Venuje sa hlavne súdnictvu a slovenskej mafii.

Ľudmila Lacková

Prvý z menovaných bol šéfom obávanej mafiánskej skupiny zo stredného Slovenska, druhý ľstivo riadil sýkorovcov z Bratislavy a širokého okolia, tretieho muža poznáme ako televízneho bosa, podpredsedu vlády, podpredsedu parlamentu i ministra hospodárstva. Na Okresnom súde Bratislava ll si o pár dní spoločne sadnú na lavicu obžalovaných.

Černák, ktorý sa proti všetkej logike snaží dostať z cely na doživotie priznávaním k desiatkam zločinom, v tomto prípade opisuje koordináciu trojice na príprave vraždy Sylvie Volzovej. Objednávku na odstránenie ženy mal zadať Rusko, aby takouto krvavou cestou získal podiel Volzovej v televízii Markíza. Černák vraj potom “akciu” konzultoval s Lališom, keďže Volzová sa zdržiavala v Bratislave a toto územie patrilo sýkorovcom.

Následne sa traja bosovia stretli v hoteli Holiday Inn, kde sa dohodli na postupe, aj podmienkach. Sýkorovci Volzovú unesú, černákovci sa postarajú o zbytok a Rusko im zaplatí dvadsať miliónov slovenských korún. Dohodu spečatil Rusko odovzdaním zálohy pol milióna. K samotnej vražde napokon nedošlo, lebo krátko nato Černák skončil za mrežami.

Či sa veci skutočne odohrali tak, ako to tvrdí Černák, bude predmetom dokazovania na súde. V každom prípade je nespochybniteľné, že celá story má reálny základ. Už v roku 2000 predvolali vtedajšieho generálneho riaditeľa TV Markíza Ruska ako svedka v procese s bosom Mikulášom Černákom.

Vypovedať v Černákových veciach sa Rusko zdráhal. Počas vyšetrovania rezolútne odmietol vypovedať, údajne kvôli obave o bezpečnosť svojej rodiny. Sudca Ľubomír Samuel však na Ruskovej osobnej účasti na pojednávaní trval.

Krátko po tom, čo Ruskovi poslal predvolanku, si Najvyšší súd SR vyžiadal od Samuela originál všetkých 36 zväzkov súdneho spisu. Tým automaticky došlo k niekoľkotýždňovému prerušenie pojednávania. Sudca Samuel tušil, že ide o cielené zdržiavanie procesu a jednoduchou fintou to aj dokázal. Spis pred zaslaním na Najvyšší súd za prítomnosti novinárov previazal špeciálnym, označeným uzlíkom a späť ho dostal v rovnakom stave ako pred odoslaním. Znamenalo to, že na Najvyššom súde do jednotlivých zväzkov ani nenazreli, naliehavo vyžiadaný spis nechali len “odležať”.

Napokon Rusko do banskobystrickej väznice, kde sa proces konal, prišiel a hoci mal Černáka a ďalších šiestich mužov mafie za chrbtom, ohrozený sa necítil a s výpoveďou súhlasil. Otázky smerovali hlavne k skutočnosti, že - ako sa vyjadrila prokurátorka Viera Kováčiková - televízia Markíza masírovala verejnú mienku v prospech Černáka.

Rusko na súde tvrdil, že Černáka pozná z médii. Prvýkrát ho videl v šote Telerána ako chovateľa tigrov. Po chvíli sa opravil a priznal, že Černáka pozná aj inak. Asi v apríli 1997 sa s bosom osobne stretol. Nie náhodne. On sám Černáka vyhľadal. Chcel si u neho overiť, či si spolumajiteľka spoločnosti Markíza - Slovakia Sylvia Volzová objednala jeho odstránenie. Celú vec údajne vybavili u Černáka za päť minút. <em><strong>“Zistili sme, že je to klamstvo a nikdy viac sme sa nestretli,”</strong> </em>tvrdil Rusko súdnemu senátu.

Až s odstupom mnohých rokov Pavol Rusko zistil, že “návšteva” hlavného stanu černákovcov, odkiaľ odvážali mŕtvoly v kufroch aut ako na bežiacom páse, sa skôr či neskôr vypomstí každému.