Tip na článok
Na dobrej adrese: Do Baziliky svätého Petra to má Cyril Vasiľ na skok.

Najvplyvnejší Slovák vo Vatikáne: V takomto paláci býva! Hneď vedľa pápeža Františka

Asi najvyššie postavený Slovák vo Vatikáne nás prijal vo svojom sídle. „Som tým, čím som bol predtým a čím budem, keď v tomto úrade skončím,“ hovorí Cyril Vasiľ

Galéria k článku (10 fotografií )
Súčasť paláca: V útrobách je aj privátna kaplnka kongregácie.
Tu začína svoj deň: Vladyka sa vždy pred prácou modlí.
Tu začína svoj deň: Vladyka sa vždy pred prácou modlí.

Jeden Slovák spravuje vo Vatikáne kľúče takmer od všetkých dverí, ďalší lieta s pápežom Františkom po celom svete, niekoľkí našinci učia na rímskych univerzitách teológiu či filozofiu študentov z celého sveta. Vzhľadom na to, aký sme malý národ, početnosť slovenskej kliky vo Svätej stolici je až zarážajúca.
„Štatisticky na počet katolíkov, na počet inštitúcií majú Slováci nie priemerné, ale nadpriemerné zastúpenie. Zvlášť v akademickej oblasti. A to je oblasť, v ktorej sa nedá nič uhrať. Tam sa všetko koriguje a verifikuje vašou činnosťou. Pre Slovensko je to dobré vysvedčenie, hlavne pre našu teologickú školu,“ vyzdvihuje šikovnosť slovenských kňazov Cyril Vasiľ, keď nás privíta v paláci Convertendi, v ktorom ako sekretár Kongregácie pre východné cirkvi vo Vatikáne pracuje aj žije.

Nenápadný

„Kardinál Tomko býva o číslo ďalej, smerom k Vatikánu. Ale neviem, či je doma, mal ísť na Slovensko,“ podotkne na úvod gréckokatolícky arcibiskup, ktorého sa hneď na začiatok spýtame, ako ho máme oslovovať. „Vladyka,“ usmeje sa na nás.

Tu začína svoj deň: Vladyka sa vždy pred prácou modlí.
Tu začína svoj deň: Vladyka sa vždy pred prácou modlí.
Michal Smrčok, archív, profimedia.sk

Do Vatikánu prišiel prvý raz na štúdiá v roku 1987, s krátkymi prestávkami tu žije v podstate dlhšie než na Slovensku. Dnes je pravdepodobne najvyššie postaveným Slovákom v rámci vatikánskej hierarchie, no na prívlastky takéhoto druhu si nepotrpí. „Už sa to stalo takým zvláštnym bonmotom. Dobre, momentálne som najvyššie vo funkčnom úrade v rámci vatikánskej kúrie. Ale neznamená to nič viac a nič menej, lebo stále som tým, čím som bol predtým a čím budem, keď v tomto úrade skončím,“ ozrejmí nám.

Arcibiskup nenosí červený habit ani obrovský kríž, ako je to zvykom u rímskokatolíckých kolegov. „Aj cirkevná móda sa mení. Pred pár desaťročiami chceli gréckokatolícki biskupi vyzerať ako latinskí, posledné roky sa odporúča návrat k tradičnému spôsobu obliekania,“ vysvetľuje a vedie nás do útrob paláca, v ktorom býva a pracuje. Na nádvorí si ešte všimneme tabuľu s nápisom, že na tomto mieste žil renesančný maliar a architekt Rafael. Kedysi tu stál palác, ktorý pre neho vybudoval Bramante. Za Mussoliniho pôvodnú budovu zbúrali a postavili novú v historizujúcom štýle. Na chvíľu sa zastavíme v privátnej kaplnke kongregácie, aby nám slovenský sekretár ukázal, kde o pol siedmej ráno začína svoj deň. Tak, ako ho začínal od čias seminára. Rannou modlitbou.

