Tip na článok
Málokto si uvedomuje, že posypová soľ sa takmer výlučne nakupuje z verejných zdrojov.

Trh s posypovou soľou si rozdelilo zopár firiem. Majú obrovské zisky

Odvtedy, ako predseda burzy odhalil čachre s nákupmi soli pre diaľničiarov, Národná diaľničná spoločnosť už na burze nekúpila ani kilo posypovej soli.

Galéria k článku (5 fotografií )
Priznám sa, mám strach. Zopár ľudí príde o veľké peniaze a ja neviem, čoho všetkého sú títo ľudia schopní - hovorí predseda burzy Pavol Scholtz.
Nepomohol ani protest: Odvtedy, ako predseda burzy odhalil čachre s nákupmi soli pre diaľničiarov, Národná diaľničná spoločnosť už na burze nekúpila ani kilo posypovej soli.
Na chodbe Špecializovaného trestného súdu: Obchodník s posypovou soľou si pred rozhodovaním o väzbe skrýval tvár.

Obchodník s posypovou soľou Ladislav Hrnek, ktorý kedysi figuroval v Majského firmách a blízko mal aj k jeho dcére, nepôsobil nervózne ani ustrašene. Na papier z notesa napísal sumu 25-tisíc, ukázal ju šéfovi burzy Pavlovi Scholtzovi a keď ten prikývol, okamžite sa zodvihol a zašiel do blízkej banky vybrať peniaze.

Kým Scholtz vypil kávu, vrátil sa s dvadsiatimi piatimi tisícmi eur, naskladanými hlavne zo stoeuroviek. Pohodlne sa usadil a ruku s poriadne hrubým štósom peňazí bezstarostne vystrčil ponad stôl smerom k Scholtzovi.

„Spočítaj si to,“ nabádal ho v bizniscentre Apollo v Bratislave, v podniku plnom ľudí. Úplatok za kontrakt na osemnásťtisíc ton posypovej soli vyplatil Hrnek s rutinnou samozrejmosťou. Akoby šlo o bežnú súčasť jeho biznisu. Akoby posledné roky ani nič iné nerobil.

Vyľakané biele goliere

Štyridsaťsedemročný Hrnek sa k vyplateniu úplatku pred sudcom Špecializovného trestného súdu priznal hneď pri rozhodovaní o väzbe. Aj vďaka tomu sa mohol z cely predbežného zadržania vrátiť k rodine, stíhajú ho na slobode. Jeho ochota vyjsť s pravdou von vyvolala medzi bielymi goliermi paniku.

Čo všetko Hrnek prezradí vyšetrovateľom v snahe dostať čo najnižší trest? A čo všetko už majú policajti zdokumentované z obdobia, keď Hrneka sledovali, odpočúvali? Lebo biznis s posypovou soľou, na prvý pohľad nezaujímavou, je doposiaľ nedotknutý revír s trofejnými adeptmi na pobyt za mrežami.

Málokto si uvedomuje, že posypová soľ sa takmer výlučne nakupuje z verejných zdrojov. Na posýpanie zľadovatených ciest v zimnom období ju potrebuje hlavne Národná diaľničná spoločnosť patriaca štátu a vyššie územné celky. Oni zabezpečujú údržbu na väčšine našich ciest. Ročne spotrebujú okolo dvestotisíc ton soli. Ďalších približne stotisíc ton nakúpia ešte mestá a obce.

Súkromné firmy a jednotlivci majú minimálnu spotrebu, ich podiel na obchode so soľou je zanedbateľný. A od koho štátna NDS a samosprávy soľ kupujú? Trh si rozdelilo zhruba desať malých firiem, ktoré sa naučili, že v chorom slovenskom prostredí získajú spoluprácou omnoho viac, ako keby si navzájom konkurovali.

Do súťaží a verejných obstarávaní sa takmer bez výnimky hlásia s cenami škandalózne prečnievajúcimi nad trhovú hodnotu. Pod podmienkou, že raz vyhrá jeden, potom druhý alebo u diaľničiarov ten a na VÚC henten, sú spokojní všetci.

