Tip na článok
Pod dozorom: Výsledkom sťažností a následnej kontroly bolo aj to, že brána umeleckej školy sa musí zamykať.

Peklo na umeleckej škole: Telocvikár stavia do pozoru celý pedagogický zbor

Pedagógovia na košickej Škole úžitkového výtvarníctva sú už z neustálych kontrol, sťažností a trestných oznámení zúfalí. "Chceme sa venovať deťom, nie problémom a fabuláciám jedného ublíženého učiteľa!" vyhlasujú.

Viete si predstaviť, že vás kolega na pracovisku neustále sleduje, kontroluje vaše príchody a odchody, pracovný výkon, pravidelne podáva sťažnosti a trestné oznámenia na zamestnávateľa i spolupracovníkov? Že máte v kolektíve muža, ktorý striehne na každý problém a všetko vytrúbi do sveta? Človeka, ktorý sa tvári ako šikanovaný mučeník, paradoxne však ľudia, ktorí s ním pracujú, končia na lekárskom vyšetrení so psychosomatickými problémami a dávajú výpoveď? Pre pedagógov na košickej Škole úžitkového výtvarníctva (ŠÚV) je tento obraz každodenná realita.

Cítia sa ako rukojemníci jediného ublíženého učiteľa a bezmocne sledujú, ako vinou jeho aktivít škola, ktorá žne úspechy na Slovensku aj v zahraničí, stráca dobré meno. Mysleli, že raz ho to prestane baviť a bude pokoj. Lenže ich mlčanie ho len posilnilo. Poslednou kvapkou bolo, keď so svojím politickým súkmeňovcom dosiahol nevymenovanie uznávaného umelca a obľúbeného pedagóga za riaditeľa. Napriek tomu, že bol jasný víťaz výberového konania. Vtedy si povedali dosť a rozhodli sa ukázať druhú stranu mince.

Záškoláčka

Košický telocvikár Tibor Papp sa v mediálnom prostredí a v inštitúciách, kde pravidelne podáva sťažnosti, stal legendou. Nepochopený učiteľ dožadujúci sa rovnoprávnosti a spravodlivosti. Pre svoj boj je vraj vystavený mobingu, bosingu a neprajnosti väčšiny vyše sedemdesiatčlenného kolektívu.

Jeho príbeh sa začal na pohľad banálne. Istej maturantke sa nazbieralo takmer sedemdesiat neospravedlnených hodín a on ako triedny učiteľ žiadal jej vylúčenie. Narazil však na odpor vtedajšej riaditeľky aj kolegov. „Bolo to dievča s vážnymi rodinnými problémami, ktoré sa vo štvrtom ročníku zhoršili. Aj jej dochádzka do školy,“ spomína učiteľka angličtiny Dana Marič. „Kolega Papp nám deň pred klasifikačnou poradou, dva týždne pred maturitami, oznámil, že budeme hlasovať o jej vylúčení. Ale tak to v školstve nefunguje. Je tu istá postupnosť - upozornenie, napomenutie, pokarhanie, dvojka, trojka zo správania s podmienečným vylúčením. On chcel rovno vylučovať. Pritom sám zanedbal povinnosti triedneho učiteľa, keď situáciu okamžite neriešil.“

Aj keby ich však nezanedbal, verdikt závisel nielen od hlasovania učiteľov, ale hlavne od uváženia riaditeľky, ktorá mohla rozhodnúť aj proti celej pedagogickej rade. To sa nestalo. Všetci okrem telocvikára chceli dať dievčaťu šancu. Nariadili jej časť hodín nahradiť a umožnili prerušiť štúdium. „Žiaľ, už sa nevrátila, čo pokladám za tragédiu,“pokračuje angličtinárka. „Strávila tu štyri roky zbytočne. Ak by táto kauza nevznikla, možno by na ďalší rok normálne zmaturovala.“

Na každého niečo:
Na každého niečo: "Moji šestnásťroční žiaci z regiónov mi hovoria, vraj už aj u nich na dedinách si ľudia myslia, že je naša škola strašná a šikanujú tu učiteľov," konštatuje jedna z bývalých kandidátok na post riaditeľa Noemi Ráczová. Táto pedagogička sa nedávno dostala medzi finalistov súťaže Učiteľ Slovenska a získala cenu verejnosti. Aj s ňou mal ale telocvikár problém, pretože na svojom facebooku zverejnila abstraktnú maľbu, v ktorej sa našiel a považoval to za útok na svoju osobu. Podal na ňu trestné oznámenie, ktoré vyšetrovateľ opäť odmietol.
Peter Galan

Opustený odborár

Telocvikár zobral „porážku“ osobne. Odmietal názory, že každý prípad treba posudzovať individuálne. Podľa neho má byť na študentov rovnaký meter. Podal sťažnosť na Štátnu školskú inšpekciu. Tá ju odmietla a dala za pravdu škole.