S pápežom na kus reči

Elegantným schodiskom sa presúvame na prvé poschodie, nápis nad vstupnými dverami oznamuje, že vchádzame do sídla Kongregácie pre východné cirkvi. „Slovo kongregácia znamená zhromaždenie, dá sa to svojím spôsobom prirovnať k ministerstvám, ktoré sú v štátnej správe,“ počúvame. Aj keď úrad komunikuje s pápežom Františkom pravidelne, osobne sem hlava katolíckej cirkvi chodí výnimočne. Prítomnosť muža v bielej sutane sa oveľa viac žiada v Stálej rade Synody biskupov, ktorá sídli o poschodie vyššie.

V centre Vatikánu: Kongregácia pre východné cirkvi sídli v paláci Convertendi
V centre Vatikánu: Kongregácia pre východné cirkvi sídli v paláci Convertendi
Michal Smrčok, archív, profimedia.sk

„Prakticky sa už viackrát stalo, že sme sa so Svätým Otcom stretli na schodoch. Pozdravíte svojho spolubrata, svojho predstaveného, opýtate sa ho, či je všetko v poriadku, alebo on vás. Predpísané formulky neexistujú. Pochválen buď Ježiš Kristus sa hovorí na Slovensku, v Taliansku sa používa veľmi málo. Pamätáte sa, že pápež sa prvýkrát prihovoril veriacim pozdravom buena sera - dobrý večer. Aj náš prefekt zdraví každého buongiorno - dobrý deň,“ hovorí Cyril Vasiľ o kardinálovi Leonardovi Sandrim.

Ten je rovnako ako pápež argentínskeho pôvodu. Náhoda? „Určite, lebo obidvaja majú úplne odlišný životný postup. Kým terajší pápež je jezuita, náš prefekt je skôr rímsky človek. Domov lieta najmä cez leto. A mňa si doberá, že na Slovensko chodievam často. A to len nedokážem odmietnuť mnohé pozvania,“ priznáva slovenský kňaz.

Sedemdesiatštyriročný kardinál, ktorý mu šéfuje, je vo vatikánskom ponímaní mladík. Vo Svätej stolici pôsobí stále veľa osemdesiatnikov, ktorí sú zabehnutí vo svojich úradoch. Aj 81-ročný pápež František zvláda nápor, na aký sú zvyknuté iba rockové hviezdy. Stojíme na balkóne kongregácie, z ktorého máme Námestie svätého Petra ako na dlani. Práve tam robí každý týždeň verejné audiencie. Jána Pavla II. vraj davy vedeli „vyhecovať“, no ťažké to bolo aj pre neho. Predstúpiť pred dvadsaťtisíc ľudí a vzápätí sa vrátiť do úradu k štósom spisov. A to všetko po osemdesiatke, keď by si oddych zaslúžil azda každý.

Kardinál Jozef Tomko (93): Šestnásť rokov bol prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
Kardinál Jozef Tomko (93): Šestnásť rokov bol prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
Michal Smrčok, archív, profimedia.sk

No keď sa rozprávame o pracovných vyhliadkach s Cyrilom Vasiľom, hneď nás v úvahách stiahne na zem. „Viete, je zvláštne hovoriť s kňazom o kariérnom postupe. Nás by mala zaujímať jediná kariéra, a to posunúť sa vyššie do neba. Lebo byť kňazom je v rámci duchovnej služby to najviac, čo môže byť. A to, akú stoličku pod vás podsunú, je už len záležitosťou funkčného zaradenia,“ povie po tom, ako prejdeme okolo kongregačnej vrátnice. Tú predstavujú tri stoly, za ktorými traja páni vybavujú stránky. Po Vatikáne sa šušká, že najmä posledné roky musia byť v strehu. Pápež František, na rozdiel od predchodcov, zvykne zavolať len tak. Nie cez sekretára, ktorý biskupa rímskeho ohlási. „Tu je pápež František, chcem hovoriť s otcom generálom,“ zaznelo vraj raz v slúchadle, ktoré ktosi zdvihol v jezuitskom dome. „Hej? A ja som Napoleon,“ reagoval hlas na druhej strane.

