Tak toto je náš hrad! Zažil kadečo aj na kadečo poslúžil. Gróf Imrich Csáky použil tehly z hradu na tunajší kaštieľ a ako stavebný materiál pomohli aj pri výstavbe cukrovaru. Neskôr zvyšky hradu využívali vojaci ako strelnicu.
Pohnutú minulosť trebišovského hradu Parič nám približuje jeden z domácich, ktorý má blízko k tunajšej histórii. Hrdo pritom ukazuje na kus múru týčiaceho sa pred nami.
Len pre istotu sa ešte raz pýtame, či tehlové torzo, pri ktorom stojíme, je naozaj hrad Parič. „Ale samozrejme,“ odpovedá sebaisto a v jeho hlase cítiť náznak nepochopenia, prečo nás to prekvapuje. Pravdupovediac, zaskočení sme zostali veru poriadne. Pred nami sa k nebu týči objekt, ktorý ide mesto Trebišov zachraňovať za vyše 830-tisíc eur!
Osemdesiat percent z tejto sumy, teda približne 670-tisíc eur, získalo z takzvaných nórskych fondov. Pri stave pamiatky však nie je celkom jasné, čo presne chce vedenie východoslovenského mesta vlastne zachrániť.
Na jazyk sa tiež tlačí otázka adekvátnosti jednej z viacerých veľkorysých dotácií, ktoré smerujú do zveľadenia mesta bojujúceho temer s dvadsaťpercentnou nezamestnanosťou.
Štedré dotácie
Mesto Trebišov sa vzmáha. Z rôznych fondov doň tečú milióny eur. Či však práve do oblastí, ktoré by zlepšovali sociálne postavenie domácich, ťažko povedať. Finančné prostriedky vo forme grantov a dotácií totiž nie sú určené na vznik nových pracovných miest alebo podporu možných investorov.
V Trebišove sa začalo vo veľkom obnovovať, rekonštruovať a revitalizovať. Stavbárske lešenia sú aktuálne rozmiestnené okolo tamojšieho kaštieľa, ktorého oprava by mala vyjsť na viac ako 2,6 milióna eur. Pracovný ruch vládne aj na budove historickej jazdiarne, jej rekonštrukcia zhltne viac ako dva milióny eur.
Všetko sú to prostriedky z eurofondov, z ktorých sa čiastočne hradila aj modernizácia čistiarne odpadových vôd, a to v sume 6,8 milióna eur. Opomenúť nemožno ani štedrosť pánov ministrov, ktorí na svojom nedávnom výjazdovom rokovaní v Trebišove rozhodli, že mestu poskytnú 430-tisíc eur na rekonštrukciu krytej plavárne.
Ďalších 85-tisíc dali na prekrytie tamojšieho amfiteátra. Celkovo sa vláda pár mesiacov pred parlamentnými voľbami rozhodla naliať do Trebišovského okresu viac ako 3,4 milióna eur.
Čítajte viac:
Fico dal 200-tisícovú dotáciu zámku, ktorý ju vôbec nepotrebuje!
Aj z Nórskych fondov
Trebišov bol úspešný aj pri uchádzaní sa o grant z Nórskych fondov, kde vlani poslal projekt revitalizácie hradu Parič. A slovenský Úrad vlády, ktorý prideľovanie grantov cez tento finančný mechanizmus zastrešuje, bol k Trebišovčanom štedrý. Na projekt týkajúci sa obnovy ruín historickej pamiatky, z ktorej stojí už len torzo, im odklepli takmer 670-tisíc eur.
Nielen na ruiny
Pôvodne pritom chcelo mesto na záchranu hradu získať viac. Potvrdil to koordinátor projektu Maroš Telepovský: „Projekt revitalizácie hradu Parič mesto pripravovalo od roku 2013. V roku 2014 ho podalo na Úrad vlády s tým, že sme žiadali približne 1,1 milióna eur. Pre nedostatok financií ho však nemohli podporiť v požadovanej výške.“
Mesto preto muselo pristúpiť k úprave rozpočtu. Koordinátor projektu zdôrazňuje, že peniaze nebudú použité len na stavebné práce zamerané na konzerváciu ruín, zabezpečenie narušenej statiky či na zabránenie vypadávania tehál z múru, ktoré, ako priznal, sa v minulosti skutočne využívali na kadečo.
