Z top bankárky horolezkyňa aj astronautka: Tá žena je snáď z ocele! Čo ju spája so Slovenskom?

Z top bankárky horolezyňa: Pokorila Mount Everest i Mariánsku priekopu a má korene na Slovensku

Nadchli ju Tatry i jarmok: Pokorila Mount Everest i Mariánsku priekopu a má korene na Slovensku

Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Z&nbsp;bývalej vrcholovej obchodnej manažérky, ktorá chodila v&nbsp;lodičkách a&nbsp;neraz sa musela popasovať s&nbsp;mužským egom, sa stala horolezkyňa, prieskumníčka, obhajkyňa ľudských práv, členka Kráľovskej geografickej spoločnosti a&nbsp;držiteľka viacerých medzinárodných ocenení. Stále to však nie je celkový výpočet jej úspechov a&nbsp;aktivít. Výnimočná žena má americké a&nbsp;britské občianstvo, ale hrdo sa hlási k&nbsp;svojim slovenským koreňom. Predkovia jej mamy sa v&nbsp;roku 1878 vysťahovali do Spojených štátov amerických z&nbsp;malých dediniek Pavlovce nad Uhom a&nbsp;Suché neďaleko Michaloviec. Vanessa v&nbsp;lete zavítala do našej krajiny a&nbsp;živo sa zaujímala o&nbsp;prírodné krásy, históriu a&nbsp;kultúru vlasti jej prarodičov. Teraz je tu znova na besedách o&nbsp;jej knihe Do výšin, v&nbsp;ktorej opisuje svoje dramatické životné dobrodružstvá a&nbsp;výzvy.

Má 58 rokov a&nbsp;je živý príklad obrovskej inšpirácie a&nbsp;nezlomnej vôle. Nie div, že nedávno sa predali práva na sfilmovanie jej knižnej autobiografie. Už ako tínedžerka dobre vedela, čo znamená tvrdo drieť a&nbsp;pretĺkať sa životom. Vanessini rodičia sa po tragickej smrti jej brata Bena rozviedli a&nbsp;dcéru nechali samu v&nbsp;dome na predmestí Detroitu. Už na strednej škole sa musela starať sama o&nbsp;seba. Brigádovala, kde sa dalo, strážila deti, pracovala v&nbsp;stánku s&nbsp;burgermi, obsluhovala v&nbsp;reštaurácii. Prostredníctvom jedného z&nbsp;výmenných pracovno-študijných programov dostala šancu v&nbsp;prestížnej realitnej kancelárii. Jej šéfka bola veľmi dynamická žena a&nbsp;mama hudobníka z&nbsp;detroit­skej takzvanej new wave kapely Romantics. Trh s&nbsp;realitami bol veľmi pokrokový, medzi prvými začali využívať počítače, a&nbsp;tým sa učenlivej a&nbsp;pracovitej Vanesse otvorili nové možnosti. Keď rodičia dom predali, mohla si kúpiť bývanie a&nbsp;pokračovať na svojej smelej ceste vpred. Vyštudovala univerzitu Stern School of Business v&nbsp;New Yorku a&nbsp;získala titul executive MBA v&nbsp;odbore financie. Vyše dvadsať rokov pôsobila vo finančných službách. V&nbsp;roku 1999 sa presťahovala z&nbsp;New Yorku do Londýna a&nbsp;ako žena vo vedúcej pozícii bola v&nbsp;bankovom sektore obrovská rarita. Riadila britskú pobočku Morgan Stanley a&nbsp;prepracovala sa až na pozíciu obchodnej riaditeľky európskej pobočky Bank of America. Skutočne sa jej darilo, ale za každým jej úspechom bola vždy tvrdá drina. Jej manžel Jonathan O’Brien sa realizoval v&nbsp;Hongkongu. Vzťah na diaľku im nerobil problém, obaja mohli slobodne rozvíjať svoj potenciál. Po krachu burzy cenných papierov v&nbsp;roku 2008 sa úspešná Američanka rozhodla pre zmenu. Jej ťažko budovaná kariéra sa zrútila. Presťahovala sa za mužom do Ázie a&nbsp;prvý raz od svojich pätnástich rokov nepracovala. S&nbsp;tým sa Vanessa, zvyknutá zdolávať najťažšie prekážky, nezmierila. Musela nájsť nový cieľ. Možno to znie bláznivo, ale rozhodla sa pokoriť Mount Everest.