Ak takto nadobudnuté sumy porovnáme s cenou soli kótovanou na burze, dostávame sa k ohromujúcim číslam. Ročne sa takto z verejných zdrojov prefláka okolo pätnásť miliónov eur! A nenahovárajme si, že celá suma ostáva vo firmách obchodujúcich so soľou, že nejde o podklad na korupciu.

Čítajte viac:

Firma sa nabalila na štáte. Na burze pri rovnakom kšefte neuspela

Kšefty s diaľničiarmi

Stáli čitatelia PLUS 7 DNÍ si určite spomenú na vlaňajší článok o rozprávkovom kšefte firmy Nelux (asi nebude náhoda, že majiteľom Neluxu je práve stíhaný Hrnek) a firmy N Power s Národnou diaľničnou spoločnosťou.

V zmluvách uzavretých na tri roky štátna firma akceptovala za jednu tonu soli 132 až 141 eur, hoci v tom čase bol v Európe posypovej soli prebytok a trhová cena sa hýbala okolo 75 eur. Ešte aj samotná firma N Power núkala v tom istom čase soľ inému subjektu iba za 70 eur. Teda za cenu o polovicu nižšiu, akú jej bola ochotná vyplatiť Národná diaľničná spoločnosť.

Po prepočítaní na zazmluvnený objem vychádza, že Národná diaľničná spoločnosť mala posypovú soľ preplatiť o jedenásť, možno dvanásť miliónov eur, pričom táto závratná suma mala natiecť do dvoch malých firiem s pár zamestnancami.

Pofidérny obchod obhajovala NDS tým, že šlo o elektronickú aukciu, pri ktorej bola jediným (!) kritériom najnižšia ponúknutá suma. Ak je tvrdenie diaľničiarov pravdivé a dvojnásobok trhovej ceny bola najnižšia ponuka v súťaži, potom si správanie firiem zapojených do súťaže ťažko môžeme vysvetliť inak ako kartelovou dohodou.

Po kritike zjavného šafárenia ohlásilo vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti, že posypovú soľ bude nakupovať na burze. Firmy N Power a Nelux si sliepku, ktorá im znáša zlaté vajcia, nenechali ujsť a rýchlo sa aj z nich stali obchodníci na burze.

Už pár týždňov nato riešil predseda Komoditnej burzy Bratislava Pavol Scholtz podozrenie z manipulácie komoditných obchodov, na ktorom sa mal podieľať najatý broker Národnej diaľničnej spoločnosti a Hrnekova firma Nelux.

Vyzeralo to tak, že broker diaľničiarov celkom nelogicky nečakal na najlacnejšiu ponuku, ale až osemkrát po sebe vybral tú, ktorú dala firma Nelux. Keďže obchod na burze beží anonymne, je veľmi nepravdepodobné, že k takémuto počínaniu by došlo bez vzájomnej dohody brokerov. A uzatváranie dohôd medzi brokermi je protizákonné.

Čítajte viac:

Zlatou baňou môže byť pre špekulantov aj posypová soľ

Priestor na tristotisíc eur

Scholtz o podozrení s manipuláciou na burze informoval políciu a z pozície predsedu burzovej komory pozastavil obom podozrivým možnosť obchodovať na burze. Je zaujímavé, že Hrneka nezastavilo trestné oznámenie, o ktorom sa mohol dozvedieť - ak už nie inde, tak určite na stránkach nášho časopisu.

Strach, že príde o veľké kšefty s Národnou diaľničnou spoločnosťou, bol oveľa väčší. Vidina unikajúceho mamonu hnala Hrneka za predsedom burzy ako za poslednou spásou.