„Súčasťou projektu je určitá prezentácia hradieb, ktoré v súčasnosti už nie sú viditeľné. Z hradu sa síce zachovala len jedna stena, ale v minulosti bol väčší.
Ako vyzeral, sme zisťovali archelogickým výskumom, ktorý sa realizoval v máji až júli tohto roka. Súčasťou projektu je teda aj určité znázornenie pôvodných hradieb do výšky asi jedného metra a následné pôsobivé podsvietenie ruín,“ opisuje Maroš Telepovský plány mesta.
To však nie je všetko. Aby Trebišov obhájil adekvátnosť značnej sumy, dozvedáme sa, že okrem pamiatkovej obnovy hradu dôjde k zlepšeniu infraštruktúry v podobe rekonštrukcie hlavného a prístupového chodníka. V pláne je tiež osadenie nových lavičiek, odpadkových košov či verejného osvetlenia.
Čítajte viac:
História v troskách: Bohatstvo v podobe kaštieľov nechávame chátrať
Tehly z cukrovaru
Zo strany štátu pritom nejde o prvú dotáciu pre Trebišov určenú na záchranu ruín hradu Parič. V rokoch 2012 až 2014 dostalo mesto od ministerstva kultúry sumu v celkovej výške temer 30-tisíc eur. Z nej sa už podarilo opraviť časť existujúceho torza. Ak by však niekto očakával, že Trebišov preto zháňal špeciálne tehly, je na omyle.
„Použil sa materiál z bývalého trebišovského cukrovaru,“ prezrádza Maroš Telepovský. Na naše prekvapené pohľady reaguje ubezpečením, že v žiadnom prípade nešlo o krádež.
„Práve naopak, tehly na cukrovar brali z hradu, takže sa dá vlastne povedať, že tento materiál sa vracia na svoje pôvodné miesto,“ vysvetľuje logikou, ktorá jednoducho nepustí.
Kľúč
Na základe akého kľúča sa podarilo Trebišovu uspieť, čo sa Nórskych fondov týka, ťažko povedať. Veď neuspeli onakvejšie projekty. Je však celkom možné, že istú úlohu v tom zohral fakt, že mesto má svoje zastúpenie v Národnej rade SR, a to v osobe svojho viceprimátora Róberta Puciho.
Ide vskutku o mimoriadne činného predstaviteľa vládneho Smeru, ktorý sedí tiež v parlamente Košického samosprávneho kraja. Úrad vlády SR, ktorý, ako sme už písali, prideľovanie Nórskych fondov zastrešuje, ku kľúču prerozdeľovania grantov prezradil, že časť kritérií hodnotila práve táto inštitúcia.
Odborné zas hodnotitelia, ktorých vyžrebujú z databázy. Projekty posudzovala aj výberová komisia, ktorá je zložená zo zástupcov Úradu vlády SR, Ministerstva kultúry SR, Pamiatkového úradu SR, občianskej spoločnosti a predstaviteľov nórskej ambasády.
Žiadatelia o grant museli spĺňať niekoľko podmienok, napríklad, aby ich národná kultúrna pamiatka bola hrad, opevnenie alebo mestský palác. Okrem toho museli predložiť súhlasné stanovisko príslušného krajského pamiatkového úradu alebo VÚC či obce, v ktorej katastri sa pamiatka nachádza.
„Toto boli najdôležitejšie kvalifikačné predpoklady. Samotné výberové kritériá sa posudzovali následne a pozostávali z 18 bodov, ktoré posúdili a bodovali odborníci,“ dozvedeli sme sa z Úradu vlády SR. Nuž a títo odborníci sa zrejme zhodli, že torzo múru hradu Parič je pre nasledujúce generácie prepotrebné zachrániť.
Čítajte viac:
Obec dostala peniaze na rekonštrukciu drevenice, ktorú zbúrala!
Historické skvosty v "opatere" štátu
Kaštieľ Rusovce
Už niekoľko rokov sa hovorí, že z neogotická pamiatka z roku 1656 bude reprezentatívnym objektom súčasného správcu. Od roku 1995 je ním Úrady vlády SR.
Napriek tomu, že súbor nehnuteľností pozostávajúci z niekoľkých budov a vyše 13-hektárového parku je zaradený do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR, čo znamená, že vlastník, v tomto prípade štát, je zo zákona povinný starať sa oň, celý areál je v dezolátnom stave.
