Už o pár dní sa pred súd postaví bývalý podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, podpredseda vlády a minister hospodárstva Pavol Rusko. Podľa obžaloby sa dopustil jedného z najťažších zločinov, aké ľudstvo pozná. Vraj si objednal vraždu. Smrť ženy. Na lavici obžalovaných mu budú robiť spoločnosť mafiánski bosovia Mikuláš Černák a Róbert Lališ.

Sudcov fígeľ

Hviezda Pavla Ruska koncom deväťdesiatych rokov žiarila naplno. Z niekdajšieho športového redaktora Slovenskej televízie sa stal generálny riaditeľ a spolumajiteľ súkromnej televízie Markíza. Keď ho v roku 2000 predvolali ako svedka v procese s bosom Mikulášom Černákom, vyvolalo to poriadny rozruch. Ľudia sa pýtali, čím už len môže šéf televízie prispieť k objasneniu činnosti mafiánskej skupiny.  Vypovedať v Černákových veciach sa Rusko zdráhal. Počas vyšetrovania rezolútne odmietol vypovedať, údajne pre obavu o bezpečnosť svojej rodiny. Sudca Ľubomír Samuel však na Ruskovej osobnej účasti na pojednávaní trval. Krátko po tom, čo Ruskovi poslal predvolanie, Najvyšší súd SR si vyžiadal od Samuela originál všetkých 36 zväzkov súdneho spisu. Tak automaticky došlo k niekoľkotýždňovému prerušeniu pojednávania. Sudca Samuel tušil, že ide o cielené zdržiavanie procesu a jednoduchou fintou to aj dokázal. Pred zaslaním na Najvyšší súd za prítomnosti novinárov previazal spis špeciálne označeným uzlíkom a späť ho dostal v rovnakom stave ako pred odoslaním. Znamenalo to, že na Najvyššom súde do jednotlivých zväzkov ani nenazreli, naliehavo vyžiadaný spis nechali len odležať.

 

Televízia „Černák friendly“

Napokon Rusko do banskobystrickej väznice, kde sa proces konal, prišiel a hoci mal Černáka a šiestich mužov mafie za chrbtom, ohrozený sa necítil a s výpoveďou súhlasil. Otázky smerovali hlavne ku skutočnosti, že - ako sa vyjadrila prokurátorka Viera Kováčiková - televízia Markíza masírovala verejnú mienku v prospech Černáka. V televíznych správach došlo k spochybneniu Mariana Karcela, jedného z mála ľudí, ktorí boli v tom čase ochotní svedčiť proti Černákovi, pričom on priestor na vyjadrenie nedostal. Karcelovu reakciu, už natočenú a pripravenú do vysielania, stopol sám Rusko. Vraj sa mu nepáčilo spracovanie príspevku. Mimochodom, Karcel sa ukončenia procesu s Černákom nedožil. Pár mesiacov po výpovedi proti Černákovi ho mafiáni zavraždili. Na Černákov pokyn.
Rusko na súde tvrdil, že Černáka pozná z médií. Prvýkrát ho videl v šote Telerána ako chovateľa tigrov. Po chvíli sa opravil a priznal, že Černáka pozná aj inak. Asi v apríli 1997 sa s bosom osobne stretol. Nie náhodne. On sám Černáka vyhľadal. Chcel si u neho overiť, či si spolumajiteľka spoločnosti Markíza - Slovakia Sylvia Volzová objednala jeho odstránenie. Celú vec údajne vybavili u Černáka za päť minút. „Zistili sme, že je to klamstvo, a nikdy viac sme sa nestretli,“ tvrdil Rusko súdnemu senátu.

