„Úlohou školy je predsa učiť a nájsť na to nástroje v každej situácii,“ hovorí riaditeľka Lýdia Šuchová.

Rozvrh hodín platí v každej triede naďalej. Namiesto v školských laviciach sedia deti doma s počítačmi, tabletmi alebo smartfónmi. Počúvajú výklad učiteľa, plnia zadania, hlásia sa s odpoveďami. Na diaľku sa učí úplne všetko od matematiky po telesnú výchovu.

Źiak ukazuje vypracovaný projekt na kameru.
Źiak ukazuje vypracovaný projekt na kameru.
Zdroj: Jana Čavojská

Časť žiakov školy v Lozorne je z kolónie, časti dediny, kde bývajú chudobnejší Rómovia, časť z Jablonového, kde je takisto rómska osada. Niektorí žiaci nemali doma počítače, smartfóny ani internet. Aj to sa škole podarilo vyriešiť. A motivácia, keďže sa neznámkuje? Paradoxne, žiaci sa na hodiny tešia. A vraj sa neustále pýtajú, kedy už pôjdu do školy.

Učte, ako viete najlepšie

„Asi najlepšie usmernenie sme z oficiálnych miest dostali hneď na začiatku, hovorí Lýdia Šuchová. „Znelo: učte, ako vládzete a ako si myslíte, že je v danej situácii najlepšie.“ Keď bolo po prvom chaotickom týždni zavretých škôl jasné, že toto nebude na chvíľu, uvedomila si, že musia nabehnúť na nejaký systém. Začali „papierovými“ úlohami, využívaním komunikácie cez edupage a kontaktovaním žiakov mailami, telefonicky alebo osobne. No bolo jasné, že žiaci potrebujú aj niečo iné. Škola sa po dvoch týždňoch rozhodla pre online hodiny prostredníctvom konferenčného softvéru webex.

Ak žiak potrebuje niečo vysvetliť, môže prísť za učiteľom do školy. Samozrejme, za dodržania všetkých hygienických pravidiel.
Ak žiak potrebuje niečo vysvetliť, môže prísť za učiteľom do školy. Samozrejme, za dodržania všetkých hygienických pravidiel.
Zdroj: Jana Čavojská

„Štyridsať päť detí s učiteľmi nekomunikovalo cez maily ani edupage. Začali sme na ne zháňať kontakty: telefónne čísla, lebo niektoré sociálne slabé rodiny menia telefóny aj niekoľkokrát do roka, akýkoľvek kontakt na tety, ujov strýkov. Ak sme ho nezohnali, išli sme osobne k nim domov,“vysvetľuje asistentka učiteľa a sociálna pedagogička Barbora Vajayová. Úlohou tímu asistentiek bolo aj predtým pomáhať s vyučovaním integrovaným žiakom a deťom zo znevýhodneného prostredia. Zisťovali špecifickú situáciu v jednotlivých rodinách a individuálne riešili, čo žiak potreboval.

Uprostred pandémie koronavírusu sa vyzbrojené rúškami a jednorázovými rukavicami vybrali hľadať žiakov k nim domov, aby ich zatiahli do vyučovacieho procesu. Vraj sa aj báli, ale... „Máme napríklad veľmi zlatú, milú prváčku z kolónie, jej mama sa snaží, ako vie. Mali sme ju nechať visieť? Zaklopala som im na okno a mame som vysvetlila, že škola s jej dcérou potrebuje komunikovať, že sa musí učiť a táto situácia môže trvať ešte dlho. Takže potrebuje mobil. Mama ho okamžite kúpila. Bol len tlačidlový a bez internetu, tak sme jej najprv posielali úlohy esemeskami. Potom pani riaditeľka urobila zbierku nepotrebných smartfónov a tabletov. Tomuto dievčatku aj ďalším žiakom, ktorí ich nemali, ich škola zapožičala ako sociálnu pomôcku. Obec poskytla bezplatné pripojenie na wifi. Riešili sme rôzne špecifické prípady. Bolo to náročné, ale teraz môže každé dieťa pracovať, pripájať sa na online hodiny a dostávať úlohy. Žiadne sa nestratilo.“

Barbora Vajayová ukazuje fotku žiačky, ktorá sa takto učí z domu.
Barbora Vajayová ukazuje fotku žiačky, ktorá sa takto učí z domu.
Zdroj: Jana Čavojská

Úplne idylické to nie je ani teraz. Keď si pedagógovia myslia, ako už všetko dobre šlape, žiak napríklad zablokuje smartfón a nevie PUK kód. A opäť to treba riešiť.

