Na jednej stoja baníci so svojou dlhoročnou tradíciou, s pevnými väzbami na toto odvetvie, ktoré dáva prácu tisíckam ľudí. Na druhej strane sú tí, korí bijú na poplach: bane a ťažba hnedého uhlia hlboko zasahujú do prírody a klímy, ohrozujú aj samotného človeka. Čoraz viac sa hovorí o postupnom konci uhoľných baní. „Na Slovensku je aktuálnym problémom číslo jeden nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a my dotujeme nerentabilnú ťažbu najviac znečisťujúceho paliva najmä preto, aby sme udržali tieto pracovné miesta. Zamestnávatelia na hornej Nitre majú nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Útlm uhlia do roku 2023 bude najlepším riešením pre zdravie a prácu ľudí a budúcnosť hornej Nitry,“ hovorí natvrdo ochranár Juraj Melichár. Ako sa s celou situáciou vyrovnávajú baníci?
Všetci za jedného
Cez deň vládne na povrchu bane pokoj. Všetci sú už na svojich miestach. Ráno za pätnásť minút zíde sedemsto chlapov do nováckeho podzemia. Presnejšie - zvezú sa do hĺbky asi 300 metrov k vlaku s desiatimi vagónmi. „Ten ich postupne rozvezie na jednotlivé úseky, potom niektorí idú peši. Reálne trvá asi hodinu, kým sa baník dostane na pracovisko,“ opisuje Rastislav Januščák. Len v banskej známkovni stretneme muža, ktorý dozerá na to, či sa všetci v poriadku vrátili z útrob zeme. „Keď príde baník, zavesí si sem na nástenku známku a revírnik mu zapíše zmenu. Po skončení šichty ho musí osobne vidieť a odovzdá mu známku. Až vtedy môže ísť von. Je tu dvojitá kontrola. Ráno, keď sfárajú do podzemia s lampami, nahlási sa presný počet a ten musí dispečerovi sedieť, inak nemôžu fárať,“ opisuje. Dolu v bani sa už dorozumievajú presne stanovenými svetelnými signálmi aj telefónmi.
Všetci sú ako jedna veľká rodina, odkázaní jeden na druhého. Celé storočia to tak funguje, hoci podmienky sa zmenili. Aj pozdrav zdar boh! zostal. „Život baníka, to nie je len baňa, ale aj vzťahy, priatelia a ľudské správanie jedného voči druhému. V baníctve to inak nejde,“ zdôrazňuje Stanislav Gurský, baník telom aj dušou. „V baníctve nikdy nefungovalo, že ty si baník, ty námestník, riaditeľ... Všetci sme boli v podzemí, všetci sme boli viazaní na tú baňu, na to, že tam musím byť, robiť aj odtiaľ vyjsť. To funguje dodnes,“ dodáva. V Hornonitrianskych baniach Prievidza (HBP) pracuje od roku 1977, prešiel mnohými pozíciami a viac ako desaťročie bol riaditeľom Bane Nováky. Prvýkrát sfáral do bane v roku 1972, keď ho prijali na vysokú školu a musel cez prázdniny absolvovať povinnú prax. „Prišli sme do Handlovej a 5-6 týždňov sme brigádovali. Ale pekne nám zaplatili - môj otec zarobil 1 800 korún a ja som doniesol výplatu 3 200 korún. Doma nevedeli pochopiť, prečo som si za to kúpil magnetofón,“ spomína.
Budem baník!
Dedo Rastislava Januščáka zakladal banícke učilište, otec vychovával baníckych učňov, mama bola v bani účtovníčkou. „Od malička som teda vyrastal v takomto prostredí. Ako dieťa ma fascinovali obrovské slávnosti, ktoré sa konali ku Dňu baníkov v septembri. Chodievali k nám známi herci, lebo sme mali družbu so Slovenským národným divadlom,“ spomína rodák z Handlovej. Keď mal asi tri roky, bol s mamou v meste na kolotočoch a stratil sa. „Mama zavolala otcovi, ktorý bol vtedy šéfom sekretariátu riaditeľa podniku. Práve mali poradu. Keď sa riaditeľ dozvedel, čo mu mama zatelefonovala, zahlásil - ‚Súdruhovia, šéfovi sekretariátu sa stratil syn, končím poradu, ideme ho hľadať!‘ Taká tam bola súdržnosť,“ objasní. Prirodzene, aj on sa upísal baníctvu. „Bol som mimoriadne hrdý na to povolanie, všetci sme sa bavili o robote, každý sa pochválil, čo kto dokázal v bani, to bola vtedy hlavná téma rozhovorov. Všetci tým žili, v krčmách sa hovorilo len o bani. Takto žila Handlová,“ vysvetľuje muž, ktorý v bani tiež prešiel rôznymi pozíciami. Nastúpil ako banský inžinier, stal sa aj vysnívaným banským záchranárom, dokonca veliteľom banských záchranných zborov a neskôr riaditeľom Hlavnej banskej záchrannej stanice. Potom sa vrátil do výroby a dnes je riaditeľom pre stratégiu spoločnosti.
Rizikové povolanie
Baňa v Novákoch sa však dostala do povedomia verejnosti aj nečakanou tragédiou. V novembri 2006 zemina zasypala a zničila nielen banskú techniku, výstuž chodby, ale na mieste usmrtila štyroch baníkov. Vlani v júni v nováckej bani utrpel smrteľný úraz Marek P. z obce Cigeľ. „Keď som nastúpil do bane, bol ešte veľmi nízky podiel mechanizácie. Až v 80. rokoch sa začali robiť inovačné prvky a dnes je všetko mechanizované,“ hovorí Stanislav Gurský. Lenže hlboko pod zemou môže dôjsť k nepredvídateľnej situácii. „Aj profesionálny vojak musí rátať s tým, že bude nasadený do boja. Baník ide do podzemia s tým, že aj keď je všetko zaistené, niektoré veci nevieme ovplyvniť. Vstupuje tam príroda a tú nevieme vždy predvídať. Aj lekár bojuje s prírodou a občas prehrá,“ zamýšľa sa.
Pamätný deň banských nešťastí je 10. august, keď v Bani Handlová došlo k najväčšiemu banskému nešťastiu v histórii Slovenska a explózia usmrtila 20 ľudí. „Odkedy sa evidujú straty na životoch, uvádza sa, že pri banských nešťastiach v rudných a uhoľných baniach na Slovensku zomrelo 800 ľudí. To číslo je strašné, pretože je to ľudský život. Hoci nikto nesleduje, koľko ľudí zahynulo na cestách, v lesoch či v stavebníctve,“ upozorňuje Gurský.
Priveľa škodlivín
Bane nepodliehajú kritike len pre spomínané nešťastia. Hovorí sa najmä o ekologických a ekonomických dôsledkoch. „Útlm uhlia do roku 2023 by znížil dôsledky ťažby a spaľovania uhlia z Novák, ktoré možno vyčísliť na 160 až 500 miliónov eur ročne. Európsky register znečisťujúcich látok upozorňuje na 53 škodlivín, ktorými uhoľné elektrárne kontaminujú vzduch, vodu a pôdu,“ hovorí Juraj Melichár.
„S týmito tvrdeniami sa nestotožňujeme. Nevychádzajú z aktuálnych ani overiteľných zdrojov, nepotvrdzujú ich žiadne oficiálne štatistiky,“ hovorí Adriana Siváková. „Modernizovaná Elektráreň Nováky už dnes plní sprísnené emisné limity, dokonca aj tie, ktorých plnenie vyžaduje Európska únia po roku 2020,“ dodáva.
Áno, všeobecne sa banská činnosť vníma ako zásah do prírody, ktorý so sebou nesie obrovské ekologické škody. „Moderná hlbinná ťažba uhlia na jednej strane poddolovaním ovplyvňuje terén, na druhej strane však pozitívne dotvára krajinný ráz vznikom nových prvkov,“ bráni bane pred argumentmi ekológov tlačová hovorkyňa HBP Adriana Siváková. „Ako vedľajší produkt podzemného dobývania uhlia v okolí rieky Nitra vznikajú košsko-novácke mokrade, ktoré sú vzácny a na Slovensku pravdepodobne aj jediný príklad novovznikajúcich mokradí a močiarov. Tie sa v európskom meradle považujú za najcennejšie biotopy, s najširším rozsahom pestrosti života v karpatskom oblúku. Vodné plochy, mokrade a trstinové porasty prilákali okolo 130 druhov chránených vtákov, obojživelníky, ryby a hmyz. Po stáročiach sa tu objavil aj bobor,“ vymenúva.
