Prípad Ribár

Rok a pol strávil vo vyšetrovacej väzbe advokát Martin Ribár. Opätovne mu ju potvrdzoval Špecializovaný trestný súd aj Najvyšší súd. Ústavný súd Ribára prepustil na slobodu a vytkol prokurátorovi nadkvalifikáciu skutku a dokonca polemizoval o dôvodnosti vznesenia obvinenia. O jeho väzbe však rozhodovalo niekoľko sudcov. Mali byť trestne stíhaní za ohýbanie práva? Alebo mali byť trestne stíhaní sudcovia Ústavného súdu, ktorí sú v tomto prípade v „menšine“, pretože za zotrvanie väzby „hlasovalo“ viac sudcov?

 

Prípad Haščák

Finančník Jaroslav Haščák strávil vo väzbe viac ako 30 dní od rozhodnutia samosudkyne na Špecializovanom trestnom súde až do rozhodnutia trojčlenného senátu Najvyššieho súdu (NS). Ten nielenže skonštatoval, že neexistujú dôvody väzby, ale nevidel ani jeden dôkaz na vznesenie obvinenia. Obvinenie zrušila generálna prokuratúra vlani v septembri. S rozhodnutím NS sa stotožnil aj päťčlenný dovolací senát NS, ktorý mal rozhodnúť o mimoriadnom dovolaní ministerky spravodlivosti. Dôvody na väzbu ani na vznesenie obvinenia tu teda nevidelo osem sudcov Najvyššieho súdu ani generálna prokuratúra.  

Mala by polícia začať trestne stíhať sudkyňu Špecializovaného trestného súdu, ktorá ako jediná videla dôvody väzby?

(Vydavateľom PLUS 7 DNÍ je News and Media Holding, kde je akcionárom skupina Penta. Táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na obsah článku.)

Prípad Jankovská

Bývalú štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú po prepustení z väzby opäť zadržala polícia, prokurátor pre ňu žiadal väzbu. Okresný súd ju do väzby nevzal, prokurátor sa odvolal a opätovne bola rozhodnutím krajského súdu vzatá do väzby. Neskôr však Ústavný súd označil rozhodnutie krajského súdu za nezákonné.

Ohýbali právo sudcovia krajského súdu a mala by to polícia prešetriť?

Prípad Pčolinský

Bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému väzbu opakovane predlžoval Špecializovaý trestný súd aj Najvyšší súd. Napriek tomu, že v jednom z posledných rozhodnutí sudca konštatoval, že dôkazná situácia sa oslabuje. Väzba sa pritom môže predlžovať najmä vtedy, ak dôkazná situácia silnie. Generálna prokuratúra podľa paragrafu 363 stíhanie Vladimíra Pčolinského zrušila.

FOTO V GALÉRII

Ohýbali právo všetci sudcovia, ktorí rozhodovali o väzbe? Alebo ohýbal právo sudca, ktorý si bol vedomý toho, že dôkazná situácia slabne, a napriek tomu súhlasil s opätovným predĺžením väzby?

Podľa štvorice obvinených vyšetrovateľov NAKA - Jána Čurillu,  Pavla Ďurku, Štefana Mašina a Milana Sabotu - sa sudca Okresného súdu Bratislava 3 Juraj Kapinaj dopustil trestného činu ohýbania práva, lebo Krajský súd v Bratislave ich z vyšetrovacej väzby prepustil. Ohýbanie práva je nový trestný čin, v legislatíve je od januára 2021. To, že odvolacie súdy rozhodnú inak ako súdy nižšieho stupňa, sa však deje v stovkách prípadov ročne. Odborná verejnosť je zdesená, že by policajti mali preskúmavať súdne rozhodutia.