Radosť z priesad

Vzťahy medzi asistentkami učiteľov a žiakmi počas pandémie koronavírusu absolútne prerástli bežný školský kontakt. S Barborou Vajayovou sa v jej Micre vezieme do Jablonového. V osade tam býva v skromnejších podmienkach dvanásťročný rómsky žiak Branko. Na hodiny sa pripája cez smartfón a dátovú kartu, ktoré má požičané od školy. Strašne ho baví záhradka. Snažil sa pestovať rastlinky zo semienok. Barbora Vajayová spomenula jeho záľubu svojim kamoškám a ony chlapcovi poslali priesady. „Branko sa z nich neskutočne tešil. Zhodou okolností brali na druhý deň na biológii rastliny. Ten chlapec z biednych podmienok učivo ovládal a mohol sa popýšiť, čo všetko posadil.“

Keď treba žiakovi Brankovi pomôcť, Barbora Vajayová neváha a navštívi ho doma, strach - nestrach.
Keď treba žiakovi Brankovi pomôcť, Barbora Vajayová neváha a navštívi ho doma, strach - nestrach.
Zdroj: Jana Čavojská

Dnes Brankovi vezieme knihu o zvieratách od poľovníka. Má z nej radosť. Ešte aj doma sedí v poľovníckom klobúku. Barbora rovno vybaví aj papierovačky v domčeku naproti. Okrem školských záležitostí rodine sľúbila gauč, domov kupujú nový, tak chce svoj starý posunúť ďalej.

Ak si rodičia a žiaci nevedeli poradiť s inštaláciou potrebných programov, mohli prísť do školy alebo asistentky prišli k nim domov. Pedagogickí pracovníci poskytujú aj osobné konzultácie. Online alebo aj naživo, v budove školy. Samozrejme, s dodržaním všetkých hygienických zásad. „Napríklad Paľko prichádza ukázať úlohy pravidelne,“hovoria asistentky. „Mirka zas sedí v triede a na počítači sleduje online hodinu.“ Sú deti, ktoré takto rady prídu. Potrebujú sa aspoň na hodinu – dve dostať do iného prostredia.

Asistentky zo základnej školy v Lozorne.
Asistentky zo základnej školy v Lozorne.
Zdroj: Jana Čavojská

Martina Pírová dodáva, že pedagógovia zas nemôžu byť takí naivní, aby si mysleli, že žiak, ktorý sa ulieval počas normálneho vyučovania, teraz vzorne sedí za počítačom, sleduje online hodiny a vypracováva úlohy. „Tak ako sme ich naháňali vtedy, musíme to robiť aj teraz. Ale prípad, že by niekto nerobil vôbec nič, našťastie nemáme.“

Nenechá ich v štichu

4.A. bola vraj postrachová trieda. „Korona nás na moje počudovanie veľmi zomkla. Decká sú úžasné. Spolupracujú viac ako predtým,“tvrdí triedna učiteľka Lucia Kročáková. Systém v škole si pochvaľuje. Ešte pred webexom nakrúcala žiakom videá. Vysvetľovala im tak učivo. Online hodiny jej umožňujú prebrať s deťmi úplne všetko, čo by s nimi prebrala počas bežného vyučovania. „Moje decká sú z hodín cez internet také nadšené, že mi volali ešte aj cez veľkonočné prázdniny, prečo sa neučíme. Tešia sa na vyučovanie aj na stretnutie so spolužiakmi. Online ich nechávam aj cez prestávky, aby sa mohli porozprávať. Dali by čokoľvek za to, keby mohli ísť do školy.“

Základná škola v Lozorne pokračuje v rozvrhu aj cez koronakrízu.
Základná škola v Lozorne pokračuje v rozvrhu aj cez koronakrízu.
Zdroj: Jana Čavojská

Online systém jej oproti bežnému vyučovaniu  pridal prácu. Okrem vyučovania a príprav má ešte individuálne konzultácie so žiakmi, ktorí potrebujú niečo dovysvetľovať. „Nenechám ich predsa v štichu.“

Lucia Kročáková hovorí, že so svojimi žiakmi nemá toľko starostí ako so svojimi dvomi synmi, štvrtákom a siedmakom. Ich školy zatiaľ online vyučovanie nezaviedli. Úlohy im chodia raz do týždňa mailom. Vypracované a odfotené ich posielajú naspäť učiteľom.

Matematikárka Jana Stankociová si zvykla pracovať s vizualizérom.
Matematikárka Jana Stankociová si zvykla pracovať s vizualizérom.
Zdroj: Jana Čavojská

Svoj systém si našla aj matematikárka Jana Stankociová. „Používam vizualizér, kameru, ktorá sníma stôl. Píšem, kreslím a farebne zvýrazňujem priamo pri vysvetľovaní a deti to vidia rovnako ako keby sa pozerali na tabuľu.“Hodina je rozdelená na výklad látky, spoločné riešenie príkladov a samostatnú práca na zadaniach. Žiakov však neskúša a netestuje. „Neviem, v akom prostredí sú, či sa môžu sústrediť na vyučovanie, či napríklad nemusia popri tom strážiť mladšieho súrodenca. Nemôžem ani vedieť, či si spolužiaci medzi sebou príklady nepozdieľajú – to je taká vyššia úroveň odpisovania.“Aj ju so žiakmi situácia veľmi zblížila. „Už nie sme tí prísni učitelia pred tabuľou. Sme normálni ľudia. Pracujeme z domu, okolo nás behajú naše deti.“

Fazuľky a cukríky

Učiteľky angličtiny Viera Krechňáková a Veronika Chabrečková sa zhodujú v tom, že táto situácia naučila veľa ich aj žiakov. Práve učia dobrovoľnú hodinu, na ktorú si mali deti vypracovať projekty o Spojenom kráľovstve. „Žiaci sú aktívni. Vyučovanie cez internet ich zaujalo. Dokonca sú aj takí, ktorým vyhovuje viac ako bežná trieda. Tí tichší, hanblivejší, sú radšej v súkromí.“

Viera Krechňáková a Veronika Chabrečková na žiadosť žiakov a rodičov robia už aj dobrovoľné hodiny navyše.
Viera Krechňáková a Veronika Chabrečková na žiadosť žiakov a rodičov robia už aj dobrovoľné hodiny navyše.
Zdroj: Jana Čavojská

Dobrovoľné hodiny navyše začala dávať aj Zuzana Ondrušová. Učí druhákov. Minulý týždeň prebehli online rodičovské združenia a rodičia ju poprosili, či by deti nemohli mať viac vyučovacích hodín, lebo sa na ne veľmi tešia. „Hrám na nich na gitare, spievame a potom sa učíme hravou formou,“ hovorí. Začínala videom na youtube. Natočila názornú ukážku počítania príkladov pomocou fazuliek a cukríkov. S videom jej vtedy pomáhala celá rodina, lebo vraj nie je technický typ. Teraz fičí na webexe. Otvoril jej nové obzory. Do online priestoru napríklad pozvala včelára. Každý vrátane žiakov bol, samozrejme, u seba doma, no spojila ich videokonferencia. Včelár porozprával o včelách a názorne predviedol rôzne včelárske pomôcky. Na záver mu deti mohli klásť otázky.

