Filip Szórád

Na Dóme svätej Alžbety visí veľká žlto-biela vatikánska vlajka. Celá Hlavná ulica v&nbsp;Košiciach je vyzdobená symbolmi rímskej cirkvi, ale aj slovenskými vlajkami. Okolie katedrálneho chrámu je obkolesené masou ľudí. Dovnútra budovy sa hocikto nedostane, priepustky sú vyhradené len pre cirkevných hodnostárov, najvyšších štátnych činiteľov a&nbsp;rôzne delegácie. Bežným ľuďom teda nezostáva nič iné, ako sa tlačiť v&nbsp;okolí dómu. Pútnici prišli do metropoly východu z&nbsp;rôznych častí Slovenska. Doviezla ich sem viac ako stovka autobusov, ktoré zapratali záchytné parkoviská. Všetci sem prišlo kvôli jedinému dôvodu, vzdať hold slovenskému kardinálovi Jozefovi Tomkovi, hrdému východniarovi.

Pohrebný obrad sa začal v&nbsp;utorok doobeda. Viedol ho pražský emeritný arcibiskup kardinál Duka. Na omšu prišli všetci traja najvyšší ústavní činitelia - premiér Eduard Heger, šéf parlamentu Boris Kollár a prezidentka Zuzana Čaputová. Tá mala počas omše aj príhovor, kde vyzdvihla zásluhy kardinála Tomka a spomenula jeho východniarske korene. Príhovor hlavy štátu&nbsp; aj celú omšu pozerali zástupy ľudí na veľkoplošnej obrazovke vedľa katedrály. A riadne sa potili, keďže slnko v utorkové polu­dnie Košice nešetrilo. Teplo však bolo aj vnútri dómu, čo pocítil aj samotný kardinál Duka. Ako priznal, omšu zvládol len vďaka príručnému ventilátoru, ktorý mu požičal ktorýsi biskup. Horúcu&nbsp; a bolestivú rozlúčku symbolicky zakončila letná búrka. Kropiaci dážď rozohnal asi tisícku ľudí a katedrála sa tak opäť ponorila do rozjímania.

Najbližšia rodina sa s&nbsp;Tomkom mohla rozlúčiť ešte deň predtým na súkromnom obrade v&nbsp;košickom dóme. Slovenský kardinál, ktorý patril vo Vatikáne medzi najrešpektovanejších a&nbsp;najvýznamnejších klerikov, pochádzal z&nbsp;obce Udavské neďaleko Humenného. Práve v&nbsp;mieste jeho rodiska sme navštívili ešte pred poslednou rozlúčkou jeho synovca Ľudovíta Behúna s&nbsp;rodinou. Uja naposledy počul v&nbsp;marci. „Poslednýkrát som s&nbsp;ním hovoril telefonicky na jeho narodeniny. Pýtal sa, čo a&nbsp;ako. U&nbsp;neho to bolo bežné, ale už bolo aj v&nbsp;tom hlase cítiť akúsi zvláštnu únavu. Lebo on hovoril zreteľne a&nbsp;v&nbsp;telefóne som cítil, že už nevládal a&nbsp;akoby nasilu rozprával. Nebolo to s&nbsp;tou ľahkosťou,“ priblížil smútiaci príbuzný. Už vtedy mal nepríjemné tušenie o&nbsp;podlomenom zdraví svojho strýka. „Keď rozprával doma medzi svojimi, to išiel ako píla. On hutoril tak ako my, po východniarsky. Ale keď boli nejakí cudzí ľudia, že ich nepoznal, tak veľmi rozmýšľal, čo povedať a&nbsp;ako povedať,“ doplnil.

Osobne sa spolu zišli naposledy minulý rok. Zvykli si však volať. „Posledné roky chodil stále do kúpeľov v&nbsp;Bardejove, tam sa mu zapáčilo. A&nbsp;vtedy už ani nedošiel do Udavského, ale dal si nás zavolať do Humenného, tak sme došli ako rodina za ním na faru tam,“ hovorí Ľudovít, ktorý si ho z&nbsp;detstva pamätá len sprostredkovane. Po nástupe komunistickej moci v&nbsp;Československu jeho strýkovi ako v&nbsp;Ríme pôsobiacemu kňazovi odňali pas a&nbsp;nový už nevydali. A&nbsp;tak zostal v&nbsp;nútenej emigrácii a&nbsp;s&nbsp;rodinou doma komunikoval len korešpondenčne. 

