Z času na čas preletia médiami informácie o tom, že až štvrtina mužov, ktorí sú v matrike zapísaní ako otcovia, nie sú biologickými otcami svojich detí. Naozaj to tak je?
Toto tvrdenie je úplný nezmysel. Zo Slovenska síce údaje nemáme, ale z iných populácií, z Nemecka, Veľkej Británie a z iných európskych krajín, kde sa pomocou testov DNA na túto otázku hľadala odpoveď, sa údaje pohybujú na úrovni niekoľkých málo percent. Štatistika nášho pracoviska zahŕňa iba takých mužov, ktorí si nechali urobiť DNA test otcovstva, čiže zrejme mali dôvody o svojom otcovstve pochybovať. Testy ukazujú, že medzi nimi je približne 20 percent takých, ktorí naozaj nie sú otcami. Ale opakujem: to nie sú bežní príslušníci našej populácie, to sú muži, ktorí majú dôvod o svojom otcovstve pochybovať, inakšie by si nedali robiť test.
Stúpa záujem o testy otcovstva?
Stúpa, ale skôr preto, lebo čoraz viac ľudí vie o tejto možnosti. Pred desiatimi rokmi, keď sme začali DNA testy otcovstva vykonávať pre súkromných záujemcov (už oveľa skôr sa vykonávali pre potreby súdov), väčšina ľudí o tejto možnosti nevedela. Aj dnes sú predstavy často skreslené. Napríklad, ľudia sa často domnievajú, že test treba vykonať z krvi a dožadujú sa odberu krvi, hoci už dávno sa na celom svete ako štandardný zdroj DNA využíva výter ústnej sliznice; test je rovnako spoľahlivý, ibaže výter úst je podstatne jednoduchší úkon ako odber krvi. Ide zrejme o pozostatok termínu „krvná skúška“, ktorý sa ešte stále používa na mnohých súdoch namiesto presnejšieho „test DNA“.
Vladimír Ferák: Známy genetik hovoril o otcovstve aj chytaní zločincov pomocou DNA. Foto: Dávid Duducz
Viac o chytaní zločincov vďaka DNA identifikácii, mutáciách zo životného prostredia aj bezpečnosti GMO potravín sa dočítate v najnovšom vydaní Plus 7 dní.
