Tri roky poslaneckých prestupov. Kto sa ešte môže rozpadnúť? 

Tri roky parlamentných drám. Vydrží Heger a jeho Demokrati do volieb? 

Matovičovi sa rozpadla vláda aj klub. Kto ešte od neho odíde? 

Lívia Černická

Krajina sa zmieta v pandémii, inflácii a vojne u suseda, politická scéna sa v podstate prestavala. Niekoľko strán sa dostalo na pokraj zániku a iné zasa na ich troskách vyrástli. Nikdy doteraz neprešiel parlament od volieb takými výraznými zmenami ako teraz.

Voľby boli v sobotu 29. februára 2020. Voliči do parlamentu poslali šesť strán. Najsilnejší bol klub OĽaNO s 53 poslancami. Smer mal k dispozícii 38 kresiel. Koaličná Sme rodina a extrémistická ĽS NS poslali do Národnej rady po 17 poslancoch. SaS mohlo rátať s trinástimi a nová strana Andreja Kisku Za ľudí s dvanástimi členmi svojich parlamentných klubov.

Na čelo vlády volebný výsledok vyniesol Igora Matoviča. Na začiatku mal v Národnej rade k dispozícii ústavnú väčšinu - 95 hlasov. Dnes vedie kabinet jeho už bývalý spolustranník Eduard Heger. V parlamente môže rátať iba s tými hlasmi, ktoré si vyrokuje.

Politológ Radoslav Štefančík však hovorí, že v každej volebnej perióde sa rozpadajú politické strany. „Spomeňme si na vládu Roberta Fica s SNS, Mostom-Híd a so Sieťou. Strana Radoslava Procházku sa rozpadla bezprostredne po vzniku vlády,“ pripomína.

O tom, ako sa Robertovi Ficovi podarilo vstať z popola a kto mu pritom najviac pomohol, čítajte na ďalšej strane.

Strana, ktorú všetci pokladali za najstabilnejšiu, sa začala rozpadať už krátko po voľbách. Smer Roberta Fica síce oslovil 18,9 percenta voličov, stačilo to však len na opozičné lavice. Už v júni 2020 sa zdalo, že strana trojnásobného premiéra sa nedokáže zotaviť z odchodu Petra Pellegriniho. 

Ten sa pustil do vlastného projektu a Ficovi zobral v podstate najúspešnejších politikov. Takzvaná Pelleho jedenástka totiž vo voľbách dostala dohromady vyše milióna preferenčných krúžkov. „Odišli sme - ako sa hovorí - s holým zadkom,“ komentoval Pellegrini s tým, že po odchode „sa mu uľavilo“. Odtrhnutie od materskej strany znamenalo, že prišiel o post podpredsedu parlamentu, ale aj finančnú podporu. Koaliční poslanci nedovolili, aby si nová strana založila svoj poslanecký klub.

Možno aj preto, že v prieskumoch voličských preferencií sa Pellegrini veľmi rýchlo usadil na prvých priečkach a vysoko predbiehal nielen Smer, ale aj koaličné strany.

Komentátori, ale aj politológovia prorokovali Smeru istú smrť. Rozštiepená strana sa istý čas akoby nevedela spamätať z odchodu korunného princa. Veď aj v tej opozícii po vzniku Hlasu začalo byť tesno. Strana sa však pozbierala. Vedľa Roberta Fica sa postavil Ľuboš Blaha, ktorý sa dovtedy pýšil tým, že nie je členom strany. Stal sa z neho podpredseda a časom aj jeden z najkontroverznejších politikov. Prácu na politické výslnie Fico okomentoval slovami, že ide o „resuscitáciu Smeru“.

Kto bude víťazom septembrových volieb?

V najnovších prieskumoch sa jeho strana dostáva na čele rebríčka voličských preferencií. Politológ Štefančík za tým vidí dva dôvody. „Prvý je Robert Fico a jeho fenomenálny prístup k politike,“ hodnotí. Bývalého premiéra považuje „za politický talent“, aj keď ho nevyužíva podľa predstáv mnohých demokraticky uvažujúcich ľudí. „Chytil druhý dych. Možno mu v tom pomohla operácia srdca a uvedomenie si svojich životných priorít,“ pokračuje.

K samooživeniu určite prispela aj hrozba, že sa Fico dostane do väzby. Vlani Národná kriminálna agentúra Fica obvinila zo zosnovania zločineckej skupiny a zneužitia daňového tajomstva Igora Matoviča a Andreja Kisku. Do väzby sa dostal bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, takže šanca, že mu bude robiť jeho nadriadený spoločnosť, bola vcelku reálna. V máji parlament rozhodoval, či bude môcť súd rozhodovať o Ficovej väzbe. Po dlhom čase bola sála plná do nohy. Aj vďaka dvom poslankyniam z OĽaNO sa však pred súd nepostavil. Obvinenia boli neskôr zrušené.