Nakoniec sa riaditeľka rozhodla nepredĺžiť mu zmluvu. Administratívna chyba v nej to však neumožnila, a tak na svojom mieste zostal. Dostal verejné ospravedlnenie a tým mohol byť celý prípad uzatvorený. Lenže nebol. Telocvikár založil na škole odborovú organizáciu, s dvoma členmi, posielal na školu jednu kontrolu za druhou, domáhal sa zmien v mene zamestnancov, ktorí o tom ani nevedeli. Tak dosiahol napríklad povinné zapisovanie do dochádzkovej knihy, aj keď učitelia len vyjdú za bránu alebo sa presunú do iného školského objektu. Telocvikár si knihu už tretí rok niekoľkokrát denne fotí a každú nezrovnalosť hlási. Ako šéf odborárov si vyžiadal zoznam odmien kolegov a poukazoval na rozdiely. Nezabudol dodať, že on žiadne nedostáva. Jedinou cestou, ako jeho aktivity aspoň čiastočne eliminovať, bolo založenie ďalšej odborovej organizácie, v ktorej je dnes väčšina zamestnancov ŠÚV.

Tri kontroly naraz

Slnkom zaliate sídlisko v rozšírenom centre Košíc pôsobí uprostred pracovného dňa ako oáza pokoja. O niečo živšie je len v areáli školy, kde na lavičkách posedávajú študenti. Trochu nás zarazí zamknutá brána a vrátnik kontrolujúci, kto prichádza či odchádza. Vysvetlenie dostaneme hneď, ako vstúpime do jedného z kabinetov. Učitelia, umelci, odborníci v jednotlivých odboroch spustia na nás doslova lavínu informácií. „Väzenský“ režim je vraj dôsledkom sťažností „šikanovaného“ telocvikára. Žiaci podľa neho nemôžu len tak opúšťať areál. Dokonca pri presune medzi školskými objektmi ich musí sprevádzať pedagóg.

Vrátane tých, ktorí prekročili prah dospelosti. Absurdné? Určite. Zvláštnych sťažností a zmien vo fungovaní vzdelávacieho zariadenia však bolo oveľa viac. Len na školskom inšpektoráte vraj evidujú minimálne jednu mesačne. „Mali sme tu inšpekciu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, z inšpektorátu práce, kontroly z vyššieho územného celku, dokonca z organizácie pre ľudské práva,“ vyratúvajú pedagógovia. „V jednom období tu boli naraz tri! Neskôr nám už vedenie ani nehovorilo, kto a prečo nás zase vyšetruje.“ Časom prišli i trestné oznámenia na vedenie školy a učiteľov.

Mlčali pridlho

Všetci sa zhodujú, že než tieto trenice vznikli, bolo na škole príjemné, priateľské prostredie. I keď trochu iné. Tam, kde pôsobia umelci, kde sa deti učia kreativite, býva svet slobodnejší, bez rigidných pravidiel a nariadení. Učitelia aj študenti boli hrdí na každý úspech a tvrdia, že vždy dostali priestor na dobrý nápad, podujatie, súťaž. To, čo sa teraz okolo nich deje, im berie silu. „Naše úsilie sa týmito kauzami rozbíja,“ upozorňuje Dana Marič. „Dlho sme boli ticho. Mali sme pocit, že je pod našu úroveň vyjadrovať sa k týmto špinavostiam. Ale on tak dostal ešte väčší priestor, podporu médií aj politikov.“

Kabinet je neustále plný, ľudia okolo nás sa striedajú, každý chce niečo povedať. Učiteľka nemčiny Miriam Pentráková podotkne, že z tejto situácie sú znechutení aj absolventi. „Pýtajú sa ma - Pani učiteľka, prežili sme tu najkrajšie roky života a zrazu takýto obraz v médiách? - Vidím, že ich to trápi. Tri roky tu na nás jeden človek hľadá špinu a všetci sa pýtame, proti čomu vlastne bojuje. Ako môžete mať dobrý vzťah s kolegom, ktorý na vás podáva trestné oznámenia, ťahá vás po výsluchoch?“

Bude riaditeľom?: Zsolt Lukácz opakovane vyhral výberové konanie na post riaditeľa ŠÚV. Župan by mal jednohlasný verdikt odbornej výberovej komisie rešpektovať.
Bude riaditeľom?: Zsolt Lukácz opakovane vyhral výberové konanie na post riaditeľa ŠÚV. Župan by mal jednohlasný verdikt odbornej výberovej komisie rešpektovať.
Peter Galan

Podľa učiteľov udalosti nadobudli ešte horšiu podobu, keď sa v celej veci začal angažovať poslanec Národnej rady Oto Žarnay. Jednostranne sa k problémom vyjadroval na verejných fórach i sociálnej sieti a napriek viacerým pozvaniam dodnes odmieta školu navštíviť a spoznať názor druhej strany. Bolo by to nepochopiteľné, keby sa obaja, Papp aj Žarnay, zrazu neobjavili na kandidátke do mestského zastupiteľstva za stranu SPOLU.

Učiteľ fotografie Martin Vysoký si myslí, že celé peklo, ktoré zažívajú, má byť pre Tibora Pappa odrazovým mostíkom do politiky. „Vyzerá, že bojuje proti nespravodlivosti. Pritom pravda je, že nás, celú školu, šikanuje. Nechcem ho znevažovať, ale ako pedagóg veľa neukázal. Nevidíme, že by pre školu niečo robil, že by mal nejaké výsledky. Keby zajtra neprišiel, nikto si to ani nevšimne.“

Stoja za učiteľmi

Po masívnej medializácii sa na internete začali objavovať reakcie bývalých študentov. Tí sa svojich učiteľov zastávali. S niekoľkými sa stretávame na pôde školy. Keď­že majú dávno po maturite, ťažko ich podozrievať z postranných záujmov. Tvrdia nám, že telocvikár doslova huckal deti proti ostatným pedagógom a vytváral v nich nedôveru.

„Vnímali sme tú dusnú atmosféru, učiteľov, ktorí boli v minulosti samý úsmev, akoby vymenili. Boli vynervovaní, báli sa urobiť čokoľvek nad rámec vyučovacieho procesu, slobodnejšieho prístupu, ktorý by mal byť na umeleckej škole samozrejmý. Akoby mali za chrbtom policajta, ktorý chce nastoliť diktatúru. Pritom práve tí, proti ktorým pán Papp brojil, patrili k najlepším. Neraz nám pomohli aj mimo vyučovania, neskoro večer. Stačilo napísať mail, zatelefonovať.“ Myslia si, že telocvikár by nemal učiť. „Znepríjemňuje prácu výborným pedagógom. Toto je škola s obrovským potenciálom a ktovie, koľko talentovaných detí práve tieto problémy od štúdia na ŠÚV odradili.“

Bez riaditeľa

V časoch prvých telocvikárových ofenzív bola hlavným cieľom útokov bývalá riaditeľka. Dožadoval sa zvolania rady školy a jej odvolania. Nakoniec jeho neustály tlak nezvládla a sama odišla. Odvtedy škola nemala stáleho riaditeľa. Vždy keď sa schyľovalo k voľbe kandidáta, telocvikár začal úradovať. Na každého niečo má.

Situácia dospela tak ďaleko, že učitelia to už nezvládajú. Niektorí končia u gastroenterológa, ďalší na maródke. „Moja zdravotná karta bude určite hrubšia ako všetky relevantné dôkazy pána Pappa,“ položartom hovorí jedna z učiteliek. Netrpia len pedagógovia. „Kedykoľvek vyjdem z areálu školy, čo i len na päť minút, prvé, čo mi napadne, je, že som sa nezapísala do dochádzkovej knihy,“ zveruje sa nám sekretárka Ivana Havasi. „Všetky Pappove sťažnosti vedeniu školy musia ísť cez sekretariát. Už keď ho vidím vo dverách s nejakým dokumentom, príde mi zle. Aj ja som skončila u doktora so žalúdočnými problémami.“

Pošliapané práva?

Posledným povereným vedením školy sa stal uznávaný výtvarník Zsolt Lukács. Muž, ktorého by si vo vedení želala drvivá väčšina zamestnancov i študentov. Aj on sa však stretol s odporom. Tentoraz nielen telocvikára, ale aj Ota Žarnaya a dokonca zriaďovateľa. Napriek tomu, že vo výberovom konaní získal dvanásť z trinástich hlasov výberovej komisie, župan Rastislav Trnka ho odmietol vymenovať za riaditeľa. Nebol vraj dostatočne inovatívny. Pritom práve Lukács bol spoluautorom inovatívneho odboru digitálna maľba - koncept art, ktorý sa vyučuje len na dvoch slovenských školách a je oň mimoriadny záujem. Ďalšími dôvodmi mali byť spory na pracovisku a nepomohli mu ani Žarnayove výroky o tom, že pošliapal telocvikárove občianske práva. Ako?

