venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Po vstupe do budovy sa ocitnete akoby v inom svete. Počas našej návštevy galérie nebola ešte otvorená pre verejnosť. Vládol v nej duch dokončovania, napriek tomu nás priestory ohúrili. Dnu sme vošli bočným vchodom, od hotela Devín. Ako prvé nás upútala veľkorysá výstavná sieň s mohutným schodiskom. Po pár krokoch sa doslova ocitnete v budúcnosti alebo minimálne v inej krajine. Napríklad v jednej zo severských. Práve tie sú typické jednoduchosťou, no dôrazom na materiál a detail.

Príklad? Zábradlie na schodisku vedúce od hlavného vstupu má v strede pás kože. Jednoduchý prvok vytvára pri dotyku ruky veľmi príjemný pocit. Príjemná je aj prítomnosť denného, prirodzeného svetla vďaka veľkým oknám. Ani počas zamračenej zimy nie je v sálach tma, čo napokon môže ušetriť náklady vynaložené za energie.

Nutnosť opraviť galériu sa objavila už pred 21 rokmi, keď musela vtedajšia riaditeľka Katarína Bajcurová z havarijných dôvodov nechať zatvoriť Premostenie od architekta Vladimíra Dedečka. Pre nevyhovujúce podmienky potom postupne uzavreli aj bývalú Vodnú kasáreň a ďalšie priestory. Niektorí návštevníci si možno spomenú aj na takmer každoročné problémy pri stúpaní Dunaja, keď musela galéria zachraňovať diela z depozitára v podzemí. Tomu je už koniec. Depozitár presťahovali a na jeho mieste bude veľká knižnica pre verejnosť.

Príbeh rekonštrukcie sa začal v roku 2005, keď vyhral návrh architektov Martina Kusého a Pavla Peňáka. Realizovať sa začal až o jedenásť rokov, keď sa zohnali financie. „Rekonštrukcia národnej galérie bola s nami tak dlho, že je pre mňa zvláštne a nečakane ťažké uchopiť jej koniec. Riskujúc veľké slová, naozaj si myslím, že toto je historická chvíľa, a to nielen pre galériu, ale aj pre našu krajinu. Je to najväčšia kultúrna stavba, ktorú sme začali a dokončili po revolúcii,“ hodnotí generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá.

Ako sme boli svedkami, posledné práce na galérii stále finišujú, no podľa Kusej sa rozhodli nečakať na kompletne vybavený interiér či stále expozície a novú budovu budú otvárať postupne. „Väčšina areálu SNG bola uzavretá 21 rokov, a keď sa nám hotová stavba dostala konečne do rúk, chceme sa o ňu podeliť aj s celou verejnosťou, ktorej galéria právom patrí, ešte pred Vianocami,“ vysvetľuje šéfka galérie.

Hlavným ťahákom pre zvedavcov bude jednoznačne slávne premostenie z dielne architekta Vladimíra Dedečka. Podobne ako napríklad Istropolis na Trnavskom mýte sa stalo v minulosti akoby symbolom „zlej“ socialistickej architektúry. A tak bol tlak na jeho zbúranie veľký. Zbaviť sa ho chcel po roku 2006 aj vtedajší hlavný architekt mesta Štefan Šlachta. Preferoval totiž výstavbu novej budovy. V tom období sa mu postavila riaditeľka Bajcurová a našťastie sa jej podarilo pretlačiť záchranu budovy a zachovať ju aj do architektonickej súťaže.

Čo je v Premostení nové a prečo je takým lákadlom sa dočítate na ďalšej strane. 

A vynovené premostenie je naozaj viac než zaujímavé. Architekti priznali závesné konštrukcie a tak sa môžete dotknúť stĺpov, o ktoré sa opiera. Dostanete sa tiež k oknám na nábrežnej strane. Tie v minulosti neboli prístupné. „Bola tam totiž vzduchotechnika. Za tie roky sa však poriadne vyvinula a už nepotrebuje samostatné miestnosti,“ ukazuje nám Bohdana Hromádková, riaditeľka marketingu a komunikácie SNG.

To, čo kedysi v premostení nebolo, sú aj dve veľké vyhliadky, teda rozmerné okná. Z jednej strany vidíte ako na dlani Bratislavský hrad aj Ufo Mosta SNP a z druhej zas Námestie Ľudovíta Štúra a Starý most. „Všimnite si, že stojíme nad vozovkou. Zvonku to tak nepôsobí, ale premostenie je vysunuté ponad cestu,“ ukazuje Hromádková.

