Tip na článok
Tomáš Kocka sa na Facebooku chváli spôsobom šoférovania na diaľnici. Vpravo na zábere z útoku je Kocka s teleskopickým obuškom v ruke.

Tento bitkár a postrach mesta môže byť o pár rokov sudca či prokurátor

„Je to inteligentný človek, len je popudlivý,“ obhajuje známy výtvarník syna, ktorý mláti ľudí. Hoci bol odsúdený, prijali ho na právnickú fakultu.

Galéria k článku (6 fotografií )
Peter Kocka: Vlastnej matke ukradol kľúče od notárskeho úradu, okrem iného si odtiaľ zobral pečiatku.
Prepadli poštárku: Do očí jej nastriekali slzotvorný plyn, čím jej poleptali rohovku, a na chrbát priložili elektrický paralyzér.
Tomáš Kocka: Na Facebooku sa chváli spôsobom šoférovania na diaľnici.

Starší vykráda pracovisko vlastnej matky, mladší mláti ľudí z roztopaše - bratia na pohľadanie. Možno vďaka tomu, že ide o synov výtvarníka a bývalého riaditeľa Stredoslovenskej galérie, sa s mladíkmi stále zaobchádza v rukavičkách.

Prvého pustili z basy a prokuratúra už vyše pol druha roka rieši otázku jeho trestu, druhého prijali na Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela.

Prepad poštárky

Otcovu slávu prekonali synovia prvýkrát v novembri 2008. Televízia JOJ vtedy priniesla správu o prepade poštárky na Beskydskej ulici v Banskej Bystrici a tiež zábery zo zatknutia lupičov, devätnásť- a dvadsaťjedenročného. Policajtom trvalo iba dvadsať minút, kým Petra Kocku s komplicom chytili a nasadili im na ruky putá.

Mladíci sa ani nesnažili popierať, že si na tváre natiahli pletené lyžiarske návleky a o desiatej doobeda zaútočili na nič netušiacu poštárku vo vchode obytného domu. Ženu zvalili na zem, do očí jej nastriekali slzotvorný plyn a na chrbát priložili paralyzér. Z pása jej nožom odrezali taštičku, v ktorej mala takmer šesťdesiatosemtisíc slovenských korún, určených na doručenie hlavne dôchodcom.

„Bol som bez peňazí, na mizine, čo som mal robiť?!“ tupo, bez štipky hanby vysvetľoval Peter Kocka spáchanie zločinu za bieleho dňa. Akoby on, ktorý sa vyváža v audine, čo i len tušil, ako sa žije v biede.

Navyše mu doma asi zabudli vysvetliť, že ani tá najväčšia chudoba nie je ospravedlnením útoku na bezbrannú ženu. V tomto prípade poštárka neskončila bez ujmy na zdraví. Liečba jej poleptanej rohovky a spojovkového vaku trvala niekoľko týždňov.

Matkina hanba

Vo väzbe sa Peter Kocka priznal, že nešlo o jeho prvý konflikt so zákonom. Už v máji toho istého roku ukradol vlastnej mame kľúč od notárskej kancelárie na Skuteckého ulici v Banskej Bystrici, kde pracovala.

V noci si dvere odomkol a snažil sa vlámať do ohňovzdornej skrine. Keď sa mu to nepodarilo, ukradol aspoň pečiatku notárskeho úradu a z pokladničiek vybral deväťtisícdeväťsto slovenských korún.

Nedobytná skriňa mu nedala spávať, o pár mesiacov sa na mamino pracovisko vkradol opäť. Použil rovnaký scenár, len si na pomoc zavolal kamaráta. Toho istého, s ktorým neskôr prepadol poštárku. Lenže ani s jeho pomocou sa mu do ohňovzdornej skrine dostať nedarilo. Vagabundi teda vošli do ďalšej miestnosti, zobrali tisíc korún a vybrali sa kúpiť výkonnejšiu karbobrúsku.

Vzápätí sa s ňou na notársky úrad vrátili a do skrine konečne vyrezali dieru. Na svoje veľké sklamanie zistili, že v nej nie sú žiadne peniaze. Z úradu potom zobrali aspoň dva LCD monitory.

Peter Kocka sa k spáchaniu zločinu lúpeže, pokračujúcemu prečinu krádeže a poškodzovaniu cudzej veci v plnej miere priznal. Súd schválil jeho dohodu o vine a treste s prokurátorom a poslal ho do väzenia na šesť rokov a jedenásť mesiacov.

Bitkár

Kým si Peter odpykával trest za mrežami, vyfarbil sa jeho mladší brat Tomáš. Naši pravidelní čitatelia tohto bitkára už poznajú. Písali sme o tom, že na sociálne siete si hrdo vešia fotky, na ktorých na diaľnici šoféruje s nohami vystrčenými von oknom alebo s tachometrom šplhajúcim sa nad dvesto kilometrov za hodinu.

Z Tomáša sa za posledné roky stal postrach Banskej Bystrice. V novembri roku 2011 z ničoho nič päsťami zaútočil na okoloidúceho mladíka v centre.

