Vraj nejde len o dvanásť aktivistov. Je za tým zdesenie a smútok tisícov ľudí, ktorí si ani vo sne nedokázali predstaviť, že by niekedy v Jasnej mohlo stáť to, čo tam dnes stojí. Až kým to tam naozaj nepostavili. Obrovský apartmánový komplex Damian len sto metrov od Vrbického plesa v piatom stupni ochrany a ďalšie rozsiahle stavebné projekty v Demänovskej doline ohrozujú podľa aktivistov jej prírodné hodnoty natoľko, že sa rozhodli spustiť petíciu za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy. Za prvý týždeň ju podpísalo 40-tisíc ľudí.
Chránená, ale...
Za iniciatívou Pre Dolinu, ktorá sa práve registruje ako občianske združenie, mi jeho predseda Pavel Herich rozpráva o nenahraditeľných hodnotách Demänovskej doliny. „Paradoxne, nachádzajú sa hlavne v spodnej časti doliny, cez ktorú tie tisíce áut len tak bez záujmu prefrčia cestou do Jasnej,“ konštatuje speleológ, vyštudovaný environmentalista a spoluobjaviteľ jednej z najväčších jaskýň na Slovensku - Štefanovej. „V tej časti sú mimoriadne prírodné hodnoty: jaskyne a podzemné riečiská, bralá, jaskynné otvory. K nim sa viaže aj kultúra tohto regiónu. Možno aj celého národa. Tak ako je pre nás symbolom Kriváň, sú ním aj Demänovské jaskyne.“ S cieľavedomejším záujmom ich začali skúmať už v 17. storočí. V roku 1719 sem prišiel geograf Juraj Bucholz mladší, blízky spolupracovník Mateja Bela. Venoval sa Demänovskej ľadovej jaskyni a Dračej jaskyni, ktorá sa teraz volá Beníkova. Jeho zistenia vydal v rámci svojich geograficko-historických prác aj Matej Bel. Doline to prinieslo veľkú slávu.
Demänovské jaskyne vytvárajú najdlhší jaskynný systém na Slovensku a zrejme aj v celých Karpatoch. Je tam dokopy tristo jaskýň a osemdesiat kilometrov podzemných chodieb. Demänovská dolina je nielen súčasťou Národného parku Nízke Tatry, ale sa v nej nachádzajú lokality s najvyšším, piatym stupňom ochrany, národné prírodné pamiatky ako Demänovský jaskynný systém či Vrbické pleso a ich ochranné pásma, územia Natury 2000, ramsarské lokality medzinárodného významu aj ochranné pásma vodárenských zdrojov. „Preto je to, čo sa deje v Jasnej, nadnárodná blamáž,“ myslí si Pavel Herich.
Voda alebo hotely
Všetky aktivity v hornej časti doliny totiž vplývajú na jej spodnú krasovú časť. Je nezmysel povoliť v Jasnej veľké stavebné projekty a okolie jaskýň prísne chrániť. Systém spolu komunikuje. Pavel Herich vysvetľuje, že voda do jaskýň zhora priplaví všetko znečistenie z výstavby a prevádzky hotelov a chát aj z tisícok prechádzajúcich áut. A z podzemného jaskynného systému vychádza na povrch Vyvieranie. Zdroj pitnej vody pre desaťtisíce ľudí v Liptovskom Mikuláši a okolitých obciach.
Aktuálne zábery z Demänovskej doliny si pozrite v GALÉRII>>
Čo znečistenie spôsobuje v jaskyniach? Podľa Pavla Hericha to speleológovia zatiaľ nedokážu celkom presne povedať. „Biospeleológia je pomerne mladý odbor. Ešte nevieme, aké tvory v jaskyniach žijú, hlavne tie menšie, na mikrobiálnej úrovni. Netušíme, čo všetko sme už zabili. Jaskynný ekosystém je veľmi krehký a má malý počet členov. Všetka energia a živiny, ktoré im umožňujú prežiť, prichádzajú zvonka, z povrchu, kde dnes človek mení stav prostredia.“
Pred piatimi rokmi zrekonštruovala vodárenská spoločnosť hlavnú kanalizačnú os od Jasnej až po úroveň Vyvierania. Boli na nej totiž časté havárie a fekálie sa dostávali do podzemných vôd. „Len tento rok sme však zaznamenali štyri ďalšie havárie na úseku od Jasnej po Pavčinu Lehotu. Napríklad pre prasknutú šachtu vytiekol obsah kanalizácie do potoka práve na mieste, kde sa voda stráca v podzemnom systéme. O pár hodín bol v zdroji pitnej vody vo Vyvieraní,“ konštatuje Pavel Herich. Dodáva, že hoci vodári každú poruchu rýchlo odstránia a dodržia limity stanovené zákonom na parametre pre pitnú vodu, lebo bakteriálne znečistenie účinne likvidujú chlórom, jaskyne smrdia. „Podzemná biota neodíde. Ten bordel tam je.“
Bočné kanalizačné prípojky hlavne starších stavieb v doline sú stále pôvodné. Pavel Herich vysvetľuje, že akákoľvek kvalitná kanalizácia je v krasovom kaňone trvalo ohrozená. Počas povodní sa totiž riečisko Demänovky prehĺbi aj o meter. Hrmí to v ňom ako pri búrke. Voda presúva veľké bloky kameňov. Otvárajú sa nové vstupy do podzemia. „Udržať kanalizáciu v dokonale tesniacom stave je nemožné. Takže čím viac ubytovacích kapacít ju využíva, tým je to komplikovanejšie. Otázka teda znie, či potrebujeme mať hore hotely, ktoré tam nepatria z iks ďalších dôvodov, alebo chceme mať dole dobrú vodu a zachované jaskyne.“
Tisícky áut
V zimnej lyžiarskej sezóne zostáva časť áut na záchytnom parkovisku. Hore do Jasnej ich prejde priemerne 3 500. „To znamená sedemtisíc prejazdov denne cez piaty stupeň ochrany,“ spresňuje Pavel Herich. Peším turistom pravidlá v takom stupni ochrany nedovoľujú zísť z vyznačeného turistického chodníka. Kolóny áut blokujú cestu na hodinu a pol až dve hodiny v rannej a podvečernej špičke. Miestni ľudia sa v nich pomaly posúvajú do práce a domov. Toľko áut vytvára aj migračnú prekážku pre divožijúce zvieratá. Približne päťdesiat demänovských jaskýň pritom slúži ako zimovisko medveďom.
