Hoci sa vyšetrovanie skončilo verdiktom, že známy exposlanec spáchal samovraždu, jeho najbližšie okolie tomu ani po dvoch rokoch neverí.  Pochybnosti okolo jeho náhlej smrti sú namieste. Gaulieder bol aj doma, v Galante, známym kritikom vecí verejných a svojou otvorenosťou a kritikou si stihol „vyrobiť“ nebezpečných nepriateľov.

Záhadné zmiznutie

„Bola som práve v nemocnici a Ferko ma prišiel dvadsiateho štvrtého marca ráno vyzdvihnúť,“stretli sme sa po dvoch rokoch s jeho manželkou Zuzanou, ktorá netají, že sa už k minulosti veľmi vracať nechce. Rodina si totiž za celé tie roky „užila“ svoje. „Doma sme si dali raňajky a spísali zoznam, čo treba v obchode nakúpiť. Ferko chcel pracovať v záhrade a vyriešiť problém s prasknutým bazénovým potrubím, pretože na druhý deň sme čakali brigádnikov,“spomína na nešťastný deň. Bol piatok a František Gaulieder sa vybral na nákupy. Od tej chvíle o ňom rodina nemala žiadne správy. „Napokon ho v noci našla polícia. Zrazil ho nákladný vlak. Teda, aspoň to tak vyzerá, dodnes totiž nevieme, čo sa dialo dlhých dvanásť hodín predtým.“ Rok po smrti sa vybrala na miesto, kde našli telo jej manžela. „Doteraz nad tým premýšľam, nemohol vyliezť po takom strmom svahu a ešte v noci. Ten terén je veľmi náročný, skoro nepriechodný. Ako sa tam dostal? Asi vedel lietať,“ podotkne. „Nenašli sme po ňom nič, čo by nasvedčovalo, že si život vzal dobrovoľne.“ Ako vyplýva z dokumentov, zachytili ho schody rušňa a ťahali ho niekoľko metrov.

Miesto činu: Neďaleko od tohto priecestia našli telo politika.
Miesto činu: Neďaleko od tohto priecestia našli telo politika.
Zdroj: Milan Žitný

Hlavu mal zdevastovanú, ale končatiny nemal odtrhnuté. Počas pitvy našli v jeho tele silné analgetikum Tramadol, ktoré je však iba na predpis a používa sa proti intenzívnej bolesti. Dokáže meniť správanie ľudí a navyše je bez chuti. „Nikdy sme taký liek doma nemali, ani on, ani nik z blízkych Tramadol v tom čase ani predtým nepoužíval a nemal k nemu prístup,“pokračuje Zuzana Gauliederová.

Bez výsledku

Ani po dvoch rokoch prípad nie je ukončený a uzavretý. „Hoci sa to napokon skončilo ako samovražda, podala som proti uzneseniu sťažnosť. Skončené nie je ani trestné stíhanie vo veci trestného činu obmedzovania osobnej slobody. „Tieto dve veci sa mali vyšetrovať spolu. Napokon, ako mohli skonštatovať, že to vražda nebola, keď dodnes nevieme, kde bol celé hodiny pred tým, ako zomrel?“ kladie otázku Zuzana Gauliederová. „Ferko bol veľký kritik aj tu, v Galante, kde pôsobil v mestskom zastupiteľstve. Politika ho stále lákala, boli sme spolu štyridsaťdva rokov a mal obrovský zmysel pre spravodlivosť. Boli sme taká študentská láska,“ zaspomína si. „Chcela som študovať maliarstvo, no rodičia boli proti. A tak som zostala doma a začala podnikať. Manžel o podnikanie záujem nemal. S Mečiarom založili Hnutie za demokratické Slovensko a zrazu sa ocitol vo vysokej politike. Ako sa to skončilo, viete všetci. V roku 1996 ho zbavili mandátu poslanca NR SR, pretože vládu otvorene kritizoval, a odvtedy sme si užili svoje. Pri dome došlo k výbuchu, no oficiálny verdikt vyšetrovania znel, že sme si útok objednali sami. Až po Ferkovej smrti som sa dozvedela, kto mal tento skutok na svedomí,“ pokračuje a hovorí o mafii a Slovenskej informačnej službe. „Bolo to divoké obdobie, naše deti mali policajnú ochranu, dokonca museli strážiť aj staršieho syna Richarda, ktorý v tom čase študoval v Amerike. Hoci som veľakrát navrhovala, aby sme využili možnosť získať politický azyl v inej krajine, odmietol to, že on zostane a nech odídu tí, ktoré to všetko zapríčinili.“

František Gaulieder: Nič nenasvedčovalo tomu, že by chcel
spáchať samovraždu.
František Gaulieder: Nič nenasvedčovalo tomu, že by chcel spáchať samovraždu.
Zdroj: Milan Žitný

Keď napokon Európsky súd pre ľudské práva označil stratu poslaneckého mandátu za nezákonnú, pre rodinu to bolo veľké zadosťučinenie. „Bolo nám priznané aj finančné odškodenie, ktoré sme však váhali prijať. Nie každý nám veril a prial, no nad osočovanie som sa vždy vedela povzniesť. Po rokoch pri nás zostali skutoční priatelia.“

Rebel a neúnavný kritik

František Gaulieder na politiku nezanevrel, naopak, začal sa angažovať vo veciach verejných doma, v regióne. Stal sa poslancom v mestskom zastupiteľstve a otvorene kritizoval pomery vo vedení mesta bez ohľadu na to, kto mal aké politické krytie. „Vždy si všetko perfektne naštudoval, aby mohol vecne a fakticky argumentovať. Doma sme vždy viedli vášnivé debaty o tom, čo sa v meste deje,“ pokračuje Zuzana. Tú manželova smrť nezlomila, sama napokon zakotvila v komunálnej politike. Kandidovala rovno na post primátora mesta. „Rada by som dotiahla do konca aspoň tie veci, s ktorými začal môj manžel. Zaujíma ma dianie v meste, okolie stále učím, že nemôžeme byť ľahostajní. Proti výsledkom vyšetrovania som podala sťažnosť, no zrejme to pôjde do stratena. Pravda však raz vyjde najavo, možno po desiatkach rokov, musíme byť trpezliví,“ konštatuje. Gaulieder vraj v posledných týždňoch pracoval na viacerých nových kauzách a práve to sa mu po­dľa Milana Žitného stalo osudným.„Budem naďalej tvrdiť, že Fera Gauliedera zavraždili a ani omylom nešlo o samovraždu.“ Dozvie sa rodina o tejto tragédii niekedy skutočnú pravdu?