Odsúdený a obvinený starosta či primátor už na Slovensku nie je žiadna rarita. Skôr naopak. V posledných rokoch začali pribúdať obvinenia volených hláv samospráv, že si k svojmu nie malému platu prilepšovali úplatkami alebo spreneverili zverené verejné financie. Samozrejme, nik z obvinených sa necíti vinný a nejeden aj po tom, čo ho priamo prichytili pri preberaní úplatku, vinu kategoricky odmieta. No aj tak sa už mnohí z nich dostali za mreže a svoje skutky si odpykali.

Primátor a spol.

Naposledy vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v rámci akcie Feudál zaklepali na dvere primátora východoslovenského mesta Sečovce. Mesto je známe škandálom s neoprávneným poberaním financií zo štátneho rozpočtu istou nemenovanou strednou školou či stojacimi prostitútkami na vstupe do mesta. Teraz sa zviditeľnilo i zásahom NAKA na mestskom úrade. Proti primátorovi mesta vzniesli obvinenie z korupcie a vzali ho do cely predbežného zaistenia. Sudca nakoniec rozhodol, že primátor môže byť stíhaný na slobode. No odvtedy, ako sa vrátil z cely predbežného zadržania, sa na verejnosti ešte neukázal.

„Sudkyňa nahradila väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka a uložila mu primerané povinnosti a obmedzenia,“ upresnila hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková.

Jozef Garmát, 60-ročný vyštudovaný veterinár, sedí na primátorskej stoličke v Sečovciach už druhé volebné obdobie. Jeho obvinenie súvisí s kauzou korupcie pri prideľovaní mestských bytov a so zákazkami pre mesto Sečovce. Vyšetrovateľ v tejto kauze okrem neho obvinil ďalších päť osôb. Podozrivé je prirýchle prideľovanie mestských bytov záujemcom bez potrebnej komunikácie s poslancami a kompetentnými sečovského magistrátu.

Priekopník z Medera

Jedným z prvých primátorov odsúdených za korupciu bol Samuel Lojkovič, ktorý sedel v kresle otca mesta Veľký Meder. Súd mu v roku 2007 naparil dva roky a osem mesiacov. Uznal ho za vinného z toho, že v roku 2005 prijal úplatok 300-tisíc korún. Peniazmi ovplyvňoval miestnych poslancov, aby hlasovali tak, ako im primátor povie.

Lojkovič počas celého procesu vinu popieral. No nepomohlo mu to. Usvedčil ho totiž policajný agent. Tým bol miestny podnikateľ Štefan Boros. Práve on potreboval ústupky zo strany mesta. Borosova firma mala od mesta prenajaté pozemky v okolí miestneho termálneho kúpaliska. Keď­že poslanci mesta chceli túto zmluvu zrušiť, prišiel by o zisky. A práve primátor Lojkovič mu sľúbil, že za úplatok poslancom dohovorí. No Boros sa obrátil na políciu. Proces preberania úplatku primátorom na parkovisku bol teda pod taktovkou polície a použili ho ako priamy dôkaz na súde. Lojkovič celý čas tvrdil, že peniaze, ktoré mu dal Boros, boli splatením dlhu. Súdu sa jeho verzia nezdala pravdivá už aj z toho dôvodu, že dlh v takom objeme sa predsa nebude vracať na parkovisku.

„Je bez pochybností zrejmé, že došlo ku korupčnej situácii (…). Nemohlo ísť o žiadnu dlžobu,“ ozrejmoval predseda senátu Najvyššieho súdu SR. Okrem basy súd primátorovi priklepol pokutu vo výške úplatku - teda 300-tisíc vtedajších slovenských korún.

Aj primátora Čadce Jozefa Pohančenika v roku 2005 za­tkla polícia pri preberaní úplatku. Peniaze zobral od konateľa žilinskej firmy Nefretiti, ktorý spolupracoval s políciou. Pohančenik tvrdil, že od podnikateľa iba prevzal peniaze, ktoré on sám ponúkal ako dar mestu. Lenže tento korunný svedok povedal na súde rovno, že išlo o úplatok a že on žiadne peniaze nesľúbil ako sponzorský dar pre futbalový klub a kostoly, ako to na súde tvrdil primátor. Súd ho odsúdil v roku 2008 na trojročné väzenie, finančnú pokutu 500-tisíc korún a zákaz činnosti na päť rokov.

V súčasnosti má patálie s obžalobou primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan. Ten čelí spolu s ďalšími piatimi osobami obvineniu zo spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a subvenčného podvodu. Ďalším obvineným primátorom je Juraj Říha. Aj keď ho v máji minulého roka NAKA zadržala, sudca rozhodol o jeho stíhaní na slobode. Primátora Malaciek a ďalšiu osobu vyšetrovateľ obvinil z prijímania úplatku po tom, ako ich zadržali počas protikorupčnej akcie Staviteľ. Ako uviedla polícia, zástupca mesta Malacky ponúkol cez sprostredkovateľa úplatok developerskej spoločnosti. „Developer čakal na vydanie kolaudačného rozhodnutia v prípade jeho bytového domu. Všetky zákonom stanovené podmienky splnil. Napriek tomu zástupca mesta developerovi ponúkol bezproblémové a urýchlené kolaudačné rozhodnutie po splnení ešte jednej podmienky,“ skonštatovala polícia vo svojom vyhlásení.

Voličmi milovaný

Mimoriadne smutný osud mal mladý primátor Tornale Ladislav Dubovský. Tento vyštudovaný učiteľ na primátorskej stoličke sedel už ako 31-ročný. Od začiatku ho síce obyvatelia milovali, no v mestskom parlamente to pod jeho vedením vrelo. Už v auguste roku 2006 mu poslanci vyčítali jeho štedrosť a rozhadzovanie. Vyčítali mu, že svojvoľne organizoval koncerty, zneužíval služobné vozidlo a porušoval rozpočtovú disciplínu na mestskom úrade. Údajne bez schválenia zastupiteľstva z mestskej kasy vybral 33-tisíc eur na organizovanie spomínaných koncertov a nezdokladoval ďalších 19-tisíc eur, ktoré mesto vybralo na vstupnom na týchto kultúrnych akciách. Podali naňho aj trestné oznámenie.

„Mám čisté svedomie. Z mesta by som nikdy nič neukradol. To, čo poslanci šíria, nie je pravda,“ obhajoval sa primátor. Svoje pôsobenie v kresle hlavy mesta bral doslova ako poslanie a fakt, že by nemal byť primátorom, ani nepripúšťal. Ani to, že by niečo spreneveril. Vždy sa tváril, že všetko robí v mene obyvateľov a blaha mesta. Jeho povesť rozdelila Tornaľčanov na dva tábory. Jedni ho označovali za novodobého Jánošíka, iní ho posielali na psychiatrické vyšetrenie a poukazovali na psie kusy, ktoré ako primátor robil. Tak či onak, súd odsúdil Dubovského za zneužitie právomocí verejného činiteľa, keď vymenoval v rozpore s výsledkami výberového konania do funkcie riaditeľa školy osobu, ktorá sa na výberovom konaní ani nezúčastnila. A ďalej čelil obžalobe za spomínané čachre s verejnými prostriedkami.

Psychické zrútenie

Primátor Tornale síce zo začiatku s políciou spolupracoval, no keď cítil, že sa base nevyhne, pred mužmi zákona sa začal skrývať. Trinásteho júla 2010 ušiel policajnej hliadke a ukrýval sa na neznámom mieste. Samozrejme, začalo sa po ňom policajné pátranie. Nik nevedel, kde je. Aj tak pripravil nielen Tornaľčanom, ale aj obyvateľom blízkeho Maďarska celkom slušnú šou. Pravidelne sa hlásil svojim skalným fanúšikom v maďarskom rádiu NEO FM. Väčšinou vstupoval priamo do éteru pod prezývkou Dubček. Sršal vtipom a dobrou náladou. Všetkých presviedčal, že nie je na úteku a že sa už čoskoro objaví.

„Som si istý, že z toho, čo je so mnou, bude film,“ hlásal vtedy do éteru. Nakoniec ho v septembri 2010 našli v rodinnom dome jeho známeho v Gemerskej Hôrke. Dubovský skončil vo väzbe. Dôvodom bola obava, že sa bude vyhýbať trestu. Bolo vidno, že má psychické problémy. Hlásal, že sa bojí o život. „Neutekám pred zodpovednosťou, nič som neurobil. Neskrýval som sa, mne sa vyhrážali,“ plakal, vzlykal pred sudcom ako malé dieťa. Jeho pobyt za mrežami bol žalostný. Skončil na väzenskej psychiatrii. Nakoniec sa vo vojenskej nemocnici 31. marca 2011 obesil na posteľnej plachte.

Oslobodený

Do väzby zavreli aj bývalého primátora Prešova Milana Benča. Bol obžalovaný z trestného činu subvenčného podvodu a poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev. Do väzby nastúpil už vo vysokom veku a stále poukazoval na svoju nevinu. Najprv ho z väzby prepustili pre jeho vážne onkologické ochorenie, neskôr - v roku 2017 - ho súd spod obžaloby oslobodil. 

FOTO pokrivených verejných funkcionárov v GALÉRII

Lebo „páni“ môžu

Podľa sociológa Michala Vašečku sú zvolení zástupcovia do verejnej funkcie na lokálnej a regionálnej urovni v porovnaní so zástupcami na centrálnej úrovni vo zvláštnej pozícii. „Na jednej strane ich každý pozná, a tým pádom existuje aj väčšia možnosť ich verejne kontrolovať. Na druhej strane sa na lokálnej úrovni nepomerne viac prejavujú tradičné prvky slovenskej spoločnosti - klientelizmus v zmysle všadeprítomnej závislosti od sociálnych sietí, vnímanie zvolených zástupcov ako ,vicišpánov‘, nie ako dočasných zástupcov obyvateľov, a rodinkárske tendencie pochádzajuce nielen zo zlého vychovania, ale zo samotných koreňov politickej kultúry na Slovensku. Podľahnutie pokušeniu zobrať úplatok tak nie je iba prejavom zlyhania (tým, samozrejme, je), ale pokračovaním tradície toho, že ,páni‘ jednoducho môžu. S verejnou funkciou rastie apetít a strácajú sa zábrany, aj keď by to malo byť presne naopak.“