Kroje z našej mladej republiky reprezentujú napríklad mimoriadnou rôznorodosťou v technikách vyhotovenia. "Slovensko disponuje úžasnou paletou typov krojov, zoberme si len pokrývku hlavy, čepce. V Portugalsku druhov narátame do dvadsať, u nás sa číslo pohybuje v niekoľkých stovkách,"hovorí spisovateľka s milovníčka umenia krajok, výšiviek a všetkého, čím sa zdobia tradičné slovenské dedinské odevy.

Tamara Šimončíková Heribanová vraví, že sa vždy snaží ustrojiť kroj po správnosti, tak ako sa obliekal v čase svojho vzniku: "Ak by som nemala znalosť ako kroj obliecť, nedovolila by som si púšťať sa do toho, riskovala by som totiž, že ho zneuctim. Nehovorím, že som neomylná, tiež sa mi stalo, že som v minulosti napríklad zasadila kápku (čepiec, pozn. autor.) na uši, nesprávne, kožušník Lukáš Jurčo z Hriňovej ma vtedy veľmi výrazne poučil, dnes sme možno i spriaznené duše. Učíme sa celý život, ale treba v tomto smere vždy konzultovať s tými, ktorí majú daný kroj v krvi. Nosenie pôvodného kroja nie je o nás, ale o tých, ktorí ho pred sto rokmi zhotovili."

Kroje, čipky, výšivky, odevy dedinčaniek spred storočia boli skutočne bohaté na motívy aj techniky. Tieto má v zbierke Tamara Šimončíková Heribanová.
Kroje, čipky, výšivky, odevy dedinčaniek spred storočia boli skutočne bohaté na motívy aj techniky. Tieto má v zbierke Tamara Šimončíková Heribanová.
Zdroj: archív Tamary Šimončíkovej Heribanovej

Nadriete sa pri tom?

Nie je to vždy ľahké, niektoré kroje pozostávajú aj z pätnástich súčiastiek. Obliecť kompletný kroj z danej dediny, obce podlieha prísnym pravidlám. Napríklad pôvodný kroj z Torysiek som sa ani neodvážila sama obliecť, napriek tomu, že som mala podrobné videá od bývalej majiteľky, ktorá mi kroj do zbierky predala. Zavolala som si teda človeka priamo z regiónu a folkloristku Lenku Židovú, ktorá ma do kroja ustrájala okolo dvoch hodín. Tým chcem len povedať, že nosiť kroj si vyžaduje základné predpoklady a to je dôkladné oboznámenie sa s pravidlami, ktoré v odievaní konkrétneho kroja fungujú.

Lebo inak sa môžeme navlečená v kroji ľahko strápniť…

Na Slovensku sa deje v poslednej dobe to, že kroj si obliekajú aj ľudia, ktorí o ňom nič nevedia. Firemné akcie s témou tradícii a podujatia, kde na pozvánke svieti dress code kroj. Potom vidíme na fotografiách v časopise trikrát rozvedenú ženu s partou na hlave a parta je pritom symbol panenstva. Vidím tiež dogabané kroje, lebo nositeľka si nechcela dať zásteru, spodničky už vôbec, veď by mala široké boky. Čepiec na hlavu? Veď by jej zakrylo v národnom divadle účes od kaderníka. Treba si uvedomiť, že kroj patrí do kategórie odevu, ktorého využitie stavia na úzuse, zvyku, obyčaji. Ak človek tieto nerešpektuje, haní krásu a najmä podstatu tradície, nezveľaďuje ju. V mnohom sa momentálne nachádzame v oblasti folklóru v bode parazitovania na ňom, často je to postavené len na neuvedomelosti a laxnosti, čo však tieto konania neospravedlňujú.

Celý rozhovor o tradíciách, o tom, čo robiť, aby sme ich ctili a nehanobili, si prečítajte v najnovšom vydaní PLUS 7 DNÍ >>

Kroje, čipky, výšivky, odevy dedinčaniek spred storočia boli skutočne bohaté na motívy aj techniky. Tieto má v zbierke Tamara Šimončíková Heribanová.
Kroje, čipky, výšivky, odevy dedinčaniek spred storočia boli skutočne bohaté na motívy aj techniky. Tieto má v zbierke Tamara Šimončíková Heribanová.
Zdroj: archív Tamary Šimončíkovej Heribanovej

FOTOGRAFIE prekrásnych pestrofarebných výšiviek a čipiek zo zbierky Tamary Šimončíkovej Heribanovej si pozrite TU.