„Pred časom vystúpil pán Papp na zastupiteľstve Košického samosprávneho kraja (KSK), ktoré mohla verejnosť sledovať na internete. Uvádzal veci, ktoré sa dávno vyšetrili a vyšetrovatelia ich odmietli, ako fakty, tvrdil, že na našej škole máme akési čierne duše, ktoré poberajú plat a odmeny, ale do práce nechodia. Konal proti oprávneným záujmom zamestnávateľa a verejne nepravdivými informáciami poškodil dobré meno školy. Preto som mu dal písomné napomenutie. To poslanec NR SR zhodnotil ako pošliapanie občianskych práv, preto vraj nemám morálne právo byť riaditeľom. Podľa mňa si takto obaja robia bezplatnú predvolebnú kampaň.“

Prišlo druhé výberové konanie, na ktoré sa pokúšal dostať aj poslanec Žarnay. Napriek tomu, že ako pedagóg zrejme vedel, že to metodické usmernenie ministerstva vnútra nepovoľuje. Ak by sa mu to podarilo, neúspešný kandidát by mohol podať sťažnosť. Poslanca teda na výberové konanie nevpustili a, ako inak, na KSK smerovali ďalšie sťažnosti a podnety. Nech už dopadnú, ako chcú, Zsolt Lukács získal všetkých štrnásť hlasov a župan ho pravdepodobne do funkcie vymenuje.

Spravodlivý

„Tí, ktorí sú proti mne, majú skreslené informácie,“reaguje na naše otázky telocvikár Tibor Papp. V rozhovore sa vracia k príbehu záškoláčky. „Kolegovia vyhlasujú, že som si ako triedny učiteľ nesplnil povinnosti a neriešil jej absencie okamžite. Ale ja mám doklady o tom, že ju na môj podnet riaditeľka vyzvala, aby vysvetlila neprítomnosť v škole. Z môjho pohľadu tu je dvojaký meter na žiakov. Vyznamenaná študentka dostala za päť neospravedlnených hodín dvojku zo správania a záškoláčka so 68 neospravedlnenými hodinami mala zelenú a mohla pokračovať v štúdiu.“

Tvrdí, že ho bývalá riaditeľka žiadala, aby dievčaťu umelo znížil počet neospravedlnených hodín. Keď sa odmietol podvoliť, pohrozila mu nepredĺžením pracovnej zmluvy. Nakoniec sa pokúsila hrozbu naplniť a Tibor Papp je presvedčený, že šlo o „čistku“. Odmieta obvinenia, že odbory založil pre vlastný prospech. „Chcel som chrániť záujmy zamestnancov školy. Vypracoval som kolektívnu zmluvu, vybojoval stravné lístky, päťdesiat dní dovolenky, vyššie nemocenské dávky. Nemusia mi za to ďakovať, len chcem veci uviesť na pravú mieru.“

Keď sa zaujímame o fotenie dochádzkovej knihy, zareaguje prekvapene. „Prečo by som to nemal robiť, keď som predseda odborov? Nie je možné, aby som ja chodil do práce na siedmu, zostával tu do štvrtej a niekto si sem chodí ako do holubníka. A berie za to plat. Zákonník práce a pracovný poriadok má každý ovládať. Fotím dochádzku takmer denne od roku 2015 a stále niektorí pokojne odchádzajú z pracoviska bez priepustky.“

Pripúšťa, že si ako predseda odborov vyžiadal zoznam koncoročných odmien. Aby mohol poukázať na nespravodlivé rozdiely. „Jedenásť učiteľov nedostalo nič, ďalších tridsať minimum a potom sú tam zrazu sumy 500, 600, 800, 1 500. Ani v súkromných firmách také odmeny nie sú.“ Na jednej z porád žiadal, aby ho oboznámili s kritériami, ktoré by mali byť podľa neho transparentné. Odpoveď vraj nedostal.