Zuzane Ondrušovej otvorili hodiny cez internet nové možnosti.
Zuzane Ondrušovej otvorili hodiny cez internet nové možnosti.
Zdroj: Jana Čavojská

Zuzana Ondrušová má v triede aj žiačika s ADHD. Pracuje s ním asistentka, takisto cez internet. Ide to a dá sa to. Malí žiačikovia dokonca pred počítačmi obsedia. „Od začiatku chápu systém. Počúvajú, sú tichučko, a potom ich vyvolávam. Podľa potreby im zapínam a vypínam mikrofóniky.“

Bez jednotiek

V Lozorne vyučujú cez internet aj hudobnú, výtvarnú a telesnú výchovu. Riaditeľka Lýdia Šuchová si myslí, že je povinnosťou školy ponúknuť deťom všetky predmety. Nielen tie „dôležitejšie“ ako je slovenčina, matematika či angličtina. „Čo ak práve tie žiaka nebavia? A napríklad rád cvičí, maľuje alebo rozmýšľa nad etickými otázkami? Niekto sa možno celý deň teší na to, že bude cvičiť s pánom učiteľom alebo pri hudbe maľovať obrázok. Kladieme veľký dôraz na dôležité predmety. Ale ukazuje sa, že deti sa pripájajú aj na tie ostatné.“

Martin Popluhár učí cez internet nielen geografiu, ale aj telesnú výchovu.
Martin Popluhár učí cez internet nielen geografiu, ale aj telesnú výchovu.
Zdroj: Jana Čavojská

Paradoxne, rozhodnutie ministerstva školstva o neznámkovaní a o tom, že nikto neprepadne, trochu skomplikovalo učiteľom z Lozorna život. „Tristo žiakov neudržíte na diaľku aktívnych štyri mesiace bez toho, že by ste mali motivačný alebo „postrašujúci“ prostriedok. Žiaka nemôžete dotiahnuť za golier, aby sa pripojil k online hodine. Deti sú celé roky zvyknuté na to, že jednotka je ohodnotenie špičkového výkonu. Slovné hodnotenie im ju plnohodnotne nenahradí,“ vysvetľuje Lýdia Šuchová a hneď dodáva, že v tejto situácii určite nechceli zlými známkami trestať. Práve naopak. „Tešili sme sa, že dáme jednotky aj žiakom, ktorí ich v minulosti nedostávali. Chceli sme viac hodnotiť snahu ako výsledky. Teraz nie je také podstatné, či sú akademické výsledky super správne a bezchybné. Dôležitá je snaha, zodpovednosť, dochvíľnosť, pracovitosť žiaka. To, že sa niekto pripája na online hodiny a robí si úlohy je dôležitejšie ako to, či správne vypočítal príklad. Jednotkami by sme pozdvihli aj iné veci než akademické výsledky. Opatrením ministerstva školstva sme túto možnosť stratili. Musíme hľadať iné spôsoby.“ Aj tak sa ukázalo, že nový systém nakopol viacerých žiakov s doteraz ležérnym prístupom k vzdelávaniu.

Podľa riaditeľky Lýdie Šuchovej je povinnosťou školy nájsť nástroje, akými učiť aj v tejto situácii.
Podľa riaditeľky Lýdie Šuchovej je povinnosťou školy nájsť nástroje, akými učiť aj v tejto situácii.
Zdroj: Jana Čavojská

Dobrý systém vyučovania v Lozorne sa skladá z viacerých vecí: stabilného rozvrhu, ktorý dáva deťom určitú štruktúru dňa a aj rodičia si môžu plánovať svoje aktivity, jednotného spôsobu vyučovania cez webex a podpory detí pri akomkoľvek probléme. „Nie všetky deti môžu byť vždy pripojené,“opisuje Lýdia Šuchová situácie, keď je v rodine viac detí ako počítačov či smartfónov alebo ich potrebujú aj rodičia na prácu z domu. „Preto za splnenie povinnosti považujeme buď prítomnosť na online hodine alebo vypracovanie úloh, ktoré učiteľ robil so žiakmi počas hodiny.“

Situácia s pandémiou koronavírusu podľa Lýdie Šuchovej školstvu pomohla. „V takzvaných mierových časoch by sme sa do takéhoto štádia nedostali ani za päťdesiat rokov. Stále by sme mali nejaké dôvody: že nie sme pripravení, nemáme  zručnosti, počítače, internet... Teraz sme konečne v treťom tisícročí.“

A v neposlednom rade, asi prvýkrát v histórii ľudstva sa žiaci pýtajú, kedy konečne budú môcť ísť do školy.