Tri tváre Rudavy: Rieku uvoľnia z betónového zovretia

Vody riečky Rudavy pretečú od prameňov Záhorím štyridsaťpäť kilometrov, kým sa vlejú do Moravy. Rudava spočiatku vyteká z močaristej krajiny. Vytvárajú ju viaceré pramene, ktoré stekajú dokopy. Tam ešte tečie slobodne. No onedlho jej vody spúta betónom vystlané koryto. Voľnosť opäť získa až vo vojenskom priestore. Tam regulácie nerobili. Rudava prirodzene meandruje. Do jej toku zasahujú spadnuté kmene. Pieskové podložie vytvára na niektorých miestach prirodzené nánosy a tým aj dôležitý biotop pre vodné živočíchy. Až na prehradenie kvôli napájaniu rybníkov je tento úsek Rudavy divoký. No keď z vojenského priestoru vystúpi, opäť jej vody spúta betón. Aj dno je vystlané lomovým kameňom. Betónové koryto dovedie vody Rudavy až do rieky Moravy.

Túto reguláciu urobili niekedy v 70. rokoch. Záhorie má v rámci Slovenska najväčší podiel zregulovaných riek. Rudavu narovnali, napriamili. Zobrali jej všetku dynamiku. Pôvodne boli na rovine okolo Veľkých Levár bažiny a močiare. Ľudia sa usádzali na mierne vyvýšených miestach, kam voda nedočiahla, ani keď sa Rudava vyliala z brehov. Tie vyvýšené časti volali hrudy. Na nich vznikali usadlosti aj celé dediny. Keď sa Rudava vyliala, vytvorila si svoje vlastné cestičky. Jej ramená si voľne tiekli krajinou, aby sa opäť niekde spojili. Sedliakom tento systém vyhovoval. Rozvodnená rieka zaliala lúky, dodala im potrebnú vlahu a živiny.

Lenže ľudia neskôr potrebovali poľnohospodársku pôdu. „Mysleli si, že vody je priveľa,“ hovorí riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Záhorie Tomáš Olšovský. „Chceli zúrodniť pôdu a pestovať plodiny. Keď neskôr vznikali obrovské poľnohospodárske družstvá, pospájali malé lány do veľkých, zničili medze, rozorali lúky a odvodnili mokrade. Bola to nešťastná doba. Všetko sa ničilo. Posledných pätnásť rokov máme, naopak, problémy so suchom, nedostatkom zrážok. Regulovaný tok rýchlejšie odvádza vodu do nižších úsekov rieky. Celá krajina sa ešte viac vysušuje.“ Samotnú Rudavu odvodňuje hustá sieť melioračných kanálov. Už sedem rokov chýbajú v regióne zrážky, posledná zima bola takmer bez snehu. Vidno to na Rudave, okolitých mokradiach, ale aj na úrovni podzemných vôd.

Klimatická zmena, otepľovanie, málo dažďa a čoraz väčšie sucho patria medzi dôvody, prečo je nevyhnutné uvoľniť naše rieky z betónového zovretia. Druhým je obnova prirodzených ekosystémov. Bratislavské regionálne ochranárske združenie BROZ a Správa CHKO Záhorie sa pustili na Rudave do unikátneho projektu revitalizácie úseku dlhého 2,2 kilometra. Takýmto spôsobom ešte na Slovensku nikto rieku neoslobodil.

Stojíme pri betónovom koryte a Tomáš Olšovský vysvetľuje, že aj tu je Rudava významným územím pre migráciu živočíchov a ramsarskou lokalitou. „Prioritne potrebujeme zrevitalizovať ďalších osem kilometrov rieky až po jej sútok s Moravou. Je to dôležité pre migráciu zvierat. Ryby a iné vodné živočíchy sa musia dostať do horných častí toku, kde je Rudava nezregulovaná, meandruje, má veľké množstvo bočných ramien.“

Presúvame sa o pár kilometrov ďalej. Rudava tu vyzerá úplne inak. Piateho mája začali s úpravami. Betónové platne išli preč. „Jednou z možností bolo nechať na rieku, nech si vyberie svoje koryto. Brehy však boli dosť zalesnené. Mohlo to trvať dlho. Chceli sme predbehnúť čas, tak sme naznačili meandre,“ vysvetľuje Andrej Devečka z BROZ. Samozrejme, nebolo to tak, že by prišiel bagrista a vybagroval rieke novú cestu tak, ako sa mu najviac páčilo. Takejto revitalizácii predchádzajú odborné štúdie a hydrodynamické modely, ktoré pomôžu nájsť cestu, kadiaľ by voda mala tiecť. Napovedať dokážu aj historické mapy, kde je naznačený tok rieky ešte pred reguláciou. A človek, ktorý meandre navrhuje, by mal mať aj intuíciu vody. Odborné výpočty nie sú všetko. Treba čítať krajinu, rieku a odhadnúť, čo je pre ňu najprirodzenejšie.

Meandre pridali Rudave na dĺžke stoosemdesiat metrov. Hadí sa pred nami okolo pasienkov. Zásahy sú čerstvé, takže okolo ešte nie je žiadna divočina. No predsa už vidíme poletovať rybáriky. Okolie rieky ožíva. „Ak prídete o dva roky, nespoznáte to. Rieka si krajinu upraví a dotvorí,“ je presvedčený Andrej Devečka. „Zo zregulovanej rieky sa stane prirodzený tok. V BROZ máme za sebou niekoľko revitalizácií. Ale táto je jedinečná. Tak priniesla aj jedinečné problémy.“

Proces prípravy trval viac ako dva roky. Hlavným partnerom bol Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) a sekcia vôd ministerstva životného prostredia. Tak ako teraz meandruje Rudava, bolo treba kľučkovať aj v zákone o vodách. Nepozná totiž pojem vodnej revitalizácie. Len vodné stavby. Aj uvoľnenie Rudavy z betónového zovretia je podľa neho stavba. Stavebné povolenie má šesťdesiatsedem podmienok a bolo k nemu potrebných dvadsaťtri stanovísk.

Úpravu Rudavy financovali z Projektu cezhraničnej rakúsko-slovenskej spolupráce Interreg. Kto si myslí, že ide o lacný špás, je na veľkom omyle. Len samotná realizácia, bez štúdií a prípravy, stála 225-tisíc eur. Teda približne stotisíc eur na kilometer. Je to pritom cena zazmluvnená pred rokom, dnes by to bolo ešte drahšie.

Z miesta „stavby“ novej rieky nebolo treba nič vyviezť. „Betónové panely boli podrvené a využité na skryté opevnenia,“ vysvetľuje Andrej Devečka. „Prvýkrát boli tiež aplikované vegetačné opevnenia na miestach, kde bolo treba zabezpečiť, aby sa oblúky nevymieľali ďalej do susedných pozemkov. Dreviny boli zapracované do oblúkov tak, aby koreňové baly zasahovali do vody, a tým spevňovali brehy. Takto zapracované do svahu vytvárajú biotop. Raky alebo ryby môžu napríklad využívať ich korene vo vode ako úkryt.“ Korene tam vydržia zhruba desať rokov. Dovtedy brehy zarastú prirodzenými náletovými drevinami, najmä jelšou. Podľa skúseností z Česka sú náletové dreviny efektívnejšie ako výsadba. Návštevník nezistí, že Rudava tu kedysi tiekla v betónovom koryte.