Tip na článok
Izby: Hoci nejde o žiaden luxus, niektorí študenti z vysokoškolských internátov by zrejme menili.

Toto sú "hrozné" podmienky v Medveďove! Vysokoškoláci by závideli

Cudzincom, ktorí podľa ombudsmanky žijú horšie ako v tretej nápravnovýchovnej, sa o poriadok v izbách starajú upratovačky.

Galéria k článku (7 fotografií )
Jana Dubovcová: Verejná ochrankyňa práv trvá na tom, že septembrovému policajnému zásahu sa dalo predísť.
Kuchyňa: Prešla modernizáciou.
Telefón: Je dostupný nonstop.

Bol septembrový zásah polície proti desiatkam nespokojných cudzincov v zariadení v Medveďove primeraný alebo nie? Konali muži zákona zbytočne tvrdo alebo primerane situácii?

Uvedené otázky vyvolali búrlivú diskusiu a verejnosť nepozná konečnú odpoveď. Ombudsmanka Jana Dubovcová zdôrazňuje, že policajti porušili ľudské práva a dôstojnosť cudzincov. Medzi Dubovcovej oponentov, samozrejme, okrem polície, patrí Eva Zemanová. Žena, ktorá s jedným z hlavných iniciátorov nepokojov v Medveďove zažila svoje.

Muž známy z videa natočeného počas policajného zásahu jej opakovane uniesol vnuka. „Musím úprimne priznať, že pani ombudsmanke nie celkom rozumiem. Napísali sme jej list s tým, či vôbec vie, koho sa zastáva,“ krúti nespokojne hlavou pani Zemanová.

Známy únosca

Reč je o tridsaťjedenročnom rodákovi z Egypta Abdelovi Hammidovi Hammidovi Issovi. Verejnosť ho pozná ako únoscu vlastného syna Hešama, ktorého „ukradol“ bývalej manželke už dvakrát. Prvý raz sa tak stalo na jeseň 2013. Dva mesiace po únose odniesol vtedy trojročného chlapca do krízového centra v Maroku, keďže sa o neho nevedel postarať.

V máji 2014 sa cez balkón vkradol do bytu v bratislavskom Ružinove, kde Hešama strážila stará mama. Abdel ju udrel po hlave, syna zobral z postele a utiekol. Takmer o štvrť roka sa ho podarilo vypátrať v Budapešti. Z Maďarska ho previezli do slovenskej vyšetrovacej väzby, pretože bol obžalovaný z porušovania domovej slobody a únosu.

Odvtedy sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní, súd o jeho treste doteraz nerozhodol. V auguste tohto roku ho, naopak, prepustil z väzby. Hovorca súdu Pavol Adamčiak to zdôvodnil nasledovne: „Obžalovaný je trestne stíhaný pre dva prečiny, kde je podľa Trestného poriadku stanovená maximálna lehota trvania väzby jeden rok.“

Po jej uplynutí tak musel byť dotyčný prepustený na slobodu. Abdel putoval z väzby do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, pretože nemal na Slovensku pobyt. Tam čakal na vyhostenie.

Medzitým však stihol narobiť neplechu aj za bránami zariadenia, a to ako jeden z hlavných iniciátorov septembrových nepokojov. Spolu s ďalšími odmietol po raňajkách opustiť jedáleň. Takmer štyri hodiny potom cudzinci búchali a vykrikovali „freedom“ (sloboda) a „deport“ (deportovať). Neskôr sa k nim pridali obyvatelia z izieb na druhom poschodí.

Čítajte viac:

Zásah proti utečencom v Medveďove: Polícia sa bráni tvrdým obvineniam

Policajný zásah

Keď sa cudzinci neupokojili, riaditeľ zariadenia si zavolal na pomoc komando kukláčov. Ich postup najskôr kritizovala mimovládna organizácia Liga za ľudské práva, ktorá cudzincom v Medveďove pomáha právnymi radami a konzultáciami. Podľa jej predstaviteľov sa cudzinci sťažovali, že ich polícia brutálne zbila.

Na prípad preto upozornili Úrad verejnej ochrankyne práv, ktorá do Medveďova vyslala vlastný tím. Ombudsmanka Jana Dubovcová na základe jeho zistení konštatovala, že polícia pri zásahu v jedálni postupovala, ako mala. Čo sa však týka akcie v izbách, tam už jej postup nebol v súlade so zákonom.

„Neprofesionalita polície zaváňala na sto honov,“ netajila rozhorčenie. Polícii vytkla, že v jej zariadení chýba vyjednávač, respektíve odborník na riešenie krízových situácií. S jeho pomocou by sa vraj dala udalosť zvládnuť bez, podľa nej, nedôvodného zásahu. Podmienky v Medveďove označila za horšie ako v tretej nápravnovýchovnej skupine. Boli sme sa pozrieť, aká je realita.

