Jana Čavojská

Vraj nejde len o&nbsp;dvanásť aktivistov. Je za&nbsp;tým zdesenie a&nbsp;smútok tisícov ľudí, ktorí si ani vo sne nedokázali predstaviť, že by niekedy v&nbsp;Jasnej mohlo stáť to, čo tam dnes stojí. Až kým to tam naozaj nepostavili. Obrovský apartmánový komplex Damian len sto metrov od&nbsp;Vrbického plesa v&nbsp;piatom stupni ochrany a&nbsp;ďalšie rozsiahle stavebné projekty v&nbsp;Demänovskej doline ohrozujú podľa aktivistov jej prírodné hodnoty natoľko, že sa rozhodli spustiť petíciu za&nbsp;stavebnú uzáveru a&nbsp;reguláciu dopravy. Za&nbsp;prvý týždeň ju podpísalo 40-tisíc ľudí.

Za&nbsp;iniciatívou Pre Dolinu, ktorá sa práve registruje ako občianske združenie, mi jeho predseda Pavel Herich rozpráva o&nbsp;nenahraditeľných hodnotách Demänovskej doliny. „Paradoxne, nachádzajú sa hlavne v&nbsp;spodnej časti doliny, cez ktorú tie tisíce áut len tak bez záujmu prefrčia cestou do&nbsp;Jasnej,“ konštatuje speleológ, vyštudovaný environmentalista a&nbsp;spoluobjaviteľ jednej z&nbsp;najväčších jaskýň na&nbsp;Slovensku - Štefanovej. „V&nbsp;tej časti sú mimoriadne prírodné hodnoty: jaskyne a&nbsp;podzemné riečiská, bralá, jaskynné otvory. K&nbsp;nim sa viaže aj kultúra tohto regiónu. Možno aj celého národa. Tak ako je pre nás symbolom Kriváň, sú ním aj Demänovské jaskyne.“ S&nbsp;cieľavedomejším záujmom ich začali skúmať už v&nbsp;17. storočí. V&nbsp;roku 1719 sem prišiel geograf Juraj Bucholz mladší, blízky spolupracovník Mateja Bela. Venoval sa Demänovskej ľadovej jaskyni a&nbsp;Dračej jaskyni, ktorá sa teraz volá Beníkova. Jeho zistenia vydal v&nbsp;rámci svojich geograficko-historických prác aj Matej Bel. Doline to prinieslo veľkú slávu.

Demänovské jaskyne vytvárajú najdlhší jaskynný systém na&nbsp;Slovensku a&nbsp;zrejme aj v&nbsp;celých Karpatoch. Je tam dokopy tristo jaskýň a&nbsp;osemdesiat kilometrov podzemných chodieb. Demänovská dolina je nielen súčasťou Národného parku Nízke Tatry, ale sa v&nbsp;nej nachádzajú lokality s&nbsp;najvyšším, piatym stupňom ochrany, národné prírodné pamiatky ako Demänovský jaskynný systém či Vrbické pleso a&nbsp;ich ochranné pásma, územia Natury 2000, ramsarské lokality medzinárodného významu aj ochranné pásma vodárenských zdrojov. „Preto je to, čo sa deje v&nbsp;Jasnej, nadnárodná blamáž,“ myslí si Pavel Herich.

Všetky aktivity v&nbsp;hornej časti doliny totiž vplývajú na&nbsp;jej spodnú krasovú časť. Je nezmysel povoliť v&nbsp;Jasnej veľké stavebné projekty a&nbsp;okolie jaskýň prísne chrániť. Systém spolu komunikuje. Pavel Herich vysvetľuje, že voda do&nbsp;jaskýň zhora priplaví všetko znečistenie z&nbsp;výstavby a&nbsp;prevádzky hotelov a&nbsp;chát aj z&nbsp;tisícok prechádzajúcich áut. A&nbsp;z&nbsp;podzemného jaskynného systému vychádza na&nbsp;povrch Vyvieranie. Zdroj pitnej vody pre desaťtisíce ľudí v&nbsp;Liptovskom Mikuláši a&nbsp;okolitých obciach.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/to-nemalo-stat-nesputana-vystavba-ubija-demanovsku-dolinu" target="_blank" rel="noopener">Aktuálne zábery z Demänovskej doliny si pozrite v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Čo znečistenie spôsobuje v&nbsp;jaskyniach? Podľa Pavla Hericha to speleológovia zatiaľ nedokážu celkom presne povedať. „Biospeleológia je pomerne mladý odbor. Ešte nevieme, aké tvory v&nbsp;jaskyniach žijú, hlavne tie menšie, na&nbsp;mikrobiálnej úrovni. Netušíme, čo všetko sme už zabili. Jaskynný ekosystém je veľmi krehký a&nbsp;má malý počet členov. Všetka energia a&nbsp;živiny, ktoré im umožňujú prežiť, prichádzajú zvonka, z&nbsp;povrchu, kde dnes človek mení stav prostredia.“