„Musel robiť všetko pre to, aby sa to nestalo,“ objasňuje Štefančík. Ak by sa Fico k tomuto problému postavil pasívne, naozaj by mu kukláči mohli zaklopať na dvere. „Prípadne by mu tie dvere vylomili ako svojho času na dome Vladimíra Mečiara,“ podotýka Štefančík s tým, že pre Fica by bolo ponižujúce, ak „by ho vytiahli od jeho milenky a dali do väzby“.

Pod znovuoživenie Roberta Fica sa však podľa neho výrazne podpísal aj Igor Matovič a jeho politika. „Druhý dôvod, prečo vstal z politického hrobu, je nepodarok v podobe toho, čomu sme hovorili vláda Igora Matoviča a teraz aj vláda Eduarda Hegera. Poskladali sa v nich totiž ľudia, ktorí prezentovali svoju vlastnú osobnú neschopnosť ako spôsob vyvedenia tejto krajiny z marazmu, v ktorom sa nachádzala v rokoch 2018 až 2020,“ vysvetľuje politológ.

Smer ožil. A čo OĽaNO Igora Matoviča? O tom s politológom hovoríme na ďalšej strane.

Kým Smer sa rozpadol pomerne razantne, z klubu OĽaNO odchádzali ľudia postupne. Klub vylúčil Martina Čepčeka, ktorý pôsobenie v parlamente poňal ako svoju vlastnú frašku. Hnutiu došla trpezlivosť v júli 2021. „Aktívne spolupracoval s poslancami fašistickej ĽS NS, čím potvrdil, že jeho videnie sveta nie je v súlade s hodnotami hnutia,“ oznámilo OĽaNO oficiálne.

Potom sa porúčal bývalý tenista Ján Krošlák. Netajil sa, že mu nevyhovuje Matovičov štýl. Neskôr pre denník Plus JEDEN DEŇ dokonca povedal, že „OĽaNO je ako sekta“. On sám bol chvíľu medzi poslancami Sme rodina, ale pred hlasovaním o nedôvere vlády si sadol do lavíc nezaradených.

Klub celkom dobre rozdýchal aj škandál okolo Jána Heráka, ktorý je obvinený zo sexuálneho obťažovania detí. „Nikdy by som si nedovolil sexuálne zneužiť ani jedno dieťa,“ povedal pri vynútenom odchode v septembri

Vylúčenie poslankýň Romany Tabák a Kataríny Hatrákovej bolo grandiózne. Prišlo okamžite po hlasovaní o Ficovi, keď im šéf klubu Michal Šipoš vytkol toto: „Spreneverili sa hodnotám hnutia a tým, že zabránili výkonu spravodlivosti, zradili drvivú väčšinu voličov OĽaNO.“ Tabák zakotvila v Sme rodina a Hatráková rozšírila rady nezaradených. Naozajstnú ranu však hnutiu zasadil odchod poslancov z Občianskodemokratickej platformy.

Desať ľudí na čele s ministrom Jánom Budajom sa zdvihlo deň po vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera. Ale išli s ním do nového politického projektu Demokrati. A tak má dnes klub Igora Matoviča už iba 37 poslancov. Z pôvodných 53.

„Keby sme niekedy vyhlásili súťaž o babráka roka, tak by sme mohli povedať, že Igor Matovič by určite atakoval popredné priečky. Alebo by súťaž aj vyhral,“ ironizuje politológ Štefančík. Argumentuje, že sa mu rozpadla nielen jeho vlastná vláda, ale bol aj vyhodený z vlády Eduarda Hegera, pričom práve Matovič stvoril Hegera. „No a rozpadol sa mu aj ten nevydarený poslanecký klub. Ale to neprekvapuje, pretože OĽaNO nie je štandardnou stranou. Je to zhluk ľudí, ktorí majú ambíciu dostať sa do parlamentu, lebo vo svojom regióniku niečo znamenajú. Alebo niečo vyhrali a ľudia ich teda poznajú,“ ozrejmuje.

Politológ tvrdí, že Matovič nechce stranu, v ktorej by mu niekto zasahoval do jeho predsedníckych kompetencií. „Založil si spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je výťahom do parlamentu pre neho samotného, jeho blízkych a takzvané nezávislé osobnosti, lebo každá z nich pritiahne nejakých voličov,“ podotýka.

