štatistika nepustí. Podľa výsledkov hlásení na Úrade verejného zdravotníctva v Trebišove je kritická situácia najmä v osade v Trebišove, a to hlavne medzi populáciou vo veku od 15 do 18 rokov. Nehovoriac o tom, že v minulosti mali syfilis i deti pod 15 rokov! „V jednom prípade išlo o rodinu, kde na jednej posteli spali štyri deti. Ony spávajú bez spodnej bielizne. Pätnásťročná sestra tohto dieťaťa mala syfilis, jej nakazený sekrét sa dostal na ležovisko a dieťatko sa cez ranky na rúčkach nakazilo,“ opisuje primár Ondrej Bobík. Prípady, keď sú nakazené deti, dávajú prešetriť polícii a sociálke.

„My ťažko zistíme pôvod. Mali sme prípad, keď do osady prišla rodina z Rakúska a štvorročný chlapček už bol nakazený. Oni sami to nepovedia. Tu ťaháme za kratší koniec. Dokázať, že dieťa sexuálne zneužívali, je mimoriadne problematické. Väčšinou okrem laboratórnych a vizuálnych prejavov syfilisu nemáme nič. Ani dieťa, ani rodina zneužívanie nepripustia,“ vysvetľuje ďalej primár. Prízvukuje však, že väčšina nakazených detí žije v chatrčiach bez vody a základných hygienických štandardov. Mnohokrát ich porania hlodavce.

A minulý rok sa objavil v osade ďalší fenomén. Šíriteľmi nákazy neboli ženy, ale dvaja homosexuálni chlapci, ktorí sa do Trebišova vrátili zo zahraničia. „Mali pohlavný styk s maloletými chlapcami a tí, samozrejme, tieto veci praktizovali ďalej medzi sebou.“

Domnelé panny

Do kožnej ambulancie nemocnice v Trebišove často chodia matky s dospievajúcimi dcérami, že sa im „tam dole niečo deje“. Nepriznajú, že ich dievčatá „šliapu“, ba dokonca tvrdia, že ešte ani pohlavne nežijú. Vraj nesexujú, len sa hrajú. Prídu, až keď sú už v druhej fáze ochorenia - keď sa im na vonkajších pohlavných orgánoch a na stehnách robia nepríjemné hnisavé vredy, ktoré trením nôh o seba mimoriadne bolia a páchnu.

„Keď im oznámime výsledky testov, dievčatá priznajú pohlavný styk a ich matky urobia naoko divadlo. Pritom dobre vedia, čím sa ich dcéry živia. Väčšinou takto finančne zabezpečujú celú rodinu,“ priznáva krutú realitu v osade primár Bobík. Promiskuita je tu vskutku vysoká. Rovnako ako negramotnosť. Bobík si spomína na prípady, keď sa pacienti so syfilisom nevedeli ani podpísať. „Keď pacientovi diagnostikujú syfilis, dostáva písomnú informáciu o tejto chorobe. Musí tiež podpísať vyhlásenie, že počas liečby sa zdrží pohlavných aktivít, pretože vedomé šírenie pohlavnej
choroby je u nás trestné. Veru, aj také prípady sme mali, že liečená prostitútka ponúkala svoje služby veselo ďalej.“

Bobík vraví, že prostitútky z miestnej osady si v minulosti často púšťali do bytu osamelí dôchodcovia. Ceny boli totiž lákavé. Za päť eur mohli mať s mladou osadníčkou nechránený sex. „Veru, pred pár rokmi sme diagnostikovali syfilis aj osamelým dôchodcom. No, už sa, našťastie, poučili a tieto dievčence do bytov nepúšťajú.“

Zdvihli ceny

Osada v Trebišove je strašiakom už dlhé roky. Oficiálne tam žije vyše tritisíc ľudí, neoficiálne odhady hovoria takmer o dvojnásobku. Odtiaľ migrujú po celom meste, korzujú popred nákupné centrá, výrazne namaľované mladučké dievčatá postávajú nielen v lokalite pri osade, ale aj pred trebišovským parkom.

