Staronová tvár
Strana, ktorú všetci pokladali za najstabilnejšiu, sa začala rozpadať už krátko po voľbách. Smer Roberta Fica síce oslovil 18,9 percenta voličov, stačilo to však len na opozičné lavice. Už v júni 2020 sa zdalo, že strana trojnásobného premiéra sa nedokáže zotaviť z odchodu Petra Pellegriniho.
Ten sa pustil do vlastného projektu a Ficovi zobral v podstate najúspešnejších politikov. Takzvaná Pelleho jedenástka totiž vo voľbách dostala dohromady vyše milióna preferenčných krúžkov.
„Odišli sme - ako sa hovorí - s holým zadkom,“ komentoval Pellegrini s tým, že po odchode „sa mu uľavilo“. Odtrhnutie od materskej strany znamenalo, že prišiel o post podpredsedu parlamentu, ale aj finančnú podporu. Koaliční poslanci nedovolili, aby si nová strana založila svoj poslanecký klub.
Možno aj preto, že v prieskumoch voličských preferencií sa Pellegrini veľmi rýchlo usadil na prvých priečkach a vysoko predbiehal nielen Smer, ale aj koaličné strany.
Klinická smrť Smeru
Komentátori, ale aj politológovia prorokovali Smeru istú smrť. Rozštiepená strana sa istý čas akoby nevedela spamätať z odchodu korunného princa. Veď aj v tej opozícii po vzniku Hlasu začalo byť tesno.
Strana sa však pozbierala. Vedľa Roberta Fica sa postavil Ľuboš Blaha, ktorý sa dovtedy pýšil tým, že nie je členom strany. Stal sa z neho podpredseda a časom aj jeden z najkontroverznejších politikov. Prácu na politické výslnie Fico okomentoval slovami, že ide o „resuscitáciu Smeru“.
V najnovších prieskumoch sa jeho strana dostáva na čele rebríčka voličských preferencií. Politológ Štefančík za tým vidí dva dôvody. „Prvý je Robert Fico a jeho fenomenálny prístup k politike,“ hodnotí. Bývalého premiéra považuje „za politický talent“, aj keď ho nevyužíva podľa predstáv mnohých demokraticky uvažujúcich ľudí. „Chytil druhý dych. Možno mu v tom pomohla operácia srdca a uvedomenie si svojich životných priorít,“ pokračuje.
K samooživeniu určite prispela aj hrozba, že sa Fico dostane do väzby. Vlani Národná kriminálna agentúra Fica obvinila zo zosnovania zločineckej skupiny a zneužitia daňového tajomstva Igora Matoviča a Andreja Kisku. Do väzby sa dostal bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, takže šanca, že mu bude robiť jeho nadriadený spoločnosť, bola vcelku reálna. V máji parlament rozhodoval, či bude môcť súd rozhodovať o Ficovej väzbe. Po dlhom čase bola sála plná do nohy. Aj vďaka dvom poslankyniam z OĽaNO sa však pred súd nepostavil. Obvinenia boli neskôr zrušené.
„Musel robiť všetko pre to, aby sa to nestalo,“ objasňuje Štefančík. Ak by sa Fico k tomuto problému postavil pasívne, naozaj by mu kukláči mohli zaklopať na dvere. „Prípadne by mu tie dvere vylomili ako svojho času na dome Vladimíra Mečiara,“ podotýka Štefančík s tým, že pre Fica by bolo ponižujúce, ak „by ho vytiahli od jeho milenky a dali do väzby“.
Pod znovuoživenie Roberta Fica sa však podľa neho výrazne podpísal aj Igor Matovič a jeho politika. „Druhý dôvod, prečo vstal z politického hrobu, je nepodarok v podobe toho, čomu sme hovorili vláda Igora Matoviča a teraz aj vláda Eduarda Hegera. Poskladali sa v nich totiž ľudia, ktorí prezentovali svoju vlastnú osobnú neschopnosť ako spôsob vyvedenia tejto krajiny z marazmu, v ktorom sa nachádzala v rokoch 2018 až 2020,“ vysvetľuje politológ.
Smer ožil. A čo OĽaNO Igora Matoviča? O tom s politológom hovoríme na ďalšej strane.