„Hora, a&nbsp;to bez ohľadu na to, čo je tou vašou horou, znamená niečo, pretože je náročná. Pretože je v&nbsp;stávke veľmi veľa. Riskujete neúspech, pád aj to, že sa strápnite. Riskujete, že na tej hore zomriete. No keď zostanete doma, riskujete, že zomriete bez toho, aby ste čo i&nbsp;len počuli, čo vám vaša hora chcela povedať. Riskujete, že sa nikdy nedozviete, čoho ste schopný.“ Aj tieto Vanessine slová sa vám pri čítaní jej spomienok dostanú pod kožu. Keď sa prvý raz pokúsila zdolať najvyšší vrch sveta, takmer ju zasypala lavína. „Z&nbsp;geologického hľadiska sú Himaláje protivné pubertiačky. Papuľujú a&nbsp;sú neznesiteľné. Bez upozornenia zhadzujú skaly a&nbsp;sutinu. Zamrznuté rieky a&nbsp;horské vodopády medzi končistými vrcholmi sú v&nbsp;neustálom pohybe. Za jediný deň sa posunú o&nbsp;jeden až dva metre. Horolezec sa môže poľahky pošmyknúť, spadnúť do hlbokej trhliny a&nbsp;zmiznúť v&nbsp;ľadovej priepasti,“ opisuje. Nevydarený výstup na Mount Everest ju neodradil a&nbsp;trénovala ďalej. „Počas predchádzajúcich dvadsiatich rokov, keď som striedavo zaznamenávala úspechy a&nbsp;neúspechy v&nbsp;prostredí ovládanom mužmi a&nbsp;egom, vyvinula som si pancier tvrdší, než má priemerný pásavec. Keď niekto zranil moju hrdosť, prežila som a&nbsp;išla ďalej,“ komentuje svoju železnú vôľu. Bojovala. Do svojho cieľa investovala obrovskú energiu aj financie. Už sa veľa písalo o&nbsp;tom, aké nástrahy čakajú horolezcov v&nbsp;takých obrovských výškach&nbsp;–&nbsp;všetko nad osemtisíc metrov nad morom sa označuje za zónu smrti. „Čím vyššie sa človeku podarí zomrieť, tým má väčšiu šancu, že tam zostane navždy.“ Aj o&nbsp;takých situáciách otvorene hovorila Vanessa s&nbsp;Jonathanom. Museli si pripustiť možnosť, že sa už nikdy nevráti.

Zdolala niekoľko osemtisícoviek v&nbsp;Himalájach a&nbsp;opäť sa vrátila na Mount Everest pripravená na nástrahy ľadového vodopádu, ktorý ju predtým takmer pripravil o&nbsp;život. Tím horolezcov tvoria zväčša muži s&nbsp;rôznymi náturami, ale s&nbsp;rovnakým odhodlaním a&nbsp;cieľom. Medzi nimi bola Va­ness­a, odhodlaná plavovlasá štyridsiatnička. Na vrchol hory vystúpila 19. júla 2012. „Úsek definovaný ako Mount Everest má na dĺžku aj šírku o&nbsp;niečo viac než matrac manželskej postele. Klamala by som, keby som tvrdi­la, že som bola nadšená. Bola som príliš unavená a&nbsp;vysilená od adrenalínu, aby som pocítila to, čo nazývam rýdzim šťastím,“ opisuje v&nbsp;knihe Do výšin svoje pocity po zdolaní svojej méty. Mesiace, ba roky driny sa neskončili len dobytím najvyššieho vrchu Himalájí. Išla ďalej. Za 295 dní pokorila sedem pohorí v&nbsp;Amerike, Európe, Austrálii, na Antarktíde aj v&nbsp;Afrike, čím vytvorila svoj prvý Guinnessov rekord s&nbsp;názvom Sedem vrcholov. Jednou zo psychicky najťažších bola expedícia na severný pól. Na pleciach mala zavesené vyše štyridsaťkilogramové sane a&nbsp;ťahala ich cez nekonečné ľadové pole, ktoré sa mohlo kedykoľvek pod ňou preboriť. Vyvesila tam zástavu Amerického Červeného kríža, vďaka čomu sa jej podarilo vyzbierať tisíce dolárov na záchranu ľudských životov. Stala sa prvou ženou v&nbsp;histórii, ktorá dobyla severný a&nbsp;južný pól a&nbsp;Mount Everest v&nbsp;čase kratšom ako jeden rok. Je však aj prvá Američanka a&nbsp;Britka, ktorá pokorila vrch K2 v&nbsp;Himalájach, ktorý je síce menší ako Mount Everest, ale s&nbsp;náročnejšími trasami. Vanessa naň vystúpila vo veku 52 rokov. „Sebavedomie mudrca pochádza zo skúsenosti, nie z&nbsp;pýchy. Nadobudnúť múdrosť znamenalo pre mňa vyliezť na viac hôr,“&nbsp;zafilozofuje.

