Tip na článok
Pod dohľadom: Martin Glváč, vľavo, a Robert Kaliňák sú z jednej podnikateľskej skupiny Smeru. O Kaliňákovi sa už aj za prvej Ficovej vlády hovorilo ako o skutočnom ministrovi obrany.

Tunel tajných: Smeru podkúrilo dedičstvo komunizmu

Aféra vojenskej tajnej služby môže zlomiť väzy ministrovi obrany. Teraz sa ukáže, či je premiér dostatočne silný na jeho odvolanie.

Galéria k článku (5 fotografií )
Hadi: Agenti VOS by mali byť orlom, čo chytá plaziaceho sa hada. Mnohokrát sa však, naopak, oni stávali hadom na prsiach.
Ľubomír Galko: Kauza vojenských špiónov je podľa neho výbušnejšia ako Gorila.
Vladimír Suchodolinský: Bývalý vyšetrovateľ machinácií vo vojenskej tajnej službe je ochotný vypovedať.

Vojenskí tajní agenti podkúrili strane Smer ako nikdy predtým. Podľa uniknutého interného vyšetrovacieho spisu Vojenskej spravodajskej služby (VSS) jej vysokí funkcionári za vlády Roberta Fica a ministrovania Jaroslava Bašku v rokoch 2008 až 2010 prepisovali štátne majetky na seba alebo svojich blízkych.

Štát prišiel o majetky za milióny eur. Konšpiračné byty, chata či vila sa dostali do súkromných rúk v podstate zadarmo alebo iba za zlomok skutočnej hodnoty.

V medializovanom spise vystupujú ako podozriví bývalý šéf VSS Juraj Šebo, dnes vojenský pridelenec v Číne, a bývalý šéf Vojenského obranného spravodajstva (VOS), teda kontrarozviedky, Ľubomír Skuhra. Ten dnes šéfuje spojenému Vojenskému spravodajstvu, do ktorého sa nedávno obe tajné služby zlúčili. Dvaja protagonisti boli počas vlády Ivety Radičovej už v civile, ale do služby štátu ich vrátil terajší minister obrany Martin Glváč.

Minister klamal

Glváč pôvodne tvrdil, že všetky informácie o tunelovaní tajnej služby z čias Bašku a Skuhru sú vymyslené. „Zatiaľ som sa stretol iba s dezinformačnými správami, so slohovými prácami, ktoré boli modifikovanými zložkami lží...“ povedal Glváč. Nevyhol sa však klamstvu. Niekoľkokrát totiž vyhlásil, že bývalý riaditeľ VSS Roman Mikulec, ktorý viedol vyšetrovanie proti Skuhrovi, skartoval interné poznámky agentov tri dni po vlaňajších marcových voľbách.

„Zamyslite sa, 10. marca boli voľby, potrebovali pozametať,“ povedal šéf rezortu obrany. Podľa dokumentu, ktorý sám Glváč podpísal a náš týždenník ho má k dispozícii, však k skartovaniu došlo takmer dva týždne pred voľbami. Minister obrany nehovoril pravdu. Zároveň vraj nemal ani tušenia, že jeho riaditeľ Skuhra mal byť kedysi zapletený do tunelovania vlastnej tajnej služby.

Ten istý dokument, ktorý Glváč podpísal, však dokazuje, že o prípade musel vedieť minimálne od júna 2012 a napriek tomu Skuhru v januári 2013 vymenoval za šéfa spojeného Vojenského spravodajstva. Navyše, Glváč dal preveriť podozrenia z tunelovania tajnej služby Skuhrovi. Teda tomu istému, ktorý šéfoval tajnej službe v čase podozrivých prevodov majetku.

Tajne transparentní: „Vieme vydokladovať každé euro,“ tvrdí riaditeľ Vojenského spravodajstva Ľubomír Skuhra. Vpravo minister obrany Martin Glváč. Foto: SITA

Tajný so svedomím

Smer a súčasné vedenie na ministerstve obrany majú však možno ešte väčší problém ako uniknuté spisy. O slovo sa totiž prihlásil pôvodný vyšetrovateľ tunelovania plukovník v zálohe Vladimír Suchodolinský. A je ochotný vypovedať. Suchodolinský bol zástupcom riaditeľa VSS v rokoch 2011 a 2012. „V septembri 2012 som ponúkol súčasnému vedeniu Vojenského spravodajstva rekonštrukciu celého prípadu, ale nedostal som žiadnu odpoveď,“ uviedol bývalý vyšetrovateľ.

Vedenie špiónov teda podľa všetkého o machináciách s majetkami muselo vedieť už dávno, nič však s tým nerobilo. Suchodolinský pôsobil niekoľko rokov v tajnej službe a krátko po svojej ponuke obnoviť prípad z armády odišiel. Či jeho náhly odchod súvisel s prípadom, ktorý vyšetroval, odmietol komentovať.

Bývalý tajný agent sa len usmieva nad tým, že Glváč dal preveriť tunelovanie tajnej služby Skuhrovi. „V žiadnej demokratickej krajine neexistuje inštitút samovyšetrovania,“ uzavrel Suchodolinský.

Podrobnosti o prípade môže plukovník v zálohe povedať iba vyšetrovateľom a až po zbavení mlčanlivosti, ktorou je viazaný. Glváč je tak v ťažkej situácii - ak ho zbaví mlčanlivosti, môže tým otvoriť Pandorinu skrinku a naopak - keď bývalému agentovi neumožní vypovedať, v podstate sa prizná.

Výbušnejšie ako Gorila

Vyšetrovanie bývalých kolegov sa začalo v priebehu roku 2011 za ministrovania Ľubomíra Galka z SaS. „Prišiel za mnou šéf VSS Roman Mikulec s tým, že majú závažné informácie, a pýtal sa ma, či budem za ním stáť. Samozrejme, povedal som, nech vyšetria zlodejiny, nech je za tým ktokoľvek,“ tvrdí dnes Galko.

Podľa neho bolo vyšetrovanie tesne pred koncom, keď ho pre odpočúvanie novinárov vojenskými špiónmi v novembri 2011 Iveta Radičová odvolala. „Práve toto vyšetrovanie bolo dôvodom môjho lynčovania. Niektorí členovia tajných služieb a možno aj politici sa zľakli, že im pôjdem po krku,“ hovorí Galko.

Podľa neho je zverejnený spis výbušnejší ako známy spis Gorila. „Toto nie je Gorila, kde sú zaznamenané iba rozhovory. Ku každému prípadu sú dôkazy, zmluvy, výpisy z katastra, prípadne výpovede. Niekto si s tým dal poriadnu robotu,“ tvrdí exminister. Kupčenie s majetkom a tunelovanie vojenskej tajnej služby vraj nebolo iba otázkou vysokých vojenských dôstojníkov. „Stopy vedú aj mimo služby. V spise bol uvedený minimálne jeden vysokopostavený policajný funkcionár,“ dopĺňa Galko.

Staronový šéf vojenských špiónov Ľubomír Skuhra, ktorý v spise figuruje ako jeden z podozrivých, všetky informácie odmieta. „Dokumenty boli vytvorené a zmanipulované, aby boli diskreditovaní príslušníci Vojenského spravodajstva. Garantujem vám, že vo Vojenskom spravodajstve nedošlo a nedochádza k zneužívaniu finančných prostriedkov a každé euro vieme vydokladovať,“ bráni svoju pravdu Skuhra.

Tunelovali?

Podľa zverejneného spisu sa pätnásť nehnuteľností z majetku tajnej služby dostalo do rúk civilistom alebo aktívnym agentom. Išlo napríklad o chatu na Záhorí, ktorú najprv kúpili za 50-tisíc eur, za ďalších 25-tisíc ju opravili a predali súkromnej osobe za 17-tisíc eur. Podobne získal vilu v centre Bratislave bývalý vysoký dôstojník tajnej služby.

„Ak by sa aj tieto majetky presúvali medzi právnickými a fyzickými osobami, ešte to neznamená, že by odchádzali zo systému,“ vysvetľuje Glváč. Skuhra ho dopĺňa, že to môže byť súčasťou tajnej akcie.

