Trnka na kosačke: Kým Jankovská a Kováčik trčia za mrežami, on relaxuje pri kosení trávy

Je pracovný deň, neskoré ráno a na futbalové ihrisko v dedine Hamuliakovo vyráža červená kosačka. Sedí na nej muž v teplákoch a páperovej bunde, ktorá mu je očividne o pár čísel väčšia. Je chladno, a tak si na hlavu s modrou čelenkou natiahne ešte kapucňu. Sem-tam si rukou v čiernej rukavici chytí nos, akoby chcel zastaviť kýchnutie, pretrie si fúzy, ale inak sedí za volantom kosačky spokojne uvelebený a s ľahkým úsmevom na tvári.

Kým bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a množstvo sudcov plačú za múrmi väzenia, bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka relaxuje pri kosení trávy.

Hamuliakovský futbalový tím hrá v šiestej lige, ale očividne je Trnkovou srdcovkou. Niekdajší šéf všetkých slovenských prokurátorov má pozastavený výkon funkcie, brána generálnej prokuratúry je pre neho zatvorená, a tak pomáha s organizáciou zápasov a dvakrát do týždňa kosí trávnik na miestnom ihrisku. Do „práce“ to má len na skok, jeho rodinný dom stojí hneď vedľa ihriska. Vo voľnom čase, ktorého je teraz viac, ako by Trnka chcel, sa socializuje s miestnymi v krčme a venuje sa svojmu psovi.

Polícia bola Trnku „vybrať“ v jeho dome v Hamuliakove pre debatu s ministrom Počiatkom o prípade Lemikon. Muži zákona ho chceli posadiť do väzby, ale prokurátor nesúhlasil a zrušil jeho obvinenie v tejto veci. Momentálne je stíhaný za zneužitie právomoci verejného činiteľa, lebo údajne po dohode s Kočnerom tajil nahrávky Gorily. Ostáva však na slobode.

Ani v disciplinárnom konaní nedopadol najhoršie. Za klamstvo o jeho úlohe pri prepustení Jozefa Majského z väzby v roku 2004 ho disciplinárna komisia potrestala znížením platu o 15 percent počas troch mesiacov.

Trnka v televízii Markíza tvrdil, že Majského prepustil na zá­klade informácií od Krajskej prokuratúry v Košiciach. Pravda je však taká, že Majský sa dostal spoza mreží len vďaka Trnkovi a svoju podriadenú Evu Mišíkovú, ktorá vtedy nesúhlasila s prepustením Majského, dokonca odvolal z pozície riaditeľky trestného odboru.

Námestník generálnej prokuratúry sa proti benevolentnému rozhodnutiu o Trnkovi odvolal, a tak by mala rozhodovať tak­zvaná odvolacia disciplinárna komisia.

Dobroslav Trnka sa stal generálnym prokurátorom v roku 2004. Podporilo ho KDH, SMK, Smer, časť ANO a KSS. Nezdalo sa totiž, že by mal nejaké väzby na ekonomické alebo politické skupiny. Krátko po revolúcii bol súčasťou tímov, ktoré vyšetrovali zásah proti sviečkovej manifestácii z marca 1988 aj proti demonštrácii študentov z novembra 1989, kde padla obžaloba na posledného šéfa ŠtB Alojza Lorenca.

Medzi členmi ústavnoprávneho výboru, ktorí Trnku pred voľbou generálneho prokurátora vypočúvali, bol aj Jozef Drgonec. „Prišiel tam ako plukovník armády, ako vojenský prokurátor a vystupoval v pozícii človeka, ktorý chce čistiť trestné veci. Výslovne tvrdil, že bude konať aj pri veciach, ktoré nedostane oficiálne. Že bude stačiť, ak sa o nejakej trestnej činnosti dozvie, a začne konať.“

Realita bola iná. V kauze financovania Smeru Trnka posunul trestné oznámenie na špeciálnu prokuratúru až po voľbách a nahrávku s hlasom podobným Ficovi vraj držal v šuplíku tri mesiace. V kauze Glanc House sa vďaka Trnkovi dostala stavba v Bernolákove k ľuďom blízkym Kočnerovi. Trnka poslal šéfovi seneckého katastra list, aby umožnil jej prevod napriek tomu, že ju blokovala špeciálna prokuratúra. Trnku za to riešilo disciplinárne hneď niekoľko komisií, ale prípad označili za premlčaný.

Prokuratúra sa za Trnkovej éry nebila dostatočne za spravodlivosť v kauzách exriaditeľa SIS Ivana Lexu. Do stratena pustila kauzy Nafta Gbely a Kúpele Sliač, v ktorých figurovali mečiarovskí privatizéri Vladimír Poór a Viliam Soboňa.

„Na začiatku to bol pravdepodobne slušný človek, no vidíme, čo sa stalo. Stal sa symbolom úpadku či korupcie. Nemyslím si, že keď bol navrhnutý, politické strany s ním kalkulovali. Ale v momente, keď už bola vláda Ivety Radičovej, tí, ktorí ho navrhli na post generálneho prokurátora, museli už vtedy vedieť, že pán Trnka je ich človek a vie vybaviť veci, s ktorými by čestní prokurátori nesúhlasili,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík.

Na Trnku si budeme pamätať hlavne ako na Kočnerovho sluhu s imidžom štamgasta štvrtej cenovej, ktorý na kamery bez zábran hovorí o „trtošení“ a „pregrcávaní“.