Proces transformácie
Jedno je isté - uhoľné bane na hornej Nitre majú svoj osud zrátaný. „Nie sme naivní baníci! Baníctvo sa raz skončí, ale malo by sa myslieť na zachovanie zamestnanosti, aby sa vytvorili pracovné miesta. Našou ambíciou je ekonomicky, slušne dorúbať ložiská, aby tento región o dvadsať rokov už žil z niečoho iného, aby tu nedošlo k sociálnemu pádu,“ pripomína Gurský. „O problematike sociálno-ekonomickej transformácie hornej Nitry, ktorá súvisí s odklonom od baníctva, sa už dlhšie a intenzívne diskutuje na úrovni vlády, samosprávy a Európskej komisie. Oblasť zastrešuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu,“ povedal nám hovorca Ministerstva hospodárstva SR Maroš Stano. „Je neprípustné, aby ľudia v tomto regióne po útlme baníctva nemali perspektívu. Minister hospodárstva Peter Žiga opakovane zdôraznil, že osobne kategoricky odmieta šokovú metódu štýlom zo dňa na deň. Práve preto víta, že horná Nitra patrí medzi územia, ktorých sa týka pilotný projekt Európskej komisie Platforma pre uhoľné regióny v procese transformácie, ktorý má pomôcť uhoľným regiónom v rámci celej Európskej únie pri ich transformácii,“ dodáva. „Celý proces transformácie je štrukturálnou zmenou, ktorá bude trvať niekoľko rokov. Nie je to proces, ktorý by bolo možné urýchliť a ktorý by bol vyriešený v priebehu niekoľkých mesiacov,“ informovali nás z odboru komunikácie a protokolu Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.
Nové projekty
Hornonitrianske bane Prievidza tvoria štyri bane - Baňa Nováky, Baňa Cigeľ, ktorá 27. októbra 2017 ukončila ťažbu, Baňa Handlová a Baňa Čáry. S počtom 4-tisíc zamestnancov je stále najväčším zamestnávateľom v Trenčianskom kraji. Viazanosť pracovných miest na baníctvo v regióne predstavuje 11-tisíc pracovných miest. Adriana Siváková vysvetľuje, že HBP rešpektujú ustanovenia Banského zákona vydobyť zásoby ložiska čo najúplnejšie, najefektívnejšie a s čo najmenšími stratami. „Rovnako je pre nás záväzné platné rozhodnutie vlády SR o výrobe elektrickej energie z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme,“ hovorí a dodáva, že v spoločnosti majú spracovaný harmonogram riadeného postupného odbúravania zásob uhlia, výhľadovo do roku 2033.
Aké opatrenia sa pripravujú, aby tisícky ľudí nezostali bez práce? „Hornonitrianske bane Prievidza sa aktívne zapojili do procesu transformácie hornej Nitry predložením viac ako dvoch desiatok nových projektov. Ich prínos je v udržaní súčasnej zamestnanosti, v rozšírení mimobanských aktivít a vo vytvorení okolo 1 800 nových pracovných miest mimo ťažby uhlia,“ pripomína hovorkyňa. Ide o agrárne a potravinárske projekty, spočívajúce vo využívaní pôdy na poddolovaných územiach vo vlastníctve spoločnosti. Druhú skupinu tvoria zámery na rozšírenie využitia existujúcich strojárskych kapacít, zmena výrobného programu z výroby banskej techniky na nebanské zariadenia. „Rozvíjať chceme aj projekty spojené s využívaním obnoviteľných zdrojov energie - využívanie geotermálnej energie. Našou víziou je i rozvoj aktivít zameraných na turistiku a oddych, čiže transformácia jednotlivých baní na zážitkovú, edukačnú a relaxačnú turistiku. Súčasťou balíka projektov sú rozvojové zámery spojené so striebornou ekonomikou, so starostlivosťou o občanov vyššieho veku, s vedou a výskumom moderných technológií v oblasti využívania geotermálnej energie aj projekty na preškoľovanie a rekvalifikáciu zamestnancov,“ dodáva.