„Volal som všetkých k okrúhlemu stolu, aby sme hovorili o neprávostiach, ktoré tu vládnu. Ako mám vnímať, že ma označujú za nedôveryhodného, obviňujú ma, že chcem vyhodiť školu do povetria, rozširujú dotazník otázkami kompromitujúcimi moju osobu alebo ma znevažujú kresbou na sociálnej sieti? Najnovšie sa o mne šíri, že som bol trestne stíhaný. Ale ja mám čistý register! Všetci chcú, aby Papp urobil za všetkým hrubú čiaru. Ale Papp je pourážaný! Oni tvrdia, že musia chodiť na gastroenterológiu? To ja tam musím chodiť!“

Nechcem škole škodiť

„Tibor Papp ma oslovil pred dvoma rokmi v poslaneckej kancelárii, preto bolo mojou povinnosťou venovať jeho podnetu náležitú pozornosť,“ vyjadruje sa poslanec Oto Žarnay k situácii na košickej Škole úžitkového výtvarníctva (ŠÚV). „Usmernil som ho, na ktoré štátne orgány sa má obrátiť. Priebežne ma informoval o svojich krokoch aj o stupňujúcom sa napätí medzi ním a niektorými kolegami. Bolo zjavné, že sa ocitol v situácii, keď sa proti nemu spustila lavína krivých obvinení a jeho postavenie na škole sa zhoršilo.“

Ako pokračuje, zriaďovateľ školy Košický samosprávny kraj (KSK) na podnet učiteľa telesnej výchovy v júni vykonal na ŠÚV finančnú kontrolu. Výsledky ešte nie sú známe. „Keďže v júni 2018 župan vetoval rozhodnutie rady školy a nevymenoval do funkcie Zsolta Lukácsa, Tibor Papp vystúpil na rokovaní krajského zastupiteľstva, kde objasnil súvislosti, ktoré ho viedli k podaniu viacerých podnetov proti škole. Pár dní nato dostal od povereného riaditeľa ŠÚV písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny za to, že svojím vystúpením poškodil dobré meno školy. Takýto prístup zo strany nadriadeného voči zamestnancovi považujem za porušenie základných článkov ústavy.“

Vo svojej reakcii Žarnay vysvetľuje pokus zúčastniť sa na druhom výberovom konaní. „Niektorí členovia rady školy deklarovali, že nebudú namietať, aby sa na ňom zúčastnili aj zástupcovia verejnosti či zriaďovateľa a dohliadli tak na jeho transparentnosť. Preto som si chcel ako nestranný pozorovateľ aspoň vypočuť koncepcie rozvoja školy jednotlivých kandidátov. Rada školy mi to však nedovolila.“

Na základe týchto udalostí sa začal k prípadu verejne vyjadrovať. Podal dva podnety na Úrad KSK, kde poukázal na netransparentný priebeh výberového konania a postup povereného riaditeľa ŠÚV, ktorý dal učiteľovi upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Následne v novinách prezentoval názor a na facebookovom profile uverejňoval články, ktoré o prípade vyšli.

„Vo svojich komentároch som vychádzal z faktov, ktoré sa v článkoch spomínali,“ uzatvára. „Vždy mi išlo o nastavenie a zlepšenie  transparentnosti v školstve a pomoc učiteľom v boji proti bosingu a mobingu na pracovisku, ktoré sa stali častým javom na slovenských školách. Prax ukazuje, že keď si niekto z učiteľov dovolí čo i len náznakom niečo negatívne povedať o vedení školy či jeho praktikách, musí čeliť zastrašovaniu a šikanovaniu, bohužiaľ, niekedy aj zo strany vlastných kolegov. Každý učiteľ má právo sťažovať sa, ak má pocit, že na pracovisku boli porušené jeho práva, a teda aj zhromažďovať dôkazový materiál v súlade so zákonom.“

Koniec?

Nateraz sa zdá, že všetko sa na dobré obracia. ŠÚV zrejme konečne bude mať svojho riaditeľa a podľa zamestnancov toho najlepšieho. Príbeh sa však nekončí. Ťažko totiž predpokladať, že vzťahy sa zázračne znormalizujú, a ktovie, koľko kontrol ešte bude v škole úradovať, než telocvikár a zvyšok školy nájdu spoločnú reč. 

„Zvonku“ by to celé pôsobilo až bizarne komicky, keby v hre nebol osud výnimočnej vzdelávacej inštitúcie so 45-ročnou tradíciou, ktorá je stále snom mnohých talentovaných detí. Zaujímalo to župana Trnku, keď sa rozhodol takto drasticky zasiahnuť do jej života? Ťažko povedať, na naše otázky totiž do uzávierky nereagoval.

Prečítajte si tiež:

VIDEO Plus 7 Dní