„Snažil som sa brániť, chytil som mu ruky. Vtedy mi dal hlavičku,“ opisoval nepochopiteľný útok zbitý mladík pre našu redakciu. „Čelom prudko vrazil do mojej tváre. Zlomil mi nos a vybil dva predné zuby. Bránil som sa, ako som vedel, nenechal som sa obtĺkať. V kuse som sa ho pýtal, o čo ide, prečo ma mláti. On nič nevysvetľoval.“

Za tento prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva odsúdil súd Tomáša na trest povinnej práce vo výmere stopäťdesiat hodín a povinnosť zaplatiť náhradu škody.

Ešte skôr, ako Tomáš splnil povinnosť uloženú súdom, musela ho polícia predvolať v súvislosti s ďalšou krvavou bitkou. V novembri 2013 v nočných hodinách spolu s partiou kamarátov bez akéhokoľvek predchádzajúceho konfliktu či výmeny názorov napadol dvoch súrodencov. V záverečnej etape zúrivej nakladačky sa na mieste činu ocitol aj Tomášov starší brat Peter. A ten mal v novembri 2013 ešte sedieť v base.

Čítajte viac:

Výrastok z Banskej Bystrice sa vozí na audine s nohami von oknom a mláti na ulici ľudí

Prokuratúra sa neponáhľa

Hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici Nina Spurná vysvetlila, že v Petrovom prípade súd 21. 3. 2013 rozhodol o obnove konania. V rozsudku zrušil výrok o treste, vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania a hneď nasledujúci deň Petra Kocku z väznice prepustili. Prečo?

Tak ako stovky ďalších väzňov aj Peter využil nález Ústavného súdu o neústavnosti takzvanej asperačnej zásady pri ukladaní trestov a požiadal o obnovu konania. Keďže jemu bol trest určený na základe dohody o vine a treste, mal by sa po povolení obnovy na novom treste s prokurátorom opäť dohodnúť.

Ak dohoda možná nie je, musí prokurátor podať na súd obžalobu. Nový trest potom určí súd a Peter zrejme poputuje opäť za mreže. Lenže od povolenia obnovy už prešlo viac ako pol druha roka a Peter si stále hovie doma.

„Trestná vec odsúdeného Petra Kocku sa nachádza v štádiu prípravného konania, ktoré bude v najbližšom čase ukončené. K spôsobu skončenia prípravného konania sa zatiaľ nemožno vyjadriť,“ informuje hovorca krajskej prokuratúry Ivan Vozár.

Prečo je trestná vec Petra Kocku, v ktorej nejde o nič iné, len o určenie primeranej výšky trestu, v štádiu prípravného konania dlhých osemnásť mesiacov, sa zrejme nedozvieme. Čo v reči prokuratúry znamená „v najbližšom čase“, na to si musíme počkať.

Budúci sudca?

Vráťme sa k mladšiemu z Kockovcov. Po nočnom útoku v roku 2013 skončil jeden z napadnutých súrodencov s podliatinami na celom tele a natrhnutým uchom, druhý s obojstrannou zlomeninou sánky s posuvom.

Celý život mu ju budú pokope držať kovové platničky. Na videozázname z bitky vidieť, ako Tomáš útočil s teleskopickým obuškom a podľa názoru lekárov mal zrejme aj inú zbraň, možno boxer. Odtrhnúť sánku na obidvoch stranách podľa nich nie je možné úderom holou rukou. Pre túto bitku je Tomáš obvinený z ťažkého ublíženia na zdraví, výtržníctva a vydierania.

Jeho otec, známy výtvarník a reštaurátor, ho zastáva. „Môj syn je inteligentný človek. Má veľmi vysoké IQ, len je popudlivý. Mali sme dlhú debatu, nemyslite si. Aj chcel odtiaľto odísť, aby sa zbavil zlej povesti, ale my, jeho rodičia, nemôžeme dopustiť, aby mu ten kalich horkosti, ktorý musí vypiť, pokazil celý život. Keby mal syn na rováši množstvo trestných činov, nepoviem nič, ale on bol odsúdený iba raz. Pokiaľ ide o druhú bitku, no áno, bohužiaľ, bol tam. Ale tú odtrhnutú sánku - to nespravil môj syn,“ presviedčal nás pred časom i pekne, i ostrými slovami, aby sme o Tomášovi nepísali.

„Mladý muž chce ísť teraz na vysokú školu, tak mu neutnite všetky nitky na základe vymyslených vecí. Nedávajte ho na pranier.“ Kockovci sa zbytočne báli „utnutia všetkých nitiek“.

Tomášovi sa mimoriadne darí. V konkurencii 272 prihlásených študentov na Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela kompetentní vybrali do prvého ročníka denného štúdia len sto študentov. Za jedného z tých, ktorí si zaslúžia, aby štát investoval nemalé finančné prostriedky do ich vysokoškolského vzdelania, považujú aj Tomáša Kocku.

Zo známeho bitkára tak môže byť o pár rokov ctihodný sudca alebo prokurátor. A to napriek tomu, že podľa etického kódexu univerzity by tamojší študenti nemali vedome porušiť žiadny zákon.

Na dekanáte Právnickej fakulty UMB sme sa pýtali, či odsúdenie za úmyselný trestný čin nepovažujú za prekážku štúdia na ich škole. Do uzávierky sme napriek opakovanej urgencii žiadnu odpoveď nedostali.

VIDEO Plus 7 Dní