Generálna prokuratúra vyhlásila, že reči exnámestníka SIS Borisa Beňu a bývalého šéfa KÚFS Ľudovíta Makóa o úplatku 20 000 eur pre exšéfa SIS Pčolinského od podnikateľa Zoroslava Kollára za to, že ho SIS nebude monitorovať, či úplatok 10 000 eur pre policajta Kučerku za neriešenie podozrení voči nadnárodnej spoločnosti nemajú žiadny dôkazový podklad a nestačia na obvinenie Pčolinského či Kollára.

“Je nám všetkým veľmi dobre známe, že založiť obvinenie a nebodaj aj rozhodnutie o vine nejakej osoby len na základe výpovede kajúcnikov nie je možné,” vyhlásil námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera. Pripomenul, že kajúcnici môžu byť a väčšinou aj sú motivovaní snahou sebe uľaviť, čo bolo x-krát judikovné aj rozhodnutiami súdov, či už Ústavného súdu SR alebo Najvyššieho súdu SR a hlavne to vychádza z európskej judikatúry.

Celé obvinenie bolo podľa Kanderu postavené na reťazení výpovedí kajúcnikov, nehovoriac o tom, že kajúcnici sa aj rozchádzali vo svojich výpovediach. Kajúcnik Makó tvrdil, že sa stretol s kajúcnikom Beňom v čase, keď ten, ako vysvitlo, bol na dovolenke v Chorvátsku. Obálka s úplatkom bola podľa jedného Kajúcnika biela, podľa druhého hnedá. Nezhodli sa ani na počte fotografií zo sledovania Kollára v mobile

“Ja osobne za iné objektívne dôkazy, ktoré majú podoprieť výpoveď kajúcnika nepovažujem výpoveď ďalšieho kajúcnika, prípadne ďalšieho kajúcnika, teda takéto reťazenie výpovedí kajúcnikov, ale považujem za to napríklad znalecký posudok, odposluchy telefónov, prípadne zachytenú mailovú komunikáciu, výpoveď svedka, nie kajúcnika. To sa zabezpečiť nepodarilo,” uviedol vo svojom rozhodnutí o zrušení obvinenie Pčolinského Kandera.

Stane sa zo Žilinku štatista?

Ako je však možné, že tri senáty Najvyššieho súdu SR, čo je spolu 8 sudcov nevidelo predtým počas rozhodovania o väzbe Polinského problém? Podľa Kanderu ide o rozpor, ktorý je len zdanlivý. “V každom rozhodnutí sa vychádza z judikatúry Ústavného súdu SR,” vysvetľuje Kandera s tým, že pokiaľ sťažovateľ vytýkal, že súd sa nezaoberal nesprávnym postupom vyšetrovateľa v rámci prípravného konania, Ústavný súd to neriešil, lebo nemohol. “Ústavný súd povedal, že tieto veci zákonnosť postupu vyšetrovateľa pred začatím trestného stíhania a v rámci vyšetrovania je na pleciach dozorového prokurátora,” hovorí Kandera a upozorňuje na paragraf 363 s tým, že “my nieže môžeme, ale musíme preskúmavať zákonnosť”.

Práve po oslobodení Vladimíra Pčolinského na základe paragrafu 363 sa politici rozhodli, že sa treba na kompetencie Generálnej prokuratúry pozrieť bližšie. Vznikla pracovná skupina, v ktorej má každá koaličná strana dvoch ľudí a majú sa dohodnúť, či je paragraf v poriadku, alebo treba zákon zmeniť.

“Vnímame tú veľkú otázku, ktorá vlastne vznikla aj rozhodnutím generálneho prokurátora. Je potrebné verejnosti priniesť odpovede. Čiže preto vznikla táto pracovná skupina, ktorá má mať výsostne odborný charakter, aby vlastne posúdila jednak spôsob akým naplníme programové vyhlásenie vlády a akým sa pozrieme na vôbec trestné konanie do budúcna.

Pracovná skupina začne fungovať okamžite. Očakávame, že už v pondelok na koaličnej rade by mohla priniesť prvé závery zo svojich rokovaní,” vyhlásil premiér Eduard Heger.

Pracovnú skupinu tvoria za Sme rodina Petra Hajšelová a advokát Ondrej Urban, za OĽaNO Milan Vetrák a Miroslav Kadúc, SaS zastupuje Alojz Baránik a Ondrej Dostál, Za ľudí má v skupine Juraja Šeligu a Máriu Kolíkovú, ktorá má diskusiu celej skupiny aj moderovať.

Ak by sa odňali Generálnej prokuratúre kompetencie podľa paragrafu 363, podľa generálneho prokurátora Žilinku by im zobrali mimoriadne dôležitú právomoc a z neho by ostal už iba štatista. Predseda strany Sme rodina Boris Kollár pripúšťa v tomto prípade aj predčasné voľby.