Je to ako v Kocúrkove: akoby nestačilo, že rúbeme stromy hlava nehlava, ešte ich aj vláčime z jednej strany na druhú. Za dve hodiny sme len na Čertovici a pod ňou narátali - trinásť kamiónov plných dreva!

Tri za sebou. Kúsok pod romantickou dedinkou Jarabá.
Zdroj: Július Dubravay

Tri za sebou. Kúsok pod romantickou dedinkou Jarabá. Foto: Július Dubravay

Asi by to trvalo dlho, ale aj bazén naplnený vodou by sa dal postupne preliať do kanála kávovou šálkou. A takto zrejme skončia aj naše lesy. „V polovici deväťdesiatych rokov sme na Slovensku ťažili 5,3 až 5,5 milióna metrov kubických dreva, v súčasnosti 9,4 až 10 miliónov kubíkov ročne, čo je takmer dvojnásobok. A v škole nás učili, že tých 5,5 milióna kubíkov je maximum, ak chceme zachovať naše lesy aspoň ako tak funkčné,“ povedal nám Ján Topercer, ekológ Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici. Lenže, ako vidno, to "maximum" sme prekročili takmer dvojnásobne. Slovenský kapitalizmus priniesol nové heslo - Predať a zarobiť! Za akúkoľvek cenu.

Kedy ste sa naposledy viezli naprieč Slovenskom? Stromy nám miznú pred očami, všade vyrúbané pásy, holiny a všade nákladiaky plné guľatiny. Dobre, že sme ten vianočný stromček do Bruselu vyťali a odviezli už tento rok, o pár rokov už možno nebude čo.