Lenka Dale

Poriadne sa plesol po vrecku! Martin Klus, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, si vlani kúpil nový byt blízko centra Bratislavy. Bývanie si zaobstaral v komplexe Tri veže. Vo vchode je recepcia, domáci môžu využívať vlastné fitnescentrum, zrýchlené výťahy a kompletné bezbariérové vyhotovenie. Je to jednoducho komfort.

Dôvodom na nové bývanie u&nbsp;politika je prírastok do rodiny. S&nbsp;partnerkou Ivanou čakali malého Lea, keď si uvedomili, že potrebujú viac priestoru kvôli dieťaťu. „V&nbsp;šiestom či siedmom mesiaci sme sa zamysleli, že v&nbsp;pôvodnom byte nemáme vlastne kam dať dieťa,“ vysvetľuje Klus. Ich ambíciou bolo, aby mal malý od narodenia svoju vlastnú izbičku. „Chceli sme sa presťahovať do štvorizbového bytu, ale výhľad rozhodol,“ doplnila ho partnerka Ivka, keď sme ich navštívili v&nbsp;príbytku, ktorý kúpili pred pár mesiacmi. Malý Leo spokojne spal v&nbsp;kočíku na terase.

Výhľad z&nbsp;bytu na 11. poschodí je vskutku unikátny. Vidia nádhernú panorámu mesta, byt je slnečný. Opticky ho zväčšujú v&nbsp;obývacej izbe aj nižšie položené parapety a&nbsp;obrovské presklené steny. Hoci sa nachádza pri rušnej križovatke, steny sú odhlučnené a&nbsp;je tam ticho.

„Byt stál 300-tisíc eur,“ vyhlásil Martin Klus. To je riadne vysoká cena za trojizbový byt, nie? „Viete, ako je to s&nbsp;cenami v&nbsp;hlavnom meste,“ uviedol politik narážajúc na sústavné zvyšovanie cien nehnuteľností v&nbsp;Bratislave.

Sumu 240-tisíc eur pokryli partneri cez hypotekárny úver, s&nbsp;ktorým však mali problém. Dôvod? Klusovo zamestnanie. „Na slovenské pomery mám relatívne vysoký príjem, no som politicky exponovaná osoba. Banka brala do úvahy, že môj príjem je dosť neistý, lebo vláda môže kedykoľvek padnúť. Nebolo vôbec jednoduché priznať mi hypotéku, trvalo to niekoľko týždňov,“ opisuje tortúry pri vybavovaní financií Klus. Našťastie, jeho partnerka mala dobrý príjem tiež, hypotéku zobrali nakoniec spolu.

Kuchyňa ostala v&nbsp;byte v&nbsp;pôvodnom stave, nič na nej nemenili. „Len tu, kde stála americká chladnička, ostalo prázdne miesto, dáme tam ešte poličky,“ vraví Klus. Osobne sa v&nbsp;kuchyni často nezdržiava, nie je kulinár ako predseda jeho strany Sulík. Zato jeho partnerka varí denne, ale snaží sa o&nbsp;rýchle jedlá, pri ktorých netreba stáť hodiny pri sporáku.

V&nbsp;spojení s&nbsp;kuchyňou je veľká obývacia izba. Dominuje v&nbsp;nej veľká žltá sedačka. „Snažíme sa kupovať slovenské veci, ale hlavným kritériom pri sedačke bolo, aby sa vošla do obývačky. Ako vidíte, ono je to vlastne taký zvláštny uhol,“ objasňuje Klus.

Drevený stolík je vyrobený na Slovensku. V&nbsp;obývačke majú porozmiestňovaných plno drobností od priateľov a&nbsp;známych z&nbsp;rôznych kútov sveta. Látkový pes bol ich prvým spoločným domácim miláčikom. „Nemali sme čas na živého, tak sme to poriešili takto,“ smeje sa Ivana.

Na veľkom televízore v&nbsp;izbe si raz do mesiaca pozrú spolu film. „Väčšinou si cez televízor púšťame pesničky z&nbsp;YouTubu. Napríklad celý december nám tam vyhrávali vianočné pesničky, robili sme si atmosféru,“ hovorí Klus.

Hoci mnoho kníh majú partneri inde, snažili sa svoje najobľúbenejšie tituly dať do knižnice v&nbsp;novom byte. „Málokto vie, ale pre mňa je Štefánik veľký hrdina a&nbsp;môj politický vzor, preto ma veľmi potešila kniha, ktorú som dostal k&nbsp;hodinkám s&nbsp;jeho podobizňou, ktoré hrdo nosím najmä do zahraničia,“ hovorí.