O syfilise vraj nikto nič nevie. „Ani neviem, ako vyzerá,“ smeje sa štrnásťročná Sabina. Má vraj osem súrodencov a do osady sa s rodinou prisťahovali. Do školy už údajne chodiť nemusí. Najprv si vypýta drobné, potom ochotne ponúkne svoju sestru, ktorá by s kolegom vedela robiť pekné veci. „Daj dvadsať eur. Ak by chcel obidve, tak tridsať,“ vyjednáva odhodlane. Ceny teda oproti minulým rokom stúpli štvornásobne. Keď vidí, že o jej služby nemá nik záujem, rýchlo zmizne. Vraj tadiaľto často prechádzajú mestskí policajti.

„Problém je v tom, že prostitúcia ako taká nie je pre dievčatá, ktoré ju poskytujú, trestná. A keďže je to prevažne jediný zdroj obživy celých rodín, tak mladučké dievčatá šliapu. Im je jedno, že dostanú syfilis. Myslia si, že to prejde ako nádcha,“ odhaľuje myslenie dievčat z osád odborník na rómske etnikum Ivan Hriczko. Ako ďalej pripúšťa, keď prídu nakazené osadníčky za lekárom a dostanú prvý z dvoch cyklov mimoriadne bolestivých injekcií penicilínu, často utečú a v liečbe nie sú dôsledné. „Berte to tak - ony keď vidia zubársku vŕtačku, radšej sa pokúsia vytrhnúť si zub samy. Aj keď dievčatá tvrdia, že nevedia, čo je to syfilis, mnohé si chytajú zadok a šúchajú ho pri spomienke na bolestivé injekcie. Mnohé kričia od bolesti, len čo vidia dvere denného stacionára, kde syfilis liečia,“ vysvetľuje ďalej.

Hriczko poukazuje aj na fakt, že Rómovia sú mimoriadne promiskuitní, a to najmä v osadách, kde je nízka vzdelanosť. „Oni nemajú čo robiť. Sexovať vidia svojich rodičov či súrodencov, takže považujú za prirodzené, že to majú robiť aj oni. A hlavne - s pohlavným životom začínajú priskoro. Často to skúšajú len desať-jedenásťročné deti,“ hovorí Hriczko.

Idú s dobou

Syfilis však už nie je len doménou rómskeho etnika a osamelých dôchodcov. „Objavil sa nový fenomén. Osamelé päťdesiatročné ženy sa zoznamujú s pánmi cez sociálne siete. Najprv si píšu, potom muža pozvú k sebe domov. Udejú sa dve-tri návštevy a na štvrtej, keď im už ženy plne dôverujú, muži im vybielia celý barak a ešte zanechajú nechcenú spomienku vo forme syfilisu. Následne zrušia svoje konto na sociálnej sieti aj telefónne číslo a dámy ani len netušia, od koho tento darček dostali,“ opisuje Ondrej Bobík.

Tohto nepríjemného spoločníka si donášajú aj mnohé pracujúce ženy zo zahraničia. „Samota je zlá a potom náhodné intímne chvíle môžu niesť so sebou i takéto riziko ochorenia,“ varuje primár. Páni vraj podľa primára radi oddychujú v susednom Maďarsku. Chodia tam na wellness večere spojené s dámskou spoločnosťou. No a okrem príjemného zážitku si donesú pohlavnú chorobu.

Výhovorky mužov, ako k tejto chorobe prišli, sú v mnohých prípadoch kuriózne. Pripustiť styk s mladučkou počernou prostitútkou je pre väčšinu nakazených nepredstaviteľné. Niektorí preto tvrdia, že sa nakazili na verejných toaletách, no sú aj takí, ktorí siahnu po originálnejších výhovorkách. „Preto máme aj takzvaný gombičkový a zipsový syfilis. V prvom prípade sa vraj nakazili od kovovej gombičky na nohaviciach a v druhom prípade si pán svoj nástroj zasekol do nohavicového zipsu a tak sa nakazil,“ smeje sa primár. Pripúšťa však, že pri odhalení choroby pôvodkyňu väčšinou priznajú.

Prečítajte si tiež:

VIDEO Plus 7 Dní