„Navrhol mi, že ak na burze zruším sekciu minerálov, je priestor na tristo- až tristopäťdesiattisíc eur pre mňa,“ hovorí Scholtz o ponuke od Hrneka. Podľa pokynov polície sa Scholtz tváril, že by o zrušení sekcie bol ochotný uvažovať. To už si špekulant Hrnek uvedomil, že ak sa na burze prestane so soľou obchodovať, ťažiť z toho budú všetci obchodníci s posypovou soľou.

Nielen on. Hovoril si - prečo by som potom mal tristotisíc zaplatiť sám? Zopár kolegov z biznisu nahováral, aby na úplatok pre Scholtza prispeli, aby sa naň spoločne vyzbierali, ale k tejto akcii napokon nedošlo. Prečo? Do úvahy pripadá možnosť, že o supervýhodný biznis s Národnou diaľničnou spoločnosťou podnikatelia predsa len nemusia mať obavu.

Hoci ešte vo februári hovorca diaľničiarov našej redakcii tvrdil, že s nakupovaním soli na burze neprestanú, zdá sa, že všetko je inak. Odvtedy, ako predseda burzy odhalil čachre s nákupmi soli pre diaľničiarov, Národná diaľničná spoločnosť už na burze nekúpila ani kilo posypovej soli...

Podfuk s policajným dozorom

Podnikateľ Hrnek ušetril tristotisíc eur na úplatok bez obavy, že by mu kšefty s diaľničiarmi nevyšli, ale mozog mu ďalej zožierala chamtivosť. V hre bola ešte Banskobystrická regionálna správa ciest.

V súčasnosti je to jediný veľký záujemca o posypovú soľ, ktorý si nevyberá dodávateľov cez obálkové súťaže, ale nakupuje na burze. Hrnek chcel soľ predať aj im. Za ním určenú cenu 88 eur za jednu tonu. Ako oblafnúť systém burzy, to už mal podľa Hrnekových predstáv vymyslieť Scholtz. Za úplatok dvadsaťpäťtisíc eur.

Pri nákupe osemnásťtisíc ton soli a zisku šplhajúcemu sa nad štyristotisíc eur by dvadsaťpäťtisíc do vrecka predsedu burzy neboli pre Hrneka vyhodené peniaze. K fiktívnemu podfuku na burze došlo pod dohľadom polície.

V reštaurácii bizniscentra v Bratislave sedel len o pár stolov ďalej od Scholtza a nič netušiaceho Hrneka profesionálny broker, ktorý kamufloval úlohu Banskobystrickej regionálnej správy ciest.

Hrnek si priamo na mieste na vlastnom tablete skontroloval, že jeho ponuka 88 eur za tonu soli bola akceptovaná, a Scholtzovi blahosklonne oznámil, že už si za odovzdaných dvadsaťpäťtisíc eur môže kúpiť, čo len chce.

Scholtz, ktorý sa v úlohe korupčníka necítil príjemne, mohol konečne povedať: „Ďakujem pekne,“ čo bol vopred dohodnutý signál pre policajtov. Štyria z nich, oblečení v civile, obstáli Hrneka a oznámili mu, že je zatknutý.

Hrnek zbledol, stíchol. Kým mu nasadzovali na ruky putá a zbierali všetky jeho veci vrátane tabletu, nepovedal ani slovo. „Hrnek mal drzý nápad, aby som ja, predseda burzy, nahováral brokerov na pokútne kšefty. Aj som mu to povedal. A on mi na to: Myslíš si, že my dvaja môžeme plávať proti prúdu?!“ hovorí Pavol Scholtz, ktorému ani po Hrnekovom zatknutí nebolo do smiechu.

„Obávam sa, že korupciou je prežratý celý systém a priznám sa, mám strach. Po tejto policajnej akcii príde zopár ľudí o veľké, veľmi veľké peniaze a ja neviem, čoho všetkého sú títo ľudia schopní.“ Ladislav Hrnek, obvinený z dvoch skutkov - z prečinu podplácania a zločinu podplácania -, ponúknutú možnosť vyjadriť sa na tomto mieste nevyužil.

VIDEO Plus 7 Dní