Vrátil sa na miesto činu?: Nedávno sa Rusko opäť objavil v hoteli Holiday Inn, s ružovou taškou a so psíkom v prenosnom boxe.
Vrátil sa na miesto činu?: Nedávno sa Rusko opäť objavil v hoteli Holiday Inn, s ružovou taškou a so psíkom v prenosnom boxe.
Zdroj: ĽUDMILA LACKOVÁ

O kontaktoch Černáka s Ruskom vypovedal vtedy na súde aj bývalý redaktor Markízy Dušan Valko. Povedal: „Podľa mňa sa Rusko s Černákom poznali. Asi boli dohodnutí, lebo Rusko ma telefonicky vyslal do Banskej Bystrice, aby som spracoval materiál z Černákových 31. narodenín. Asi tri minúty po zaslaní šotu z oslavy mi Rusko volal so slovami: ‚Mucinko, zoberte si pero, nadiktujem vám, čo tam poviete.‘ Mnou spracovaná reportáž vyzerala úplne inak ako to, čo bolo odvysielané v hlavných správach.“  Oslovením Mucinko častoval Rusko kdekoho, urážať dokázal s ľahkosťou na perách. Spomínaná reportáž z pompéznych osláv Černákových narodenín, pri ktorej mafiáni z celého Slovenska zablokovali niekoľko ulíc a nad Banskou Bystricou burácal ohňostroj, bola zaradená medzi dôkazový materiál procesu.

Kto vojde do blata, von vyjde špinavý

O obsahu Ruskovej výpovede na súde s Černákom informovali azda všetky celoslovensky pôsobiace médiá, ale bolo to ako hádzanie hrachu na stenu. Už nasledujúci rok Rusko založil politickú stranu Aliancia nového občana, ktorá v parlamentných voľbách v roku 2002 získala viac ako osem percent! Voliči sa úplne slobodne rozhodli posunúť na čelo štátu muža, ktorý „masíroval verejnú mienku v prospech mafiánskeho bosa“. V politike sa Rusko neudržal ani celé jedno volebné obdobie a následne už len padal dole. Postupne prišiel o vplyv, majetok, opustila ho manželka. V snahe vyhrabať sa z problémov sa zaplietol so svojím niekdajším nepriateľom Mariánom Kočnerom do zmenkovej kauzy a napokon ho začala dobiehať minulosť.  Bos Mikuláš Černák sa zo svojej leopoldovskej cely prihlásil k vražde, ktorá sa nikdy nestala. Možno len preto, aby za sebou do basy stiahol Pavla Ruska. Lebo ten, hoci mal istý čas veľkú moc, mu z basy von nepomohol.

Vo svojej výpovedi Černák v podstate pripomína stretnutie, o ktorom v roku 2000 hovoril Rusko na súde. Okolnosti schôdzky však po­dľa neho boli úplne iné. Rusko vraj do Černákovej firmy neprišiel zisťovať, či si Volzová čosi objednala. To považuje Černák za úplný nezmysel. Lebo ak by Rusko naozaj Volzovú podozrieval, musel by počítať s tým, že sa z Černákovej firmy dostane len v kufri auta. Veci sa vraj udiali úplne naopak. To Rusko si u Černáka objednal vraždu Volzovej. V každom prípade možno Ruskovu návštevu v hlavnom stane černákovcov, odkiaľ skutočne odvážali mŕtvoly v kufroch áut ako na bežiacom páse, považovať za podozrivú skutočnosť. Ešte aj Ruskov šofér si spomína, aký bol šokovaný zo zistenia, že nejdú za ministrom Ľudovítom Černákom, ale za „tým“ Černákom.
Rusko asi nikdy nebol vnútorne nastavený na férové konanie a dodržiavanie pravidiel. Len za posledných päť rokov spáchal tridsaťtri priestupkov v doprave, z toho sedem po prepustení z väzby, teda v čase, keď aj tí najväčší lumpi zvyknú sekať dobrotu. Ale žeby skutočne bol schopný najať si vrahov?