  • Hviezda prominentného plesu na infúziách: Zruší božský Kája svoje vystúpenie?

Vyhodiť si z kopýtka?!

Zatiaľ čo sa zabávame na úsmevnej historke, prechádzame dlhou chodbou s krištáľovými lustrami a míňame čakárne s veľkými podobizňami Jána Pavla II. či Benedikta XVI. Vzápätí sa ocitáme v kancelárii, kde vplyvný Slovák vo Vatikáne úraduje. „Všetko je tu tak, ako som to pred deviatimi rokmi našiel. Prakticky tu nie je nič moje. Iba som si doniesol kríž, ktorý mi podaroval kolega z Pápežského východného inštitútu. Smejeme sa, že to je teplé miesto vo Vatikáne, pretože kancelária má až tri okná na južnú stranu, takže ju vždy vyhreje slnko.“

Ťažko povedať, či sa Cyril Vasiľ cíti viac duchovným, či úradníkom. „Som v prvom rade kňaz, ktorý vykonáva aj inú formu kňazskej služby,“ hovorí a dodáva, že v kongregácii spolupracuje s kňazmi z Talianska, Indie či Ukrajiny. Ešte nedávno tu bol aj Američan a Egypťan, aby boli jazykovo rôznorodí. Bežný pracovný deň sa začína o ôsmej, končí sa niekedy o druhej popoludní, inokedy o šiestej večer. Voľného času nezostáva zamestnancom nazvyš, napriek tomu kolujú o Vatikáne mýty a historky.

Na snímke vatikánske sídlo Kongregácie pre východné cirkvi umiestnené neďaleko Námestia Svätého Petra. V úrade pôsobí ako sekretár slovenský gréckokatolícky duchovný, arcibiskup Prof. ThDr. ICODr. Cyril Vasiľ, SJ, PhD.
Na snímke vatikánske sídlo Kongregácie pre východné cirkvi umiestnené neďaleko Námestia Svätého Petra. V úrade pôsobí ako sekretár slovenský gréckokatolícky duchovný, arcibiskup Prof. ThDr. ICODr. Cyril Vasiľ, SJ, PhD.
MICHAL SMRČOK

„Asi tak polovica,“ odpovedal vraj kedysi pápež Ján XXIII. na otázku, koľko ľudí pracuje vo Vatikáne. „Aspoň dúfam.“ V skutočnosti pre Svätú stolicu nerobí až také množstvo ľudí. Z tritisíc zamestnancov je kňazov približne tisícka, zvyšok sú civilní pracovníci, ktorí sa starajú o svoje rodiny a platia hypotéky. Vatikánskou menou teda nie je „Pán Boh zaplať“, výplata zvykne cinknúť na účet vždy dvadsiateho piateho.

No aj vo Svätom meste sa nájdu takí, ktorí si radi zahromžia, zvlášť na výšku platov. „Nie sú vysoké, sú štandardné, ale keď sa človek už raz dostane dnu, je naozaj výnimočné, aby prišiel o prácu. Z vatikánskych zamestnancov sa sťažujú tí, ktorí nikdy nerobili vo svetskom svete,“ osvetľuje nám znalec vatikánskych pomerov. „Tí, ktorí robili kdekoľvek vonku, sú zvyčajne veľmi spokojní. Majú životnú istotu a rôzne benefity, napríklad výborné zdravotné poistenie či tankovanie benzínu, ktorý je vo Vatikáne lacnejší než v Ríme.“

Vo vatikánskom obchode so zmiešaným tovarom občas dostať lístky do dobročinnej tomboly. Oficiálne dary, ktoré dostáva Svätý Otec, zase vídať v budove vatikánskeho gubernátu. Sú určené na aukcie, z ktorých výťažok putuje na konkrétny charitatívny cieľ. „Takto skončilo Ferrari a iné podobné dary. Buďte si istí, že Svätý Otec nejazdí po vatikánskych záhradách na motorke Harley Davidson, ktorú tiež raz dostal. O bicykli, ktorý mu nedávno daroval Peter Sagan, však nevieme,“ dopĺňa vatikánsky insider.