Čítajte viac:

Zahadzujú doklady a mobily nechali doma! Toto sa o migrantoch nehovorí

Medveďovská realita

Na začiatku treba priznať, že obyvatelia zariadenia v Medveďove nemajú žiaden luxus. Niektorí vysokoškoláci zo zastaraných internátov by však s nimi zrejme menili bez váhania.

Cudzinci majú k dispozícii jednoducho zariadené izby, kde sa o poriadok stará každý pracovný deň niekoľko upratovačiek. Tie zabezpečujú aj čistotu hygienických zariadení, hoci priznávajú, že to nie je vzhľadom na odlišné zvyky cudzincov ľahké. Inakosti tunajších obyvateľov je prispôsobená i strava, na jedálnom lístku napríklad chýba bravčové mäso a menu podávajú vo vynovenej jedálni.

Cudzinci majú k dispozícii aj miestnosti, kde môžu sledovať televíziu s vyše tisíckou programov. Ak si chcú zašportovať, môžu využiť posilňovňu alebo vonkajšie športovisko.

„Prispôsobujeme sa ich zvykom, ako je to možné, teda aj v čase pôstneho mesiaca ramadán. Tým, ktorí majú peniaze, chodíme pravidelne nakupovať,“ opisuje fungovanie v Medveďove riaditeľ zariadenia.

Čítajte viac:

Utečenecká kríza má riešenie. Kľúčom je voľba medzi morom a cholerou

Stojí si za postupom

Ku kritike ombudsmanky sa vyjadriť odmietol. Za svojím rozhodnutím privolať v inkriminovaný deň policajné posily si však stojí. A ponúka vlastnú verziu udalosti.

„Cudzinci odmietli po raňajkách opustiť jedáleň. Samozrejme, že sme s nimi intenzívne hovorili. Robil som to osobne. V istom momente však situácia dospela do štádia, keď to už nešlo, a povolali sme posily. Nesiem zodpovednosť aj za civilných pracovníkov zariadenia, ako sú napríklad kuchárky, ktoré sa v tom čase nachádzali v kuchyni,“ upozorňuje riaditeľ.

Tvrdí, že krízové udalosti sú v Medveďove temer na dennom poriadku, čomu sa vraj nemožno čudovať. Dôvodom je pestré zloženie cudzincov, nielen čo sa týka pôvodu, ale aj vierovyznania a vzdelania.

Aktuálne sú v Medveďove ľudia štrnástich národností, nechýbajú muži s trestnou minulosťou. „My s nimi stále komunikujeme, máme tu na to sociálneho pracovníka, ale je to zložité. Zaujíma ich, prečo sú tu, dokedy tu budú, a najnovšie sa pýtajú, kam ich pošleme. Hoci im všetko vysvetlíme, o hodinu sa na to pýtajú znova,“ tvrdí.

Nervozita podľa neho spôsobuje, že cudzinci sú voči sebe agresívni. V polovici júla zaznamenali útok Maročana na Macedónčana zabrúsenou zubnou kefkou. Výsledkom boli zranenia, z ktorých sa napadnutý liečil šesť týždňov. Útočník bol obvinený z ublíženia na zdraví a výtržníctva a previezli ho do väzby.

Zmena rétoriky

Mimovládna organizácia Liga za ľudské práva, ktorá na prípad údajnej policajnej brutality v Medveďove upozornila, po čase zmiernila rétoriku. Jej zástupkyňa Barbora Mešová pripúšťa, že nie vždy sa im podarí preukázať hodnovernosť tvrdení cudzincov.

„Ono to veľmi ťažké. Na jednej strane niekedy môžu niektorí veci nafúknuť, prifarbiť, nevylučujeme, že môžu aj klamať. Na druhej strane je však ťažké všetky ich tvrdenia zmiesť zo stola len preto, že si myslíme, že si môžu vymýšľať. Treba k tomu pristupovať citlivo a snažiť sa získať podporné argumenty a dôkazy.“

Liga za ľudské práva najnovšie spochybňuje i pôvodný predpoklad o účelovom presune niektorých cudzincov z Medveďova do Nemecka. V zásade sa tak nemuselo stať preto, že polícia chcela znemožniť vyšetrenie udalosti.

„Nemyslím si, že boli odsunutí pre policajný zásah, že to bolo zámerné. V tom čase boli všetci Sýrčania presunutí humanitárnym koridorom do Nemecka,“ dôvodí Barbora Mešová.

Čo sa týka udalostí z 3. septembra, Liga za ľudské práva sa prikláňa k hodnoteniu ombudsmanky, pretože policajný zásah nie je prevencia. Podľa Mešovej treba viac pracovať s cudzincami, všetko im poriadne, hoci aj tisíckrát, vysvetliť.

V tejto súvislosti by veci prospela napríklad posila v podobe jazykovo vybavených ľudí, ale i ďalšieho sociálneho pracovníka. „Pán, ktorý tam je, síce odvádza dobrú prácu, ale bolo by ho treba naklonovať,“ uzatvára Barbora Mešová.

Rozhovor s ombudsmankou Janou Dubovcovou pre PLUS 7 DNÍ si prečítate v piatok.

VIDEO Plus 7 Dní