No práve na jednu listovú zásielku sa vzťahuje jeho najsilnejšia spomienka na maminho brata. „Moja manželka mi zakazuje hovoriť o&nbsp;tom. Bolo to zhruba pred rokom 1955. Mamka bola učiteľka,&nbsp;otec bol ekonóm a&nbsp;bývali v&nbsp;Hažíne, čo je tu pár kilometrov krížom. A&nbsp;ja som býval u&nbsp;babky, kardinálovej mamy. Nejakým spôsobom ujo poslal poštou pomaranče. A&nbsp;tu to ni­kto vtedy nepoznal, no ja som to už vedel. Tak sme ich doniesli do Hažína a&nbsp;sestra zobrala ten pomaranč a&nbsp;začala ho jesť ako jablko. Ja som sa na tom potom reh­lil,“ zaspomínal si na žartík na úkor svojej sestry Behún.

Situácia dovolila návrat Tomka do jeho rodnej obce až v&nbsp;roku 1968 po uvoľnení režimu. Pravidelne začal chodiť do Udavského až po roku 1989 a&nbsp;páde komunizmu. A&nbsp;keď už prišiel, vždy si pochutnal na tradičných východniarskych jedlách. „Pirohy ľúbil, lokše a&nbsp;hríbovú omáčku. Mal rád baraniu hlavu, to je taká zvláštna huba, a&nbsp;z&nbsp;toho ľúbil polievku. Z&nbsp;toho je najlepšia polievka, taká voňavá. A&nbsp;keď sme vedeli, že má prísť, tak sme išli do lesa nazbierať. Ľúbil tiež klasické koláče ako makovníky či buchty,“ hovorí manželka Ľudovíta Behúna Mária.

O bizarnej návšteve Mečiar s Gašparovičom, ktorý prileteli na východ za Tomkom helikoptérou, sa dočítate na ďalšej strane.

Doma bol vždy hrdý Udavčan a&nbsp;nepotrpel si na žiadne ceremónie spojené so&nbsp;svojou funkciou v&nbsp;Ríme. „Keď prišiel k&nbsp;nám, rozprávali sme sa o&nbsp;domácich veciach. Tak, ako keď k&nbsp;vám príde otec, brat alebo ujo. Hovoril nám aj o&nbsp;cirkvi, ale debatu o&nbsp;politike nikdy neotváral,“ podotkol jeho synovec. O&nbsp;tom, že na svoje korene nezabudol, nebolo ni­kdy pochýb, no keď mu udeľovali čestné občianstvo, spočiatku sa voči tomu ohradil. „On hovoril, že najprv by ste ma museli vyhnať. Čo budem prijímať čestné občianstvo, keď ja som tu stále občan. Mňa vyhnali z&nbsp;republiky, nie z&nbsp;Udavského.“

Aj keď o&nbsp;politike nechcel kardinál Tomko doma medzi svojimi rozprávať, tá si ho v&nbsp;rodnej obci predsa len našla. „Politici boli tu vedľa, kde mamka bývala. Bol tu Vladimír Mečiar a&nbsp;Ivan Gašparovič ešte za Československa pred rokom 1993 a&nbsp;hľadali prezidenta. Aspoň ja si myslím, že ho presvedčovali vtedy, aby sa ním stal. Aj mňa odfotili vtedy tu pri bráne s&nbsp;Mečiarom. A&nbsp;potom som sa stretol aj s&nbsp;viacerými politikmi, a&nbsp;to vďaka ujovi,“ hovorí nám Ľudovít.

Na stretnutie s&nbsp;kardinálom na východe republiky sme sa spýtali aj exprezidenta Ivana Gašparoviča. „Boli sme spolu s&nbsp;Vladimírom Mečiarom v&nbsp;Košiciach, kde sme rokovali s&nbsp;predstaviteľmi cirkvi a&nbsp;zistili sme, že na východe v&nbsp;Udavskom u&nbsp;sestry je pán kardinál Tomko. Tak sme sa rozhodli ho navštíviť. Leteli sme helikoptérou a&nbsp;pristáli sme na ihrisku,“ spomína na návštevu Tomka takmer spred tridsiatich rokov bývalý prezident. To, či ho chceli spolu s&nbsp;vtedajším šéfom HZDS zlanáriť na funkciu hlavy štáty, však nepoprel. „Mali sme s&nbsp;pánom kardinálom približne dvojhodinovú živú, zaujímavú debatu o&nbsp;postavení cirkvi v&nbsp;štáte a&nbsp;o&nbsp;budúcnosti Slovenska,“ nechcel viac prezradiť Gašparovič. Ako návšteva dopadla, je teraz už jasné, kardinál zostal kardinálom a&nbsp;do Grasalkovičovho paláca zasadol Michal Kováč.

Tomkov synovec spomína aj na cesty za strýkom do Ríma, kde sa bol pozrieť len dva razy. Bol to však taký silný zážitok, že prvýkrát ani nespal, lebo nestíhal nasávať všetko, čo mu kardinál v&nbsp;hlavnom meste Talianska i&nbsp;Svätej stolice ukazoval. Neskôr za strýkom zavítal aj s&nbsp;rodinou, no takpovediac nie v&nbsp;celkom vhodnom období, keďže celý týždeň s&nbsp;drahým príbuzným neprehodil čo i&nbsp;len slovko. „Nepovedal nám ani slovo, lebo mal duchovné cvičenia a&nbsp;nemohol komunikovať. My sme to nevedeli, keď sme tam išli. Boli sme tam dva týždne, ale len týždeň sme sa s&nbsp;ním rozprávali. On s&nbsp;nami bol, aj omše mal ráno, ale nemohol hovoriť,“ opísala netradičnú situáciu Mária. Prekvapenia však zažívali aj posledné dni po kardinálovej smrti. „Ja teraz otváram oči, čo všetko som sa za posledný týždeň o&nbsp;ňom dozvedel. A&nbsp;to som si myslel, koľko toho o&nbsp;ňom viem. Ešte to nemám ani v&nbsp;hlave poukladané. Teraz sa to všetko na mňa valí,“ priznal sa Ľudovít.

Na to, že kardinál Tomko si budoval vo Vatikáne kariéru, však doplácali doma jeho najbližší. „Otec bol ekonóm, urobili z&nbsp;neho sústružníka. Mamku vyhodili zo školy, nejaký čas nemala prácu. Potom dostala robotu predavačky. Otca najprv ako vatikánskeho špióna vyhodili z&nbsp;komunistickej strany a&nbsp;potom ho akože rehabilitovali po roku 1968,“ ozrejmil Ľudovít, ktorý doplnil, že rodina sa dostala aj do hľadáčika eštebákov. „Sestra mi len hovorila, že sme mali tie ploštice. Tam nás fotili a&nbsp;tu odpočúvali. Naša mama tiež niečo našla, keď umývala okná.“ O&nbsp;útrapách s&nbsp;komunistickou mocou sa so strýkom nikdy doma nerozprávali. 

Naopak, obľúbenou témou boli jeho cesty napríklad po Afrike. „Keď už hovoril, tak o&nbsp;tých svojich černoškoch, ale to len zaujímavosti. Ako tam jedol kozy alebo krokodíla a&nbsp;bolo mu z&nbsp;toho zle. Musel to zjesť, aby ich neurazil lebo nevedel, či nejaký oštep by po ňom nehodili,“ chcel uzavrieť spomínanie na kardinála synovec, keď mu skočila do reči jeho polovička. „Raz malo lietadlo z&nbsp;nejakej rozvojovej krajiny odlietať. A&nbsp;také bolo, že ledva tie krídla držali. A&nbsp;hovoril tomu misionárovi, čo s&nbsp;ním bol, že ‚Štefan, šmar za mne jeden zdravas, lebo toto lietadlo nie bars dobre vyzerá‘. A&nbsp;ten misionár mu odvetil: ‚A&nbsp;pán kardinál vaše ústa dze?‘ Na túto jeho príhodu si často spomeniem,“ uzavrela Mária.

Kardinálovým spolupracovníkom bol aj gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ. Ten v&nbsp;roku 1987 vycestoval na teologické štúdiá do Ríma a&nbsp;neskôr býval vedľa kardinála Tomka vo Vatikáne. Susedské vzťahy sa pretavili časom aj do tých priateľských. „Kontakty sa zintenzívnili v&nbsp;posledných 15 rokoch už z&nbsp;hľadiska bližšej pozície a&nbsp;úradu, ktorý som zastával, no boli už nielen pracovné, ale aj aj priateľské,“ hovorí nám muž, ktorý bol na pohrebných obradoch v&nbsp;Ríme a&nbsp;s&nbsp;kardinálom Tomkom sa lúčil aj v&nbsp;Košiciach. 

Aké pozvania dostával Vasiľ od Tomka počas pobytu v Ríme sa dočítate na ďalšej strane.

Zdôrazňuje, že osoba kardinála bola významná nielen pre Slovákov, ale pre celý svet. „Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorej bol prefektom, je prakticky teritoriálne najsilnejšou kongregáciou. Má bezprostredný dosah na misijné územie, čo je tretina sveta. Pokoncilové obdobie účinkovania kardinála Tomka je obdobím veľkého misionárskeho rozmachu,“ upozorňuje gréckokatolícky Vladyka. Práve rast cirkvi v&nbsp;krajinách Afriky, Ázie a&nbsp;Oceánie je nerozlučne spätý s&nbsp;pôsobením slovenského kardinála. „V&nbsp;Afrike bol aspoň 54-krát a&nbsp;po celom svete minimálne stovka návštev. A&nbsp;to neboli turistické návštevy, ale návštevy spojené s&nbsp;bohatým duchovným a&nbsp;diplomatickým programom, vyjednávaním s&nbsp;vládami.“

Keďže žil v&nbsp;Ríme, videl aj do vzťahov Tomka a&nbsp;pápežov. Podľa Vasiľa určite prekračovali hranice formálnosti. „Zvlášť za pontifikátu Jána Pavla II. Tu išlo o&nbsp;osobný vzťah. Keď sme mali možnosť mať narodeninovú oslavu s&nbsp;kardinálom, slovenskí pútnici boli vo Vatikáne prijatí vo veľkej sále a&nbsp;prišiel tam Svätý Otec. To nie je úplne samozrejmé, aby niekto išiel oslavovať svoje narodeniny so svojimi priateľmi do Vatikánu a&nbsp;akoby náhodou sa tam dostaví aj pápež,“ vysvetlil s&nbsp;tým, že kardinál Tomko tieto osobné vzťahy s&nbsp;pápežmi nikdy navonok nepreukazoval a&nbsp;zachovával diskrétnosť. No jeho okolie ich vnímalo.

Cyril si spomína na Tomka aj ako na žičlivého človeka s&nbsp;ľudským humorom. „Medzi nami je 41-ročný rozdiel, takže ja sa tu nemôžem stavať do pozície nejakého kamaráta, s&nbsp;ktorým pásol husi. Ale myslím si, že zvlášť posledné roky sme mali priateľský vzťah vzájomného rešpektu. Boli to aj pozvania na obed, otázky typu, kedy budete mať pirohy či halušky. Často sme sa stretávali, keď sme išli na&nbsp;spoločné slovenské akcie v Ríme. No netykali sme si a nehrávali po večeroch karty," povedal nám arcibiskup.

Poslednýkrát sa spolu stretli v&nbsp;apríli tohto roka počas ďakovnej návštevy za príchod pápeža na Slovensko v&nbsp;Ríme. „Prehodili sme pár slov, pozdravil som ho a&nbsp;tiež som si všímal ešte takúto jeho noblesnú vyrovnanosť, keď mu chceli pomôcť po schodoch hore, tak len pokynul na nich, že nie. Ešte si to pekne-krásne namieril k&nbsp;Svätému Otcovi ku kreslu, kde ho ten osobitne pozdravil. A&nbsp;tých pár slov, ktoré vtedy povedal pútnikom, bolo takou definitívnou bodkou za verejnými stretnutiami.“

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/synovec-kardinala-tomka-sokuje-meciar-nam-priletel-vrtulniku-uja-chcel-prezidenta">Archívne fotky kardinála Tomka a jeho rodného domu nájdete v galérii ➝ ➝ ➝ TU</a>

Synovec kardinála Tomka šokuje: Mečiar k nám priletel na vrtuľníku a z uja chcel prezidenta!

Filip Szórád

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Synovec kardinála Tomka šokuje: Mečiar k nám priletel na vrtuľníku a z uja chcel prezidenta!

Filip Szórád

Súvisiace články

Dá zbohom Košiciam? Rezešov syn sa objavil na skúške v bratislavskom Slovane

FOTO Osemdesiatka v ústraní: Mečiar oslávil okrúhle narodeniny iba s rodinou

Posledná rozlúčka s kardinálom Tomkom († 98) vo Vatikáne, modlitby nad rakvou predniesol pápež

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás