Tip na článok
Michaela Musilová: Narodila sa v Bratislave, študovala v zahraničí a teraz sa zúčastní na simulovanej marťanskej misii.

Takto sa reprezentuje Slovensko: Mladá Bratislavčanka bude šéfovať projektu NASA

Michaela Musilová bude skúmať možnosti na osídlenie červenej planéty.

Galéria k článku (4 fotografie )
Nehostinné: Zábery zo simulovaného marťanského zariadenia v americkom Utahu.
Mars je štvrtou planétou našej slnečnej sústavy.
Astrobiologička: Michaela Musilová sa zaoberá životom extrémofilných mikroorganizmov.

Každá krajina je pyšná, ak jej zástupca siahne k vesmírnym diaľavám. Mladej Michaele Musilovej sa to podarí už v dvadsiatich piatich rokoch. Hoci nateraz „iba“ symbolicky.

Mladá Slovenka pracovala pre americkú vesmírnu agentúru NASA, neskôr skúmala život v extrémnych arktických podmienkach v Grónsku a onedlho podnikne simulovanú astronautickú expedíciu na Mars.

Rodená Bratislavčanka povedie tím šiestich expertov, ktorí sa zúčastnia na výnimočnom projekte v púšťach amerického Utahu. Posádka bude v astronautických skafandroch simulovať výskum v teréne ponášajúcom sa na Mars. Ich výsledky majú pomôcť budúcej výprave na červenú planétu.

Ako na Marse

Všetci účastníci jedinečného projektu sa budú musieť správať ako skutoční astronauti na Marse. „To znamená, že vo vonkajšom prostredí, mimo ubytovne, nás môže zabiť všetko - vzduch, zemina, slnečné žiarenie a možno aj živočíchy, na ktoré by sme mohli natrafiť,“ vymenúva možné riziká Michaela.

Pripomína, že budú mať obmedzené množstvo vody, jedla, paliva i vzduchu. V skafandri strávia takmer celý deň. „Nebude to asi pohodlné, keďže je hrubý a veľmi ťažký. Navyše je k nemu pripútaná zásoba kyslíka, vody, rádio, helma,“ približuje neľahké podmienky. Denný režim sa podľa Michaely začne rozcvičkou, raňajkami a poradou. Nasledovať bude výskum a práca v teréne vrátane celodenných expedícií. „Spojení budeme rádiami pripútanými zvonku skafandra.“

Večer bude pokračovať druhá časť misie - posielanie výskumných správ na Zem, nahrávanie videí pre pozemské školy a kontrola funkčnosti všetkých systémov. „S rodinou a priateľom asi nebudem môcť komunikovať priamo, možno len príležitostne, za odmenu, tak, ako by to asi bolo v realite,“ dodáva. Zabudnúť budú musieť aj na televíziu - jediné správy budú tie, čo im pošle tím z pozemskej stanice. Čo sa týka jedla a hygieny, to vraj bude prekvapenie.

„Marťanská spoločnosť nám toho veľa neprezradila, len že to bude práškové jedlo, ktoré sa dáva astronautom. Viem, že keď som také ochutnala počas pobytu v NASA, bolo dosť odporné. Človek cíti chuť pôvodného jedla, no má to inú konzistenciu,“ pokračuje Michaela. Keďže budú mať málo vody, sprchovanie bude obmedzené.

„Budeme sa striedať, každý deň len dvaja. To mi však neprekáža. Počas terénnych expedícií po Amerike, Grónsku a Európe sme sa v divočine mohli namiesto sprchy oblievať hrnčekom vody a niekedy iba raz za dva týždne,“ hovorí Michaela.

„Pokusné králiky“

Na misii strávi vyše dvoch týždňov. Najviac sa obáva toho, že budú po celý čas monitorovaní a stratia akékoľvek súkromie. Navyše, s posádkou sa stretne po prvý raz až na mieste. „Aj keď ma čaká niekoľko ťažkých chvíľ, človek sa nesmie nechať vykoľajiť. Silou vôle možno prekonať všetky nástrahy,“ verí si Michaela, ktorá musela absolvovať niekoľko výberových kôl, aby sa stala súčasťou unikátneho projektu.

„Zároveň vybrali aj môj osobný projekt zaoberajúci sa extrémofilmi ako jeden z pokusov, ktoré budeme na expedícii uskutočňovať,“ opisuje nadaná Slovenka. Pripravovaná misia v marťanskej púštnej výskumnej stanici nesie označenie MDRS, z anglického Mars Desert Research Station.

Podľa Michaely je cieľom čo najreálnejšie napodobniť podmienky, ktorým by museli čeliť na Marse budúci kozmonauti či potenciálni obyvatelia.

„Budeme žiť a robiť výskum, akoby sme boli na červenej planéte, od pohybu v skafandroch, stravovania špeciálnou kozmonautickou stravou cez pokusy v minilaboratóriách a púštnom teréne. Budeme akési pokusné králiky pre vedcov z celého sveta, ktorí na nás budú skúšať psychologické, zdravotné a diétne testy typické pre tréning astronautov,“ dopĺňa Michaela.

Zároveň to bude príležitosť vyskúšať aj vlastné experimenty. Každý z posádky bude realizovať tie svoje.

Vlastný výskum

Michaela, ktorá študovala na University College London vo Veľkej Británii, California Institute of Technology v USA a teraz na Bristolskej univerzite na Britských ostrovoch, je astrobiologička. Venuje sa štúdiu pôvodu života vo vesmíre a zisťuje, či by mohol existovať inde ako na Zemi. Jej špecializáciou sú extrémofily - organizmy, ktoré žijú na Zemi v extrémnych podmienkach podobných tým, ktoré sú na iných planétach a mesiacoch vo vesmíre.

Skúma napríklad organizmy žijúce vo veľmi studenom prostredí v Arktíde a Antarktíde. Podobné podmienky sú aj na Marse či na mesiaci Jupitera. Michaeline experimenty budú zahŕňať skúšku prežitia pozemských extrémofilov v marťanských podmienkach. Cieľom je zistiť, či by podobný život mohol existovať na Marse a či by sa také organizmy dali použiť na terraformovanie Marsu - vytvorenie takých podmienok na Marse, aké sú na Zemi.

„Bez terraformovania Marsu alebo podmienok na akési marťanské poľnohospodárstvo totiž ľudstvo nemôže opustiť Zem,“ vysvetľuje slovenská astrobiologička.

Nekonečný vesmír

Michaela Musilová verí, že raz sa dostane do vesmíru a bude môcť skúmať iné planéty priamo v teréne. Lenže kým Mesiac je vzdialený od Zeme „len“ nejakých 380-tisíc kilometrov, červenú planétu od nás delí 56 až 400 miliónov kilometrov.

Budúca výprava na štvrtú planétu slnečnej sústavy bude preto nepomerne náročnejšia než tie americké na Mesiac koncom šesťdesiatych a v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. A vyžiada si nemálo financií.

Náklady na simulovanú expedíciu na Mars sa odhadujú na niekoľko tisíc eur. Najviac peňazí pôjde na spojazdnenie rovera - vesmírneho vozidla. Oproti reálnemu výletu na Mars však ide o zanedbateľnú sumu.

Expedícia na skutočný Mars by stála niekoľko desiatok miliárd eur. Problémom je náročná technológia a stavba vesmírnej lode, ktorá by dopravila posádku tam aj späť, ale napríklad aj palivo či ochrana kozmonautov pred silným žiarením na Marse. Michaela verí, že by sa to mohlo podariť v horizonte dvadsiatich rokov. Prvé kroky k návšteve červenej planéty urobia už o pár týždňov.

Objavovanie červenej planéty

Mars je štvrtou planétou našej slnečnej sústavy, má dva mesiace, Phobos a Deimos. Jeho stredná vzdialenosť od Slnka je 228 miliónov kilometrov. Na oblohe býva dobre viditeľný a v minulosti si vyslúžil pomenovania červená planéta či nebeský oheň pre povrch, ktorý je pokrytý oxidom železitým. Oproti Zemi má asi štvrtinovú veľkosť. Má veľmi riedku atmosféru, tvorenú prevažne z oxidu uhličitého, a nehostinný horninový povrch je pokrytý mnohými krátermi, sopkami, kaňonmi. Napriek tomu je to planéta najviac podobná našej. Prvé sondy na Mars odštartovali už v čase studenej vojny.

Prvú úspešnú misiu dosiahol americký Mariner 4 vypustený v roku 1964, na povrchu pristáli aj sovietske sondy Mars 2 a Mars 3 vypustené v roku 1971, pozorovania robili aj americké sondy Viking. V roku 1996 k Marsu doletela sonda Mars Global Surveyor a mapovala povrch planéty až do roku 2006. Ďalšia sonda Mars Pathfinder vysadila malé vozidlo a priniesla ďalšie množstvo snímok.

V treťom tisícročí skúmali planétu nové misie, ktoré sa dokážu dostať až meter pod jej povrch. Priniesli dôkaz o prítomnosti vody a ľadu v polárnych oblastiach. Vedci skúmajú počasie na planéte, ale aj to, či sú tam podmienky vhodné na mikroskopický život.

Okrem sond NASA zamierila k Marsu nedávno indická misia Mangalján. Napriek mnohým technickým problémom sa naďalej zvažuje budúca misia na planétu s ľudskou posádkou. Pokusy sa realizujú nielen v USA, ale aj v Moskve.

Pred dvoma rokmi šestica kozmonautov strávila v experimente nazvanom Mars 500 v úplnej izolácii až 520 dní. Zámerom bolo preveriť hranice telesnej a duševnej záťaže pri medziplanetárnom lete v budúcej expedícii na Mars, pričom sa počítalo s 250 dňami na cestu k Marsu a rovnako na cestu späť, sledovalo sa ich správanie, psychika a pracovali aj v simulátore marťanského povrchu.

Traja Rusi, Talian, Francúz a Číňan pokus nepodstúpili v exteriéroch, ale v laboratórnych podmienkach v rozsiahlom komplexe moskovského Ústavu lekársko-biologických problémov.

VIDEO Plus 7 Dní