Napriek tomu Štefančík hovorí, že Budajov odchod Matoviča nejako extra nebolí. Nájde si iných kandidátov. „Uškodiť mu môže, ak by od neho odišli aj politici z Kresťanskej únie. Teda Anna Záborská alebo Richard Vašečka. Ak by sa vrátili do KDH, mohlo by to existenčne ohroziť Matovičovu spoločnosť s ručením obmedzeným,“ myslí si Štefančík.

A teraz sa pozrieme na menšie strany, ktoré tiež prežívali a prežívajú svoje drámy. Kto z nich je najhorším dramatikom? Čítajte na ďalšej strane.

Určite nemôžeme obísť ani rozpad najmenšej koaličnej strany. „Tá strana bola odsúdená na zánik vo chvíli, keď od nej odišiel zakladateľ Andrej Kiska,“ komentuje projekt Za ľudí politológ Štefančík. Napriek tomu strana prešla niekoľkými drámami.

Prvou bol útek Andreja Kisku tesne po voľbách, keď strana, ktorá ho mala vyniesť do premiérskeho kresla, ho ledva dotlačila do parlamentu. Kiska oznámil, že má zdravotné problémy, a koaličné vyjednávanie nechal na Veroniku Remišovú. A tá sa vedenia nie a nie pustiť.

Ďalšou drámou bol odchod Miroslava Kollára, ktorý prehral stranícke voľby, neskôr sa pridal k mimoparlamentnému projektu Spolu, potom sa snažil založiť Modrú koalíciu s Mikulášom Dzurindom a nakoniec sa spojil s Hegerom a jeho Demokratmi. Tak sa totiž Heger vyhol tomu, aby musel zbierať podpisy pod vznik novej strany.

Zdrvujúci koniec mal spor Remišovej s Máriou Kolíkovou. Remišová si síce udržala prvenstvo v strane, ale odišla od nej podstatná časť poslancov a rozšírila rady klubu SaS. Zvyšným trom poslancom Za ľudí zrušili klub.

Štefančík je presvedčený, že s blížiacim sa dátum podania kandidátok sa znižuje šanca, že si niekto osvojí zvyšky strany Za ľudí a postaví na nich vlastný politický projekt. „Obávam sa, že prekážkou je osoba pani Remišovej. Navonok totiž pôsobí ako strašný babrák,“ hodnotí politológ. Podľa neho by už len umiestnenie jej mena na kandidátke mohlo voličov viac odradiť, ako prilákať.

Rozkladaco-zakladajúce pohyby zaznamenali aj extrémisti. V marci 2021 sa za pomerne veľkého treskotu rozpadla strana Mariana Kotlebu. A keď jemu samotnému Najvyšší súd potvrdil podmienečný trest za podporu fašizmu, poslanecký klub sa rozpadol. Kotlebovci sa dostávajú na koniec rebríčka politických preferencií. 

Ale hnutie Republika, v ktorom sú najhlasnejší bývalí kotlebovci, bez problémov prekračuje v prieskumoch päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do Národnej rady. Štefančík hovorí, že už ani nemožno uvažovať o tom, že by sa predsa len tieto dve strany dali dohromady. Ani pre peniaze zo štátneho rozpočtu, ktoré zostali ĽS NS. „Myslím si, že tam je osobný rozkol a ten je taký intenzívny, že zostanú rozídení,“ hodnotí. Z voličského koláča Republiky si však môže odhryznúť aj Smer. Ako upozorňuje Štefančík, obe strany lovia v rovnakých voličských vodách.

Ako sme už naznačili, OĽaNO by mohol ohroziť odchod poslancov Kresťanskej únie. Podľa Štefančíka by stačilo, aby im KDH ponúklo nejaké lepšie miesta na kandidátke. 

Politológ však nevylučuje, že sa môže ešte niečo udiať v Demokratoch Eduarda Hegera. Ani nie tak pri zostavovaní kandidátky, keďže kampaň budú Demokrati financovať z peňazí bývalej strany Spolu. „Uvidíme, čo urobia prieskumy. Ak padnú na tri percentá, čiže sa nenaplnia očakávania, ktoré sa spájajú s Eduardom Hegerom, viem si predstaviť, že tam bude nejaké pnutie,“ reguje Štefančík a dodáva, že taký je osud mikrostrán, ktoré „zrejme existujú len preto, aby mohli poslúžiť konkrétnym ľuďom, aby sa dostali k nejakej verejnej funkcii“.

Novú stranu by podľa najnovších prieskumov volilo 4,9 percenta voličov. A to na úradujúceho, hoci len povereného premiéra, nie je veľa.