Súčasť paláca: V útrobách je aj privátna kaplnka kongregácie.
Súčasť paláca: V útrobách je aj privátna kaplnka kongregácie.
Michal Smrčok, archív, profimedia.sk

Cyrila Vasiľa, milovníka tenisu či detektívok, sa pýtame na jeho svetské radosti. Otázkou, čo robí, keď si chce skutočne vyhodiť z kopýtka, ho trocha zaskočíme. „Tento termín asi nie je vhodný, to by biskup nejaké kopýtko musel mať. V podstate mi veľa voľného času nezostáva, ale minule sme boli v kine na filme o Churchillovi. Každodenný kňazský život dopĺňam prácou vo farnosti v rámci skautingu. Vždy som rád vypadol do hôr, aj len tak si urobiť túru. Taliansko, aspoň to stredné, poznám lepšie ako Slovensko. Za dvadsaťpäť rokov som so skautmi prebrázdil, prebivakoval kade-tade,“ dodá vladyka, ktorý je formálne stále občanom Slovenskej republiky. Len s diplomatickým pasom a trvalým pobytom v Taliansku - aj keď prakticky tam nikdy nebýval.

Nebýva sám

Hoci arcibiskup prežil vyše tridsať rokov, teda väčšinu života mimo Slovenska, domovinu si stále pripomína v úradnom byte, ktorý sa nachádza priamo v paláci Convertendi. Na stene mu tam visí obraz farského chrámu z dediny, kde vyrástol, ale aj ikona biskupa Gojdiča či blahoslaveného Teodora Romžu. „Celý byt je pripomienka Slovenska. Je zariadený pre mňa a mojich dvoch spolubývajúcich,“ vysvetľuje sekretár. Ako rehoľník prežil celý život v komunite. Takže, aby sa cítil ako doma, vytvoril si ju aj vo Vatikáne. „Mám to šťastie, že jeden kňaz je šikovný v liturgii, druhý vo varení a ja som šikovný v tom, že skonzumujem čokoľvek. Domácnosť si udržiavame sami. Aby som bol pravdivý, raz do týždňa nám jedna pani príde pomôcť so žehlením a základným uprataním. Chodím však normálne aj do potravín. Raz mi volal štátny sekretariát, „minister zahraničných vecí“, teda šéf druhej sekcie - Kde ste všetci, na biskupstve v Damasku sú problémy, musíme to riešiť. A ja som bol práve medzi špagetami a mliekom,“ pripomína nám arcibiskup, že aj on žije celkom obyčajný život.

  • Utajovaná či zabudnutá? Princ William a Harry majú sestru a takto vyzerá! (Foto vnútri)

Nehrávajú spolu karty

Vladyka je naozaj vyťažený, ako profesor prednáša aj v Pápežskom východnom inštitúte, ktorý kedysi viedol ako rektor. V hlavnom meste katolíckej cirkvi sa však presadilo viacero slovenských kňazov, jedni sa pohybujú v bezprostrednej blízkosti Svätého Otca, iní patria k najuznávanejším expertom v akademickej sfére. „Jedna vec sú oficiálne vzťahy. Využívame však každú dobrú príležitosť aj na neformálne stretnutia, aspoň ja si na to dosť potrpím. Som v kontakte s bratmi, ktorí pracujú či už vo vatikánskom ráde, alebo na univerzitách, o to viac sa cítime ako členovia jednej komunity,“ podotkne sekretár.