Pred piatimi rokmi zrekonštruovala vodárenská spoločnosť hlavnú kanalizačnú os od&nbsp;Jasnej až po&nbsp;úroveň Vyvierania. Boli na&nbsp;nej totiž časté havárie a&nbsp;fekálie sa dostávali do&nbsp;podzemných vôd. „Len tento rok sme však zaznamenali štyri ďalšie havárie na&nbsp;úseku od&nbsp;Jasnej po&nbsp;Pavčinu Lehotu. Napríklad pre prasknutú šachtu vytiekol obsah kanalizácie do&nbsp;potoka práve na&nbsp;mieste, kde sa voda stráca v&nbsp;podzemnom systéme. O&nbsp;pár hodín bol v&nbsp;zdroji pitnej vody vo Vyvieraní,“ konštatuje Pavel Herich.&nbsp;Dodáva, že hoci vodári každú poruchu rýchlo odstránia a&nbsp;dodržia limity stanovené zákonom na&nbsp;parametre pre pitnú vodu, lebo bakteriálne znečistenie účinne likvidujú chlórom, jaskyne smrdia. „Podzemná biota neodíde. Ten bordel tam je.“

Bočné kanalizačné prípojky hlavne starších stavieb v&nbsp;doline sú stále pôvodné. Pavel Herich vysvetľuje, že akákoľvek kvalitná kanalizácia je v&nbsp;krasovom kaňone trvalo ohrozená. Počas povodní sa totiž riečisko Demänovky prehĺbi aj o&nbsp;meter. Hrmí to v&nbsp;ňom ako pri búrke. Voda presúva veľké bloky kameňov. Otvárajú sa nové vstupy do&nbsp;podzemia. „Udržať kanalizáciu v&nbsp;dokonale tesniacom stave je nemožné. Tak­že čím viac ubytovacích kapacít ju využíva, tým je to komplikovanejšie. Otázka teda znie, či potrebujeme mať hore hotely, ktoré tam nepatria z&nbsp;iks ďalších dôvodov, alebo chceme mať dole dobrú vodu a&nbsp;zachované jaskyne.“

V&nbsp;zimnej lyžiarskej sezóne zostáva časť áut na&nbsp;záchytnom parkovisku. Hore do&nbsp;Jasnej ich prejde priemerne 3&nbsp;500. „To znamená sedemtisíc prejazdov denne cez piaty stupeň ochrany,“ spresňuje Pavel Herich. Peším turistom pravidlá v&nbsp;takom stupni ochrany nedovoľujú zísť z&nbsp;vyznačeného turistického chodníka. Kolóny áut blokujú cestu na&nbsp;hodinu a&nbsp;pol až dve hodiny v&nbsp;rannej a&nbsp;podvečernej špičke. Miestni ľudia sa v&nbsp;nich pomaly posúvajú do&nbsp;práce a&nbsp;domov. Toľko áut vytvára aj migračnú prekážku pre divožijúce zvieratá. Približne päťdesiat demänovských jaskýň pritom slúži ako zimovisko medveďom.

Podľa aktivistov je nevyhnutné automobilovú dopravu obmedziť a&nbsp;dolinu vrátiť ľuďom. Peším, cyklistom, rodičom s&nbsp;kočíkmi. Aby sa návštevníci mohli prejsť prírodou, obdivovať bralá, riečku Demänovku, Vyvieranie, tmavé otvory jaskýň. Projekty na&nbsp;rôzne typy kyvadlovej dopravy do&nbsp;lyžiarskych stredísk sa objavujú už od&nbsp;70. rokov. V&nbsp;hre boli rôzne druhy vlakov vrátane zavesenej súpravy aj ekologické autobusy. V&nbsp;nejakej forme kyvadlovka aj funguje. No kto bol lyžovať v&nbsp;Jasnej a&nbsp;využil ju, pravdepodobne zažil cestu nahor v&nbsp;nabitom autobuse po&nbsp;mnohominútovom čakaní v&nbsp;mraze na&nbsp;spoj. Autori petície zdôrazňujú, že sú za&nbsp;komplexné riešenie dopravy tak, aby spĺňala požiadavky na&nbsp;modernú, pohodlnú a&nbsp;ekologickú prepravu. Dodávajú, že v&nbsp;žiadnom prípade nenavrhujú zablokovanie cestovného ruchu. Skôr rozumnejšie využívanie prírodných zdrojov.