Černák a Kaštan: Tentorazim na lavici obžalovaných bude spoločnosť robiť Rusko.
Černák a Kaštan: Tentorazim na lavici obžalovaných bude spoločnosť robiť Rusko.
Zdroj: JÁN KROŠLÁK

Bos a bos

Prvotný vzájomný kontakt Rusko aj Černák opisujú zhodne. Schôdzku údajne sprostredkoval súčasný predseda Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik, čo on aj potvrdil. Do Banskej Bystrice prišiel Rusko na petrolejovozelenom Volve s tmavými sklami a modrým majákom umiestneným na prístrojovej doske. Kým však Rusko aj v pozícii obvineného ostáva pri svojom pôvodnom tvrdení o dôvode tejto podivnej schôdzky, nielen Mikuláš Černák, ale aj ekonóm černákovcov Miloš Kaštan hovorí, že žiadal únos Volzovej, prepísanie jej podielu v Markíze na seba a následne zavraždenie tejto ženy. Ako odmenu za vykonanie objednávky im Rusko ponúkol dvadsať miliónov slovenských korún, čo je v prepočte šesťstošesťdesiatštyritisíc eur.

Do procesu o nikdy neuskutočnenej vražde Černák svojou výpoveďou vtiahol aj bosa sýkorovcov Róberta Lališa. Únos Volzovej vraj musel konzultovať s ním. Územie západného Slovenska patrilo sýkorovcom a Volzová sa zdržiavala hlavne v Bratislave. Až keď Lališ na túto akciu kývol, došlo k stretnutiu všetkých troch strán v bratislavskom hoteli Holiday Inn. Černák s Kaštanom a Ruskom najprv posedeli na šiestom poschodí u Kováčika a potom zišli do kaviarne, kde sa k nim pridal Lališ so svojim ľuďmi. Takto pospolu sa dohodli, že sýkorovci Volzovú unesú a o zvyšok sa postarajú černákovci. Rusko doniesol v obálke zálohu pol milióna slovenských korún. K zavraždeniu Volzovej vraj nedošlo len preto, lebo už o krátky čas Černák skončil za mrežami.  Lališ, momentálne už tiež v cele na doživotie, Černákovu verziu nepotvrdil. Pripomenul, ako sa sýkorovci neskryte postavili proti Ruskovi v mediálne známom spore o Markízu na jeseň roku 1998, teda len necelý rok po údajnom zadaní objednávky. Takže poľovačka na Volzovú za Ruskove peniaze je vraj číra fantazmagória.

Strach nezavraždenej

Zločin objednávky vraždy je vždy mimoriadne náročný na dokazovanie. Kým pri spáchaní vraždy sa nejaký rukolapný dôkaz - vražedná zbraň, pachová stopa, odtlačky prstov, DNA - obyčajne nájde, pri objednávke vraždy ide o pár slov vyslovených potichu, možno len do jediného ucha. Obžaloba Ruska sa týka udalostí, ktoré sa vraj udiali pred dvadsiatimi dvomi rokmi, mnoho z jej údajných aktérov už nežije a navyše k samotnému zločinu napokon nedošlo. Sylvia Volzová vystupuje v prípade ako svedkyňa, respektíve poškodená. O Ruskovi nehovorí pekne. Spomína, že spoločne s ním pracovala na rozbehnutí televízie Markíza, ale Rusko nechcel, aby bola prezentovaná ako spolumajiteľka, chcel odkúpiť jej podiel. Mali spolu vážne rozpory, niekoľkokrát jej povedal, že zbaviť sa človeka nie je na Slovensku problém, stačí zaplatiť dvetisíc mariek. Mala vtedy strach. Oproti jej oknám často stáli vyšportovaní muži. Pre istotu si vymenila zámok na dverách, dala si namontovať mreže na schodisko aj na okná. V januári 1998 podpísala u notára Schöna v Hainburgu vyhlásenie, že ak by došlo k podpísaniu nejakého dokumentu týkajúceho sa televízie, tak len proti jej vôli.

Volzovej vyjadrenia Ruskovi priťažujú, ale nepredstavujú priamy dôkaz. Tých je v kauze poskromne. Súd nebude mať ľahkú úlohu. Každú vetu vyrieknutú mafiánmi s množstvom zjavných i skrytých motivácií bude potrebné preosiať vo veľmi hustom site. Kaštanove a Černákove tvrdenia v Ruskov neprospech rovnako ako tie Lališove vyrieknuté v Ruskov prospech.