Podľa aktivistov je nevyhnutné automobilovú dopravu obmedziť a dolinu vrátiť ľuďom. Peším, cyklistom, rodičom s kočíkmi. Aby sa návštevníci mohli prejsť prírodou, obdivovať bralá, riečku Demänovku, Vyvieranie, tmavé otvory jaskýň. Projekty na rôzne typy kyvadlovej dopravy do lyžiarskych stredísk sa objavujú už od 70. rokov. V hre boli rôzne druhy vlakov vrátane zavesenej súpravy aj ekologické autobusy. V nejakej forme kyvadlovka aj funguje. No kto bol lyžovať v Jasnej a využil ju, pravdepodobne zažil cestu nahor v nabitom autobuse po mnohominútovom čakaní v mraze na spoj. Autori petície zdôrazňujú, že sú za komplexné riešenie dopravy tak, aby spĺňala požiadavky na modernú, pohodlnú a ekologickú prepravu. Dodávajú, že v žiadnom prípade nenavrhujú zablokovanie cestovného ruchu. Skôr rozumnejšie využívanie prírodných zdrojov.
Lebo Demänovská dolina a Jasná nie sú len zjazdovky, lanovky a hotely. Je tu 144 kilometrov turistických chodníkov. Vyznačené náučné chodníky zas opisujú úlohu vody v krasovom systéme či ťažké boje, ktoré v doline prebiehali počas 2. svetovej vojny. Turisti sa môžu prejsť k zrekonštruovaným partizánskym bunkrom. Alebo na symbolický cintorín obetí horských nešťastí Nízkych Tatier. Freerideri a skialpinisti oceňujú trasy na Chopku. Lanovky pritiahli do Jasnej aj letných turistov.
Apartmány pre duchov
Oblastná organizácia cestovného ruchu Liptov robila pred piatimi rokmi prieskum. Pýtala sa turistov, prečo na Liptov chodia. Ukázalo sa, že dôvodom číslo jeden nie je zábava v lyžiarskych strediskách a akvaparkoch, ale príroda. Podľa Ivety Niňajovej z Asociácie prírodného turizmu sú úžasným príkladom trvalo udržateľného cestovného ruchu jaskyne v Demänovskej doline. „Ich návštevnosť je vysoká. Generuje príjmy nielen Správe slovenských jaskýň, ale aj ubytovateľom v regióne. V asociácii popularizujeme myšlienku, že aj ekologické riešenia majú ekonomické výhody. Myslíme si, že naša krajina môže profitovať z prírody na spôsob butikovej zelenej destinácie, akou je napríklad Slovinsko. Tam turisti neváhajú zaplatiť za vstup a sprevádzanie najcennejšími prírodnými lokalitami viac, než je vstupné do našich akvaparkov, lebo vedia, že to, čo uvidia, za to stojí.“
Iveta Niňajová si rozsah ohrozenia územia v Jasnej naplno uvedomila, až keď videla takmer dokončený obrovský hotel neďaleko Vrbického plesa. Zdôrazňuje, že developer ho postavil legálne, rovnako ako je legálna ďalšia výstavba. Veď projekty sú v územnom pláne obce Demänovská Dolina, prešli povoľovacím konaním a posudzovaním vplyvov na životné prostredie EIA. „Spoliehame sa na to, že úrady a kompetentní konajú správne,“ konštatuje. Aj keď ťažko povedať, ako EIA vlastne prebiehala, keď úrady odobrili hotelový komplex na krok od piateho stupňa ochrany či osemapolhektárovú zónu hore v Jasnej so zastavanosťou 85 percent. „Podľa územného plánu je v Jasnej schválených ďalších sedemdesiat hektárov na výstavbu. Takže sme ešte len v polovici toho, čo by tam finálne malo byť.“
Podľa autorov petície sa stala systémová chyba. Zlyhali rozhodovacie a kontrolné mechanizmy, ktoré mali takýmto projektom povedať nie. Územný plán obce dokonca neriešil ani počet podlaží a vzhľad stavieb či použité materiály. Iveta Niňajová spomína apartmánové domy na španielskom pobreží, kde si ľudia kúpili byty na investíciu, no ani do nich nechodia. Obáva sa, že podobné miesta duchov vzniknú aj v Jasnej. Aj tu je množstvo apartmánov, do ktorých ich majitelia zavítajú len dva-trikrát do roka. Pre takúto výstavbu investičnej povahy - nie pre reálnu potrebu ďalších lôžok - sa však v doline nenávratne ničia prírodné hodnoty. Preto petícia požaduje stavebnú uzáveru až do vypracovania nového územného plánu obce Demänovská Dolina.
Mimochodom, maličká obec má len 292 obyvateľov. Počet lôžok pre turistov sa zrejme šplhá k piatim tisícom. „To nemá obdobu,“ ešte raz krúti hlavou Pavel Herich. „V mieste takých prírodných hodnôt sa to nikdy nemalo stať.“