Lebo Demänovská dolina a&nbsp;Jasná nie sú len zjazdovky, lanovky a&nbsp;hotely. Je tu 144 kilometrov turistických chodníkov. Vyznačené náučné chodníky zas opisujú úlohu vody v&nbsp;krasovom systéme či ťažké boje, ktoré v&nbsp;doline prebiehali počas 2. svetovej vojny. Turisti sa môžu prejsť k&nbsp;zrekonštruovaným partizánskym bunkrom. Alebo na&nbsp;symbolický cintorín obetí horských nešťastí Nízkych Tatier. Freerideri a&nbsp;skialpinisti oceňujú trasy na&nbsp;Chopku. Lanovky pritiahli do&nbsp;Jasnej aj letných turistov.

Oblastná organizácia cestovného ruchu Liptov robila pred piatimi rokmi prieskum. Pýtala sa turistov, prečo na&nbsp;Liptov chodia. Ukázalo sa, že dôvodom číslo jeden nie je zábava v&nbsp;lyžiarskych strediskách a&nbsp;akvaparkoch, ale príroda. Podľa Ivety Niňajovej z&nbsp;Asociácie prírodného turizmu sú úžasným príkladom trvalo udržateľného cestovného ruchu jaskyne v&nbsp;Demänovskej doline. „Ich návštevnosť je vysoká. Generuje príjmy nielen Správe slovenských jaskýň, ale aj ubytovateľom v&nbsp;regióne. V&nbsp;asociácii popularizujeme myšlienku, že aj ekologické riešenia majú ekonomické výhody. Myslíme si, že naša krajina môže profitovať z&nbsp;prírody na&nbsp;spôsob butikovej zelenej destinácie, akou je napríklad Slovinsko. Tam turisti neváhajú zaplatiť za&nbsp;vstup a&nbsp;sprevádzanie najcennejšími prírodnými lokalitami viac, než je vstupné do&nbsp;našich akvaparkov, lebo vedia, že to, čo uvidia, za&nbsp;to stojí.“

Iveta Niňajová si rozsah ohrozenia územia v&nbsp;Jasnej naplno uvedomila, až keď videla takmer dokončený <a target="_blank" rel="noopener" href="https://bjornsonka.sk/">obrovský hotel</a> neďaleko Vrbického plesa. Zdôrazňuje, že developer ho postavil legálne, rovnako ako je legálna ďalšia výstavba. Veď projekty sú v&nbsp;územnom pláne obce Demänovská Dolina, prešli povoľovacím konaním a&nbsp;posudzovaním vplyvov na&nbsp;životné pro­stredie EIA. „Spoliehame sa na&nbsp;to, že úrady a&nbsp;kompetentní konajú správne,“ konštatuje. Aj keď ťažko povedať, ako EIA vlastne prebiehala, keď úrady odobrili hotelový komplex na&nbsp;krok od&nbsp;piateho stupňa ochrany či osemapolhektárovú zónu hore v&nbsp;Jasnej so zastavanosťou 85 percent. „Podľa územného plánu je v&nbsp;Jasnej schválených ďalších sedemdesiat hektárov na&nbsp;výstavbu. Takže sme ešte len v&nbsp;polovici toho, čo by tam finálne malo byť.“

Podľa autorov petície sa stala systémová chyba. Zlyhali rozhodovacie a&nbsp;kontrolné mechanizmy, ktoré mali takýmto projektom povedať nie. Územný plán obce dokonca neriešil ani počet podlaží a&nbsp;vzhľad stavieb či použité materiály. Iveta Niňajová spomína apartmánové domy na&nbsp;španielskom pobreží, kde si ľudia kúpili byty na&nbsp;investíciu, no ani do&nbsp;nich nechodia. Obáva sa, že podobné miesta duchov vzniknú aj v&nbsp;Jasnej. Aj tu je množstvo apartmánov, do&nbsp;ktorých ich majitelia zavítajú len dva-trikrát do&nbsp;roka. Pre takúto výstavbu investičnej povahy - nie pre reálnu potrebu ďalších lôžok - sa však v&nbsp;doline nenávratne ničia prírodné hodnoty. Preto petícia požaduje stavebnú uzáveru až do&nbsp;vypracovania nového územného plánu obce Demänovská Dolina.

Mimochodom, maličká obec má len 292 obyvateľov. Počet lôžok pre turistov sa zrejme šplhá k&nbsp;piatim tisícom. „To nemá obdobu,“ ešte raz krúti hlavou Pavel Herich. „V&nbsp;mieste takých prírodných hodnôt sa to nikdy nemalo stať.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/to-nemalo-stat-nesputana-vystavba-ubija-demanovsku-dolinu" target="_blank" rel="noopener">Aktuálne zábery z Demänovskej doliny si pozrite v GALÉRII&gt;&gt;</a>