Budeme mať v budúcnosti kratší pracovný týždeň? Pozrite si našu GALÉRIU
Kým slovenskí politici koketujú s myšlienkou zatvorených obchodov v nedeľu, vo svete sa už experimentuje s kratším pracovným týždňom. Piatok by už nebola takzvaná malá sobota, teda príprava na dva dni oddychu, ale regulárny voľný deň.
Mylná predstava
Zákonník práce definuje pracovný čas maximálne na 40 hodín týždenne. Teda päť dní by sme mali stráviť v robote osem hodín. To je ľahká matematika.
V rámci kolektívnych zmlúv sa môžu zamestnanci pracujúci vo verejnom záujme a štátnej službe dohodnúť na pracovnom čase kratšom o dve a pol hodiny. Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová odhaduje, že približne pätina až štvrtina zamestnancov má už takto skrátený pracovný čas.
Myšlienka, ktorú testovali vo viacerých krajinách, sa stáva čoraz aktuálnejšou témou. V Spojenom kráľovstve minulý rok spustili experiment - takmer tri tisícky zamestnancov rôznych odvetví začali pracovať v podstate o deň menej. Výsledky zosumarizovali na Cambridgeskej univerzite a podľa správy na portáli IFL Science, ktorý popularizuje vedu, si takmer tri štvrtiny zamestnancov pochvaľovali, že ich práca viac baví a nemajú moderný pocit vyhorenia.
https://www.iflscience.com/workers-on-a-4-day-week-are-happier-and-just-as-productive-study-finds-67609Dve tretiny dokázali lepšie zosúladiť prácu a svoj osobný či spoločenský život. Zamestnávatelia zasa zosumarizovali, že o vyše 60 percent klesol počet zamestnancov na maródke a o polovicu sa zmenšil počet fluktuantov. Zaujímavé je, že firmám neklesla produktivita, naopak, ich príjmy počas polročného experimentu narástli o vyše percenta.
Musíme však dodať, že sa neexperimentovalo vo výrobných firmách, išlo o poradenské či IT spoločnosti a jednu prevádzku s rýchlym občerstvením. Zamestnanci, ktorí skúšali kratší pracovný čas, dostali plnú mzdu.
„Na Slovensku zatiaľ stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší,“ hovorí Uhlerová. Podľa nej je model nízkych miezd a vysokého počtu odpracovaných hodín, na ktorom je postavená slovenská ekonomika, už dávno prežitý.
Voľný piatok
Niektoré slovenské podniky už štvordňový pracovný týždeň zaviedli. Zamestnanci majú síce piatok voľný, chýbajúce hodiny si však musia odrobiť v ostatné dni. Takže od pondelka do štvrtka robia denne desať hodín. A potom sa vyberú aj na druhý koniec republiky za rodinou.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR v oficiálnom stanovisku nesúhlasí s kratším pracovným časom, ktorý by bol prikázaný centrálne. „Firmám, ktoré majú napríklad nepretržité prevádzky, by to tvorilo vyššie náklady v súvislosti s prijímaním nových ľudí či zvýšenej administratívy,“ upozornila asociácia v stanovisku pre týždenník PLUS 7 DNÍ.
Šéfka odborárov Uhlerová si však myslí, že práve kratší pracovný týždeň by mohol prilákať nových zamestnancov. „Bol by to benefit a zároveň by to zamestnávateľov nútilo zefektívniť procesy v ich spoločnostiach,“ dodáva s tým, že podmienkou sú prevádzkové možnosti jednotlivých zamestnávateľov.
Kratší pracovný týždeň realitou aj v SR? Odborárku Uhlerovú, ktorá je za, nájdete v GALÉRII
To potvrdzuje aj správa zverejnená na IFL Science. Kým reštaurácia zachovala 32-hodinový týždenný pracovný čas úpravou otvorených hodín (v lete sú dlhšie, v zime kratšie), ostatné firmy zredukovali počet porád a rôznych mítingov.
Namiesto ľudí roboty
Je v podstate iba otázkou času, kým sa zo skráteného pracovného času stane politická téma. Stačí si spomenúť, akí sú pracovití poslanci v parlamente.
Otázka teda nestojí, či sa kratší pracovný týždeň pri zachovaní výšky mzdy a ďalších benefitov pre zamestnancov raz stane politickou témou, ale - kedy sa tak stane.
Zamestnávatelia argumentujú, že „pracovná legislatíva v súvislosti s dĺžkou pracovného času sa čoraz viac uvoľňuje“. Skrátenie pracovného týždňa by preto najradšej nechali na kolektívne vyjednávanie. Naopak, upozorňujú, že „nesystémové nastavenie by mohlo iba podporiť ďalšiu automatizáciu prevádzok na úkor pracovných miest“. Navyše, proti hovorí aj demografický vývoj - čoraz menej ľudí je v produktívnom veku.
Uhlerová, naopak, oponuje, že okrem Spojeného kráľovstva testujú skrátenie času stráveného v zamestnaní na Islande či v Španielsku. „V Španielsku na testovaní štvordňového pracovného týždňa bude spolupracovať aj vláda, vytvorí fond, ktorý by mal počas troch rokov kryť náklady spojené s prechodom na skrátený pracovný týždeň,“ podčiarkuje.
Róbert Chovanculiak z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz vo svojom blogu však píše, že zjednodušene existujú dva typy zamestnancov. Prvý predáva zamestnávateľovi svoj čas, druhý zasa výsledky svojej práce.
Kratší pracovný týždeň podľa neho môže fungovať pri zamestnancoch, ktorí predávajú výsledok. Keď je však reč o zamestnancoch, ktorí predávajú svoj čas, nie je to také jednoduché. „Je fyzicky ťažko možné, aby človek pracujúci v priemysle za pásom zvládol za štyri dni vykonať toľko práce ako za päť dní,“ upozorňuje. Aj podľa neho by čas strávený v práci mal byť vecou dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Odborárka Uhlerová to vidí aj inak. Vyzdvihuje, že pri kratšom pracovnom týždni boli zamestnanci menej v strese, boli menej unavení a lepšie spali. „Zamestnávatelia pozitívne hodnotili aj ich menšiu chybovosť. Veľkým benefitom pre zamestnancov bola aj možnosť dlhšie sa venovať rodine a deťom,“ hovorí.
Slovák odpracuje priemerne 1 600 hodín do roka. Ekonomika našej krajiny je postavená predovšetkým na predávaní času zamestnávateľovi. Kým teda bude najmä - povedané obľúbeným a okrídleným výrokom - montážnou dielňou, o štvordňovom pracovnom týždni môžeme len snívať.
