Minulosť

Čo Lipšicovi vadilo? Citujeme z archívnej reportáže Plus 7 dní.

Ešte v roku 2017 podrobil Ústavný súd SR Daniela Lipšica ostrej kritike. Senát Ústavného súdu v zložení troch sudcov - Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka - totiž vydal nález, v odôvodnení ktorého ho rozhodne nešetrili! Senát rozhodoval o sťažnosti banskobystrickej  sudkyne Miriam Boborovej-Sninskej, ktorá bola obžalovaná z korupcie a z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Úplatok nesúvisel priamo s jej prácou sudkyne, ale podľa prokuratúry ho poskytol v roku 2003 vtedajšiemu partnerovi Sninskej podnikateľ v stavebníctve za získanie nových zákaziek. Úplatok mal mať formu zateplenia jej domu. Súdny proces vtedy skončil s tým, že  podnikateľ v úlohe policajného agenta „doslova vytváral podmienky na to, aby došlo k spáchaniu trestného činu“ a získané odposluchy „boli o ničom“. Špecializovaný trestný súd a následne aj odvolací súd Miriam Sninskú spod obžaloby oslobodili a v marci 2016 Najvyšší súd SR odmietol aj dovolanie bývalého ministra spravodlivosti Tomáša Borca.

Sninská bojovala za očistenie svojho mena. Aj žalobou na Daniela Lipšica, ktorý ju pred verejnosťou osočil v televízii Markíza. Lipšic na kameru hovoril, že „považuje za absurdné, že trestne stíhaná sudkyňa pojednáva a je to iba dôkaz toho, že v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch“. Súdy vybavili žalobu Sninskej konštatovaním, že k zásahu do jej osobnostných práv síce došlo, ale nemožno jej priznať odškodné, o ktoré žiadala.

Ujma vraj nebola taká veľká, aby jej bolo treba prisúdiť nejaké peniaze, a verejné ospravedlnenie v hlavnom spravodajstve údajne súd nemôže televízii nariadiť. Sninská s takým verdiktom nesúhlasila a Ústavný súd jej dal za pravdu. Rozhodol, že v prípade Miriam Boborovej-Sninskej bolo porušené právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a právo na spravodlivé súdne konanie. Nie tým, že o jej trestnom stíhaní bola verejnosť informovaná. Problém videl v správe, z ktorej sa vytratila jej informatívna podstata a stal sa z nej „prostriedok dehonestácie sudkyne“ v čase, keď ešte nebolo možné vyvodiť, či trestný čin skutočne spáchala. 

Súčasnosť

Daniel Lipšic rozhodnutie Ústavného súdu nenechal iba tak a v zastúpení advokáta Petra Kubinu sa obrátil ešte v roku 2017 na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Namietal, že rozhodnutie spravil Ústavný súd bez jeho prítomnosti. A aký je verdikt zo Štrasburgu?  Lipšicovu sťažnosť neprijíma, pretože zásah do jeho ľudských práv nedosiahol potrebnú intenzitu na to, aby sa tým sudcovia v Štrasburgu zaoberali. 

Dôvody, pre ktoré sa tak stalo, vysvetľuje právny zástupca Peter Kubina. „Sťažnosť Daniela Lipšica nebola neopodstatnená ani neoprávnene podaná. K vyhláseniu sťažnosti za neprípustnú a k jej odmietnutiu z tohto dôvodu došlo výlučne preto, že v čase rozhodovania o sťažnosti už sťažovateľ nebol obeťou žiadnej „podstatnej ujmy“. Konanie pred ESĽP trvalo 4 roky a 9 mesiacov. Počas tohto obdobia stihlo opätovne prebehnúť civilné konanie pred všeobecnými súdmi v prvej aj v druhej inštancii, kam sa vec vrátila nálezom ústavného súdu. Toto civilné konanie sa opäť právoplatne skončilo rozsudkom v prospech Daniela Lipšica, a to ešte pred rozhodnutím ESĽP o jeho sťažnosti. Rovnako v priebehu konania pred ESĽP došlo k prijatiu nového zákona o ústavnom súde, ktorého znenie vylučuje vznik rovnakého problému v budúcnosti. Vzhľadom na dĺžku konania pred ESĽP problém, ktorý bol predmetom sťažnosti sa stihol vyriešiť inými prostriedkami,“ tvrdí advokát Kubina.

Sudkyňa Boborová-Sninská sa o verdikte dozvedela od nás. Vyhlásila len, že už nič nejde komentovať, pretože si užila dosť. Hoci Ústavný súd rozhodol v jej prospech, ani okresný ani krajský súd v Trenčíne následne nerešpektovali jeho stanovisko a žiadne ospravedlnenie nikdy nedostala. 

Mohlo by vás zaujímať: