Hrozby pádom vlády, tvrdý súboj a nakoniec víťazstvo kandidáta, ktorého chceli na stoličke riaditeľa RTVS vidieť SNS so Smerom. Na rozdiel od predchádzajúcich volieb v roku 2012 bol súboj Václava Miku a Jaroslava Rezníka tentoraz mimoriadne sledovaný. Rezník nakoniec získal 95 hlasov poslancov a v auguste nastupuje do rádiotelevízie.
PRVÉ FOTO Miku s dcérkou. Svoj poklad si už odviezol domov
Tvrdý boj
O post šéfa RTVS sa uchádzali aj známe mená ako Fedor Flašík či exšéfka Markízy Zuzana Ťapáková, do druhého kola však postúpil Jaroslav Rezník a Václav Mika. Kým v prvom kole hlasovalo za Rezníka len 73 poslancov a zvolenie mu ubziklo o jediný hlas, v druhom kole už získal 95 hlasov. Podporiť ho tak museli aj nezávislí poslanci či kotlebovci.
Najviac sa počas výberu šéfa RTVS spomínali zákulisné hry a politické dohody. Konflikty boli aj vnútri Smeru, kde mal Marek Maďarič svojho favorita Václava Miku, ktorý však mnohým smerákom ležal v žalúdku. Strana oficiálne podporovala Rezníka.
Tyká si takmer s každým. No kto sú ozajstní priatelia Mariána Kočnera?
Favorit Rezník
Súčasný šéf TASR bol jednoznačným favoritom najmä pre Dankovu SNS. Už pred parlamentnými voľbami upozorňovali analytici na to, ako často sa v spravodajstve agentúry objavuje práve predseda vtedy mimoparlamentnej strany Andrej Danko. „Rezník je známy tým, že inklinoval práve k takýmto stranám, národne orientovaným - či už k SNS alebo k HZDS. Aj profil Smeru je typologicky blízky tomuto typu strán, veď bol aj ich koaličný partner. A Rezník k nim bol ústretový,“ vysvetľuje politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho práve v tom tkvie napätie pri voľbe vnútri koalície, keďže niektorí poslanci Mostu- Híd si pamätajú prístup rozhlasu k národnostným menšinám.
„Niektorí sformulovali voči Rezníkovi výhrady. František Šebej poukazoval na jeho spôsoby pri riadení TASR, napríklad pri uzatvorení zmluvy s agentúrou Sputnik, ktorú dokonca aj Európsky parlament označil za nástroj ruskej propagandy. A to vytvára riziko pre informačnú bezpečnosť Slovenska. Je to pre Most ťažký oriešok,“ hovorí politológ. Dopĺňa však, že už v prvom kole za Rezníka asi hlasovali niektorí členovia Mostu. „Zrejme, aby predišli tomu, aby Rezníka zvolili dve vládne strany s pomocou fašistickej strany,“ myslí si Mesežnikov.
Oslavoval ako víťaz: Mika s blondínkami a pohárikom
S problémami
Rezník má za sebou dlhú kariéru v štátnych či verejnoprávnych médiách. Pred TASR šéfoval napríklad Slovenskému rozhlasu a pôsobil tiež na ministerstve kultúry. Jeho účinkovanie v tlačovej agentúre pôsobilo bezproblémovo až do tohtoročnej jari. Vtedy vyšlo najavo, že polovicu webu Teraz.sk vlastní od roku 2013 firma Assets Managment Miloša Juríčka, obchodného partnera Slavie Capital.
Rezník spojenectvo obhajoval tým, že Juríček je v kontakte so Slaviou Capital až od roku 2016. V Obchodnom registri sú však podľa Denníka N verejne prístupné dokumenty, ktoré hovoria o ich spoločnom podnikaní už v roku 2011. „Tlačová agentúra neporušila zákon, ale je tam prepojenie na finančnú skupinu. Otázka prieniku finančných skupín do médií je aktuálna nielen na Slovensku, ale v celej Európe, pretože potom sa môžu ekonomicky silní ľudia dostať nielen do médií, ale aj do politiky,“ reagoval na to minister Maďarič.
Pod paľbou
Rezník to však schytával nielen za najnovšie prešľapy, ale tiež za tie z dávnejšej minulosti. Poslanci ho pri vypočutí kandidátov grilovali aj za kontroverznú zmluvu na vymáhanie koncesionárskych poplatkov. Upozornil na to František Šebej, ktorý označil vymáhanie za zderstvo a dodal, že rozhlas v čase, keď mu šéfoval Rezník, bol v strate. „Podpísal som rámcovú zmluvu, nie vykonávaciu, tú podpísal niekto iný,“ reagoval Rezník. Vymáhanie drakonických pokút vyvolalo nevôľu mnohých ľudí, kauza skončila až v parlamente, kde prijali takzvaný generálny pardon. Tesne pred druhou voľbou šéfa RTVS zvolala tlačovku aj opozičná SaS.
Lucia Nicholsonová upozornila na to, že Rezník podpísal nájom na príjazdovú cestu k známej bytovke Five Star Residence so spoločnosťou Štúdio KFA. „Za Štúdiom KFA stál v tom čase Marián Kočner, za Five Star Resedence stojí Kočner a Bašternák. Bez príjazdovej cesty by bytovka nikdy nestála,“ tvrdila Nicholsonová. Ako dodala, cestu prenajal za 30-tisíc korún ročne. „Vzniklo tak doživotné bremeno, ťarcha na liste vlastníctva,“ doplnila Nicholsonová a dodala, že Miloslava Zemková síce chcela od zmluvy odstúpiť, ale podpísala iba dodatok.
Blízky HZDS?
Rezník sa v mediálnom prostredí pohybuje dlho. V roku 1997 ho parlament za vlády Vladimíra Mečiara zvolil za ústredného riaditeľa rozhlasu. Preslávila ho návšteva v centrále HZDS. Údajne tam chodil pravidelne, sám však priznal len jednu návštevu. Neskôr to označil za veľkú chybu. V roku 1998 podpísalo 26 redaktorov spravodajstva protestný list, v ktorom sa sťažovali na politické zásahy do ich práce. Tvrdili, že „objektívnejšie a pluralitnejšie spravodajstvo rozhlasu oproti Kubišovej STV nebolo zásluhou, ale napriek vedeniu SRo.“ Rezník vtedy pre Sme povedal, že vedenie rozhlasu rešpektuje nezávislosť rozhlasových tvorcov, čo však neznamená, že by malo rezignovať z uplatňovania štandardných princípov edičnej politiky a plnenia povinnosti riadiť a organizovať prácu tak, ako to vyplýva zo Zákonníka práce. Rezníka však zvolili aj v roku 2001 a pre Dzurindu vytvoril v roku 2003 nezvyčajnú reláciu Tvárou v tvár, ktorú kritizovala a pokutovala rada.
Tajné hlasovanie
Voľba šéfa RTVS, ktorý riadi verejnoprávnu inštitúciu, je na Slovensku, paradoxne, tajná. „To vytvára pre poslancov komfortnejšie podmienky. Ale pri voľbe verejných funkcionárov by mal volič vedieť, ako hlasovali poslanci za stranu, ktorú volil,“ myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. „Je to zdedený inštitút, ale politika je predsa verejná. Tajná voľba je prerogatív voliča, ale čo sa týka výkonu funkcií, podľa mňa ide o verejnú službu a teda aj voľba by mala byť verejná. Myslím si, že dnes je to účelová snaha utajiť hlasovanie a predísť vnútorným napätiam vo vládnej koalícii, keďže doteraz v nej zhoda nebola,“ dopĺňa Mesežnikov a dodáva, že ide o nevhodnú metódu. Proti Mikovi: Za evidentne kratší koniec ťahal doterajší šéf RTVS. Za jeho vedenia sa síce televízia stala populárnejšou, ale nie v očiach vládnych politikov, najmä zo strany SNS a Smeru. „Tieto dve strany podľa mňa nechápu, v čom spočíva verejnoprávnosť elektronických médií. Smer už niekoľkokrát prostredníctvom predsedu kritizoval spravodajstvo v RTVS, ktoré je podľa Smeru nastavené v prospech opozície. Podľa mňa je to blud, spravodajstvo je vyvážené, ale tá strana by asi chcela, aby sa oprávnená kritika vlády či situácie v spoločnosti jednoducho v spravodajstve neobjavovala. Smer považuje Miku za nedostatočne lojálneho a asi opozičného,“ vysvetľuje Mesežnikov. SNS podľa neho by chcelo celkovo ovládnuť televíziu a presadiť národný program, na čo by podľa neho Mika nepristúpil. „Pre nich nie je ideologicky akceptovateľný a zároveň je voľba aj vecou ich mocenskej rozpínavosti,“ dodáva.