Nám nedá a vraciame sa k jeho vzácnemu susedovi, s ktorým sa tiež môže zhovárať po slovensky. „Nehovorím, že s kardinálom Tomkom hrávame každý večer karty, ale z času na čas sa navštívime. Medzi nami je štyridsať rokov rozdiel, sme rozdielne generácie. Ale väčšinou na slovenské akcie robím šoféra a ideme spoločne. Napríklad na naše veľvyslanectvo a podobne.“

Kardinál Jozef Tomko, rodák z Udavského pri Humennom, prišiel do Vatikánu v roku 1945 na štúdiá a už tam zostal. Ešte v časoch Jána Pavla II. sa o ňom hovorilo ako o druhom najdôležitejšom človeku vo Svätej stolici, pred rokmi ho poverili vedením komisie, ktorá mala vyšetriť kauzu známu ako VatiLeaks. Hoci už nevedie žiaden úrad, kardináli na dôchodku stále požívajú veľký re­špekt a prizývajú ich do rôznych komisií.

Ako je možné, že práve on bol ten vyvolený? Je úžasný teológ, filozof, diplomat, manažér či všetko dohromady? „Myslím si, že on je dobrý a múdry človek. A tým je povedané všetko,“ hovorí s uznaním vladyka. „Kongregácia pre evanjelizáciu národov je jedna z najdôležitejších vo Vatikáne, pretože má na starosti misijnú činnosť na celom svete. A to, že kardinál Tomko zastával funkciu jej prefekta toľko rokov, samozrejme, nebola náhoda. Čo je obdivuhodné, nikdy ste o ňom nepočuli žiadne klebety,“ hovorí o našom jedinom kardinálovi.

Kto sa zastal Bezáka?

Napriek slovenskej loby vo Vatikáne, ak sa to tak dá nazvať, nie je známe, že by pápež František uvažoval o návšteve Slovenska. Prečo vplyvní našinci nelobujú? „Slovo lobujem používam, len keď hrám tenis. Neviem, že by sa táto vec dala nejako ovplyvniť,“ upozorňuje Cyril Vasiľ. Okrem toho, pre Slovensko by vraj mohlo byť dobrou správou, že Svätý Otec nevidí nevyhnutnosť navštíviť nás. Pretože sa zdá, že na svojich cestách si vyberá skôr problematické krajiny. A tou Slovensko podľa všetkého nie je.

Nič na tom nemení ani prípad emeritného arcibiskupa Bezáka, ktorý za dosiaľ nevyjasnených okolností prišiel o svoj trnavský úrad. Nielen on, ale aj mnohí slovenskí veriaci zostali traumatizovaní, no vatikánskych kruhov sa to až tak nedotýka. Aspoň nám sa to tak zdá. Podobných prípadov vraj nie je „až tak málo“. „Nie vždy sa to končí spôsobom, ktorý potom vzbudí verejnú pozornosť či neporozumenie. Väčšinou sa hľadá ľudská diplomatická cesta, čo sa nie vždy podarí,“ počúvame už mimo kongregačného paláca.

Naši tamojší kňazi sa k Robertovi Bezákovi vyjadrujú neradi. Rovnako ako tí na Slovensku. Ak odvolaného arcibiskupa podporili cirkevní hodnostári v Česku, vraj to ešte nič neznamená. Skutky sú dôležitejšie než slová. Napadá nám teda najlogickejšia otázka - ak je nejeden Slovák vo Vatikáne dobrým a múdrym človekom, o čom nepochybujeme, ako sa vlastne mohlo stať, že sa Bezáka, keď nie z teologickej, tak aspoň z ľudskej stránky ni­kto nezastal. „Ako viete, že sa ho nezastal? Alebo - čo znamená zastať sa?“ zostanú otázky visieť vo vzduchu.

Prečítajte si tiež:

VIDEO Plus 7 Dní