S tým však nesúhlasí dôstojník civilnej SIS, ktorý pod zárukou anonymity tvrdí, že tak by to nemalo fungovať. „Služby majú na spravodajské akcie krycie firmy s viacerými konateľmi, na ktoré sa píšu majetky, ale tie sa nikdy neprepisujú na agentov alebo dokonca iba externých spolupracovníkov,“ tvrdí agent SIS. Podľa neho sa tak služba chráni pred stratou majetku. „Ak by to bolo napísané na fyzickú osobu, tak bez jej súhlasu by sme sa k tomu už nikdy nedostali, čo je veľké riziko aj pre odhalenie,“ dodáva kapitán zo SIS.

Vydrží Glváč?

Tajní môžu Glváčovi zlomiť politické väzy, hoci vyhlásil, že neodstúpi, aj keď sa potvrdia podozrenia z kradnutia špiónov pod vedením jeho riaditeľa Skuhru. V histórii Slovenska zatiaľ iba jediný minister obrany vydržal celé funkčné obdobie, a to Ján Sitek v rokoch 1994 až 1998. Glváč môže byť ďalší z radu odvolaných. Svedčí o tom iba veľmi vlažná obrana zo strany premiéra Roberta Fica, ktorý sa zmohol na vetu: „Čo s tým má Glváč?“

Fico s Glváčom sa veľmi nemajú radi. Už raz bol na jeho čiernej listine. Minister obrany totiž patrí do bratislavskej podnikateľskej skupiny Smeru okolo Fedora Flašíka. S Flašíkom síce Fico zakopal vojnovú sekeru a dohodli si sféru vplyvu (Monika Flašíková-Beňová je kandidátka na bratislavskú županku), ale mariáš spolu po večeroch nehrávajú.

Vojenskí špióni - dedičstvo komunizmu

Vojenské spravodajstvo (VS) sa na Slovensku vyvinulo z komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), v rámci ktorej pôsobila Vojenská kontrarozviedka (VKR). Tá hľadala vo vlastných radoch zvedov kapitalistických krajín a nepriateľov komunistického zriadenia. Pod drobnohľadom mala brancov i dôstojníkov. Po novembri 1989 VKR na rozdiel od ŠtB nezrušili. Previedli ju pod ministerstvo obrany, a tak vzniklo Vojenské obranné spravodajstvo (VOS).

ŠtB mala agentov aj v zahraničí, najmä na západe. Z nich sa neskôr vyvinula klasická vojenská rozviedka - Vojenská spravodajská služba (VSS). Niečo podobné ako britská MI6, izraelský AMAN či americká DIA.

V súčasnosti agenti bývalej VSS pôsobia v krajinách, kde má Slovensko svojich vojakov, a pomáhajú ostatným tajným službám z krajín NATO. Viacero agentov rozviedky, ale aj kontrarozviedky má Slovensko v Afganistane, na Balkáne, Blízkom východe, na Kaukaze a v iných oblastiach.

Sídlo VS: Vojenské tajné služby od osamostatnenia skôr slúžili na politické účely vládnucich strán a menej na ochranu štátnych záujmov. Foto: Juraj Roščák

Kým členovia bývalej VSS sú klasickí špióni, agenti VOS nie sú veľmi obľúbení, lebo často idú po vlastných. V západných krajinách vojenské tajné služby patria pod generálny štáb a slúžia vojakom pri operáciách. Na Slovensku, ale aj v Česku patrí vojenské spravodajstvo výlučne pod ministra obrany, teda politika. VOS pritom nejeden minister obrany využíval proti nepohodlným vojakom a úradníkom. Vďaka možnostiam sledovania a odposluchov sa dá využiť aj proti opozičným politikom či zvedavým novinárom.

Pôvodne malo VOS odhaľovať dvojitých agentov, skorumpovaných vojakov a úradníkov, machinácie pri štátnych kontraktoch, ale mnoho spisov sa s požehnaním najvyšších dôstojníkov aj ministrov obrany ocitlo v koši alebo v dobre zamknutom trezore.

Od januára tohto roku sa dve vojenské tajné služby, domáca VOS a zahraničná VSS, spojili do jedného Vojenského spravodajstva. Oficiálne počty sú tajné, ale spolu vo vojenských tajných službách podľa odhadov pracuje okolo 800 ľudí. Rovnako aj rozpočet je skrytý. Vidia ho len vyvolení na ministerstve obrany. Podľa odhadov sa pohybuje medzi 10 až 20 miliónmi eur.

VIDEO Plus 7 Dní