V&nbsp;obývacej izbe nás zaujal zložený bežecký stroj. Klusovci ho doniesli z&nbsp;bývalého bytu. Kúpili ho v&nbsp;momente, keď konzílium dohodlo zákaz vychádzok a&nbsp;zabudli dať do výnimiek šport. „V&nbsp;starom byte som na ňom aj behával, hlavne keď bolo vonku škaredé počasie, ale tu sme ho nepoužili ani raz,“ vysvetľuje štátny tajomník. Stroj zrejme skončí vo fitnescentre v&nbsp;dome, kam ho zapožičia alebo daruje.&nbsp;

Detská izba bola pôvodne pracovňou predošlého majiteľa. Po narodení Lea tapetoval izbu čerstvý otec so svojím kamarátom. „Bolo to v&nbsp;deň, keď Slovensko prehralo so Španielskom 5 : 0 na majstrovstvách Európy. Popri tapetovaní sme teda dosť hromžili aj nejaká fľaška vína padla. Tak to s&nbsp;tapetou aj dopadlo. Nie je celkom rovná, ako vidíte. Teším sa preto na časy, keď bude malý vedieť kresliť a&nbsp;ako to býva zvykom, pokreslí aj túto tapetu a&nbsp;bude dôvod ju prerobiť,“ smeje sa Martin Klus.

Obrázok na tapete symbolizuje jeho túžbu z&nbsp;detstva stať sa pilotom. „Som ešte stále študent na Leteckej fakulte v&nbsp;Košiciach a&nbsp;popri tom chodím do leteckej školy tu v&nbsp;Bratislave, ale ešte chvíľu potrvá, kým budem mať pilotnú licenciu,“ vysvetľuje s&nbsp;tým, že možno nasmeruje na túto cestu aj malého Lea.

Leo si podľa rodičov byt užíva tiež. Práve je v&nbsp;štádiu plazenia a&nbsp;miesta má dosť. Miluje vraj zvuk gitary, na ktorej hráva Ivana. Tá dostala gitaru do daru a&nbsp;považuje ju za najväčšie prekvapenie od partnera. Nikdy mu totiž nespomenula, že ako tínedžerka na nej hrávala, ale on to zistil a&nbsp;prekvapil ju.

V&nbsp;spálni vidíme na posteli kopu vecí. „Práve sme docestovali z&nbsp;Banskej Bystrice. Tam sa snažíme chodievať dvakrát do mesiaca na celý víkend, aj kvôli starým rodičom,“ hovorí Ivka. Pre ňu je presúvanie dosť náročné, lebo má pocit, že všade len upratuje. Práve preto ocenila, že do nového bytu kúpili aj sušičku, čo jej šetrí čas.

Klusovci žijú dosť spoločensky. Samozrejme, keď to pandemická situácia dovoľuje. Návštevy pozývali v&nbsp;lete na verandu. Keď je v&nbsp;byte veľmi teplo, na balkóne je večer vyslovene príjemne. Nemávajú len čisto súk­romné návštevy. „Môj dobrý kolega je napríklad veľvyslanec v&nbsp;Chorvátsku, boli nás pozrieť aj s&nbsp;manželkou,“ spomína Klus, ako sa u&nbsp;nich vystriedali na posedeniach viacerí diplomati. Ivane to vyhovuje, lebo sú častejšie spolu aj s&nbsp;malým. Väčšinou návštevy prichádzali okolo siedmej, pol ôsmej večer, oni dali malého spať a&nbsp;sledovali ho cez obrazovku na vysielačke.

Mimochodom, malý Leo bol prvý raz na recepcii, keď mal dva mesiace. Kovid však spoločenské udalosti stopol.

„Návštevám servírujeme väčšinou chuťovky s&nbsp;vínom. Tí, ktorí žijú vonku, často chcú niečo slovenské. Minule si vypýtali syry, slané tyčinky, nátierky,“ hovorí Klus.

Klusovci sú s&nbsp;novým bývaním spokojní. Čo sa zariaďovania týka, neprežívali ho, vybrali obyčajný nábytok, nič špeciálne, nič vyrobené na mieru, všetko je relatívne lacné. Vo veľkej miere to súvisí podľa nich aj s&nbsp;tým, že nevedia, ako sa kde dlho zdržia. „Keď jedného dňa boh dá, možno sa raz presťahujeme do domčeka, o&nbsp;ktorý sa budeme viac starať,“ hovorí Martin Klus. Momentálne si pre pracovné povinnosti a&nbsp;časovú dostupnosť nevie predstaviť žiť mimo širšieho centra hlavného mesta.