Už v septembri 2011 Krajský pamiatkový úrad Bratislava vykonal opakovaný dohľad nad stavom a užívaním tejto národnej kultúrnej pamiatky. Pamiatkari vtedy klasifikovali „súčasný stav kaštieľa z pamiatkového hľadiska ako narušený až dezolátny, z hľadiska stavebnotechnického ako havarijný“!
Čítajte viac:
Smutný pohľad: Pozrite sa, v akom stave je kaštieľ v Rusovciach
V roku 2012 sa preborili ďalšie stropy a došlo k deštrukcii častí stavby s čoraz viac preukázateľným zatekaním a výskytom plesní a huby v interiéri. V súčasnosti ťažko povedať, či kaštieľ, z ktorého sa medzičasom stala temer ruina, vydrží do plánovej rekonštrukcie, o ktorej už niekoľko rokov vykladá aj premiér Robert Fico. Stáť by mala približne 35 miliónov eur.
V tejto súvislosti možno stojí za zmienku, že v minulosti sa s obnovou kaštieľa začalo. Prebiehala v rokoch 1995 až 2000. No hoci sa na tieto účely podľa dostupných údajov v uvedenom období preinvestovali viac ako tri milióny eur, pa- miatku sa nepodarilo zachrániť. Tu sa už na jazyk tlačí otázka, prečo za čosi také nenesie nikto kompetentný trestnú zodpovednosť. Tých skutkov by sa nazbieralo niekoľko.
Levočská hanba
Od roku 2009 patrí centrum Levoče do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Očarujúci charakter širšej pamiatkovej zóny mesta však hyzdí chátrajúca budova pri hlavnej ceste. Zo štyroch rovnakých objektov, kedysi to boli vojenské kasárne, len jeden pripomína dom duchov. Budova patrí ministerstvu vnútra.
„Jediná z bývalých kasární je ako päsť na oko. Dlhý čas ohrozovala obyvateľov, pretože na streche sa nachádzala nebezpečne sa nakláňajúca anténa. Teraz máme problémy s holubmi, ktoré sa tam usídlili a začínajú ničiť aj opravené budovy v meste,“ hnevá sa primátor Levoče Milan Majerský.
Pôvodne tam mal štát archív. Neskôr chcelo objekt získať mesto. „Rokoval som s generálnym riaditeľom príslušnej sekcie na ministerstve, ktorému som odovzdal žiadosť, že by sme objekt chceli za jedno euro. Povedal, že to nebude možné, lebo majú s budovou isté zámery. Prešli štyri roky, s budovou sa nič nedeje a chátra,“ hovorí primátor.
Zlý stav objektu si uvedomuje aj ministerstvo. Peniaze na jeho rekonštrukciu, ktorá by vyšla približne na dva milióny eur, nemá. „Stále však figuruje v pláne našich investičných zámerov,“ dal nám vedieť ministerský úrad.
Kremnická drevenica
Objekt napadnutý drevokaznou hubou, deravá strecha prekrytá igelitom, zanedbaný pozemok. Tak žalostne môže vyzerať národná kultúrna pamiatka zverená do starostlivosti najkompetentnejších. Pamiatkový úrad SR sa na nehnuteľnosť vykašľal do takej miery, že sám označil jej stav za havarijný.
Reč je o baníckom drevenom dome v Kremnici, postavenom v 16. storočí. Pamiatkari majú všelijaké výhovorky, ako svoju nedbalosť odôvodniť. Hlavnou príčinou je nedostatok peňazí. „Keďže rozpočet kapitoly ministerstva kultúry je dlhodobo poddimenzovaný, nie je možné komplexnú rekonštrukciu financovať,“ tvrdia a dodávajú, že dom je len replika.
„To je síce fakt, ale dom je pamiatkovo chránený a pre organizáciu, akou je pamiatkový úrad, by malo byť samozrejmé starať sa oň primeraným spôsobom. Keby dom patril súkromníkovi, predpokladám že by už začali správne konanie,“ neodpustil si primátor Kremnice Alexander Ferenčík.
Keby sa pamiatkari o dom starali, nemuseli jeho stav označiť za havarijný a ponúkať ho na predaj ako prebytočný majetok, ktorého cena klesá z mesiaca na mesiac - z pôvodných vyše 70-tisíc eur klesla na aktuálnych zhruba 28-tisíc eur.