Niekto by si povedal, že už môže spokojne oddychovať. Nie však Vanessa. V&nbsp;období, keď vo svete zúrila prvá vlna pandémie, O’Brienová sa na špeciálne zostrojenej ponorke dostala do najnižšie položeného miesta našej planéty nazývaného Challen­ger, ktorý je súčasťou Mariánskej priekopy. Už nebola len horolezkyňou, ale aj prieskumníčkou, lebo pri mapovaní hĺbok s&nbsp;podmorským bádateľom Victorom Vescovom zistili, že najnižšie miesto sveta nie je ploché, ako sa predpokladalo, ale má mierny spád. Tak sa stala Vanessa O’Brien, Američanka a&nbsp;Britka so slovenskými koreňmi, prvou a&nbsp;zatiaľ jedinou dámou, ktorá dobyla štyri póly sveta. K&nbsp;severnému, južnému a&nbsp;najvyššiemu pridala aj najnižší pól Zeme.

Ešte stále to nie je všetko. Vlani sa ocitla v&nbsp;päťčlennom tíme, kde sa ako jedna z&nbsp;dvoch žien stala účastníčkou suborbitálneho vesmírneho letu. Vlani po šiestykrát vo svojej dvadsaťročnej histórii spoločnosť Blue Origin úspešne vypustila ľudí na sub­orbitálny let na misii New Shepard. Vanessa bola v&nbsp;päťčlennej posádke. Lietali desať minút a&nbsp;sedem sekúnd stosedem kilometrov nad strednou hladinou&nbsp;mora.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/top-bankarky-horolezkyna-aj-astronautka-ta-zena-je-snad-ocele-co-ju-spaja-slovenskom">FOTO V GALÉRII</a>

Je príjemné vedieť, že svoje neuveriteľné úspechy spája aj s&nbsp;našou krajinou, presnejšie s&nbsp;predkami, ktorí sa tu narodili. „Som tým, kým som, pretože som od svojich slovenských starých rodičov dostala veľa lásky. Pestovali vo mne zvedavosť, nádej a&nbsp;vieru. Spolu so zmyslom pre humor išlo o&nbsp;moje najlepšie nástroje na prežitie,“ dodáva Vanessa O’Brien.

Vzrušujúce. Som veľmi vďačná, že som navštívila Slovensko, - tešila sa v auguste Vanessa, ktorá spoznávala najmä východ našej krajiny a jej kroky viedli aj do múzea vysťahovalectva do Severnej Ameriky Kasigarda v obci Pavlovce nad Uhom, v miestnej časti Ťahyňa. „Je to neuveriteľná žena, dáma s veľkým záujmom o svoje korene, o históriu Slovenska a dejiny vysťahovalectva,“ opísal pre PLUS 7 DNÍ zakladateľ a majiteľ múzea Martin Javor. „Vanessa sa mi ozvala vopred, máme totiž spoločnú priateľku Sabinu Sabadoš, ktorá pracuje v UN v New Yorku,“ spomenie docent histórie na Inštitúte histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Vzácna návšteva si pozorne prezrela expozíciu a živo sa zaujímala o všetko, čo súviselo s odchodom ľudí z našej krajiny do Ameriky. „Veľa sme sa bavili o genealógii, jej predkovia totiž pochádzali z východného Slovenska neďaleko sídla múzea Kasigarda. Okrem toho nám sľúbila, že pre nás zaobstará ,amerikánsky motor´, teda staré americké auto, ktoré by vhodne doplnilo vonkajší kolorit múzea,“ prezradil Martin Javor. Vanessa si vychutnala aj jarmok s pestrou ponukou a fotografovala si záhradných trpaslíkov aj plyšovú hydinu. „Pouličné trhy sú zábavné,“ tešila sa. Rovnako z výhľadu z najvyššej kostolnej veže na Slovensku v Spišskej Novej Vsi a neobišla ani naše veľhory. Dojal ju Symbolický cintorín pri Popradskom plese vo výške 1 525 metrov nad morom, kde sú umiestnené pamätné tabule s menami ľudí, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách. Napokon, aj jej život neraz visel na vlásku, keď zdolávala najvyššie a najnebezpečnejšie miesta na našej Zemi.