Vraciame sa. Cestou po vynovených, Dedečkom navrhnutých schodiskách, stretávame dámu, ktorá ich ručne čistí, aby boli tip-top pri otvorení. „Prepáčte, zašpiníme to,“ ospravedlňujeme sa. „Veď nemáte na topánkach blato a po schodoch sa predsa chodí,“ smeje sa.

Smerujeme ďalej do podzemia. Ako sme spomínali, v minulosti tam bol depozitár galérie, no pravidelne bojoval s problémami, ak stúpala voda v blízkom Dunaji. Umelecké diela preto našli miesto v novom depozitári a na jeho mieste bude knižnica. Priestor mal byť pôvodne sochárskou expozíciou. „Jedna kolegyňa bola na Tenerife a videla tam knižnicu, ktorá bola podobne prepojená s exteriérom a ako dobre to fungovalo. Nadchlo nás to,“ vraví Hromádková. „Tak tu bude 52-metrová knižnica. Ľudia sem budú môcť prísť, oddýchnuť si, môžu si vziať knihu von na nádvorie,“ pokračuje. Hoci ešte nie je dokončená a je zatiaľ bez kníh, už teraz pôsobí veľmi príjemne. Veľmi útulne pôsobia zabudované kožené kresielka priamo medzi poličkami a my sa už tešíme, ako si budeme hovieť v obklopení stoviek kníh a čítať.

Prízemie SNG by malo fungovať ako bezlístkový priestor. „Pridanou hodnotou rekonštrukcie je, že celá galéria akoby otvorila mesto a rôzne trasy,“ vysvetľuje riaditeľka marketingu. Cez vstup od nábrežia sa bude dať dostať až na Hviezdoslavovo námestie. Z galérie môžete vyjsť aj smerom na Námestie Ľudovíta Štúra a na Riečnu ulicu, kde je hotel Devín.

Zaujímavosťou architektúry SNG je aj to, akým spôsobom na niektorých miestach ukazuje pôvodné historické vrstvy stien. „Je to princíp odkrývania pamäti budovy,“ vraví Hromádková. Rovnako sú priznané betónové stĺpy, napríklad tie v knižnici. Sú ukážkou vývinu v stavebníctve. Kým kedysi bolo nutné, aby boli oporné stĺpy hrubé, špeciálne pri plafóne, dnes môžu byť tenšie. A v knižnici to jasne vidíte.

Ďalším princípom, ktorý pri rekonštrukcii použili, je recyklácia. Vo veľkej časti galérie je tak položená terazzová podlaha s namletým travertínovým kameňom z bývalého obloženia prízemnej časti galérie. Zrecyklovaný travertín tiež použili na výrobu lavičiek. Na výrazne červenú fasádu budovy depozitu zas dali hliníkové profily z premostenia a administratívnej budovy. A vo vynovenej kinosále použili biely kosoštvorcový podhľad zo starej sály, rovnako ako drevený obklad stien.

Slovenská národná galéria bola založená v roku 1948. Jej sídlom sa stali takzvané Vodné kasárne. Veľmi skoro sa však došlo na to, že kasárne priestorovo nestačia. A tak v roku 1963 vypísal Zväz slovenských architektov študijnú úlohu na dostavbu SNG v Bratislave. Víťazný návrh patril architektovi Vladimírovi Dedečkovi. Ten vyriešil neskoršiu požiadavku na odkrytie priehľadu do nádvoria a na Vodné kasárne tak, že vytvoril mostovú konštrukciu, ktorú dnes poznáme ako premostenie. Napriek mnohým dobovým stavebným nedostatkom predstavovala výstavba tohto areálu ojedinelý projekt.

Toto si Bratislava konečne zaslúžila: Ako vyzerá novootvorená národná galéria?

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Toto si Bratislava konečne zaslúžila: Ako vyzerá novootvorená národná galéria?

Súvisiace články

Už nie je taká čierna! Ostravské pece vyhasli, srdcia horia. Ohúri temnou krásou industrialu

Pellegrini si nenechal ujsť svoju srdcovú záležitosť: Bršlíkov koncert! Obdivné pohľady a...

Utajený život majstra Leonarda: Aká bola sexuálna orientácia slávneho maliara?

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás