Tip na článok

Ty sviňa! Rozhádal si celé Slovensko, kričal na Černáka bývalý kamarát Kaštan

Prokuratúra podávala v tom istom prípade dve obžaloby, otázku viny posudzovala s odstupom času inak. Keď si majú po sedemnástich rokoch svedkovia spomenúť na detaily konkrétnej vraždy, pletie sa im, ktorej obeti čo spravili.

Galéria k článku (6 fotografií )

"Oláha som sa ani nedotkol," tvrdil Černák vo svojej záverečnej reči, ale jeho vyviňovanie z vraždy košického mafiána rozhodne nebolo dôvodom, prečo ho súd spod obžaloby oslobodil. Akokoľvek to znie absurdne, k verdiktu priaznivému pre Mikuláša Černáka pomohlo najmä to, že spolu so svojimi kumpánmi pripravil o život až príliš veľa ľudí.

Keď si majú teraz, po sedemnástich rokoch, ako svedkovia spomenúť na detaily konkrétnej vraždy, pletie sa im, ktorého z nich dobodali nožom, ktorého udusili vreckom. Keďže ich výpovede nesedeli s posudkami znalcov, sudcom neostalo nič iné, len pochybnosti posudzovať v prospech obvineného.

Holubov mafián

Imrich Oláh mal v čase, keď „zmizol“, tridsaťosem rokov. V podsvetí bol známy ako člen východoslovenskej skupiny Róberta Holuba, ktorého slepo obdivoval. Spolu vlastnili záložňu. Istý čas pracoval aj v Reichelovom hoteli Gerlach v Poprade. Práve tu pomáhal v marci 1997 Černákovej skupine zavraždiť expolicajta Gustáva Slivenského.

Oláh Slivenského do hotela prilákal a osobne ho doviedol do pivnice, kde sa na neho vrhla celá partia. Dobodali ho nožom a napokon mu odrezali hlavu. Oddelenú hlavu umyli od krvi v umývadle a Imrich Oláh spolu s Ivanom Mellom ju vystavili na streche červeného Žiguli blízko bytovky, kde Slivenský býval.

O niekoľko mesiacov neskôr odchádzal Oláh do Banskej Bystrice za černákovcami s vedomím, že sa nevráti. Známy mu hovoril, aby na dohodnuté stretnutie radšej nešiel, ale Oláh bol presvedčený, že by to nemalo význam, že jeho osud je už spečatený. Odišiel na požičanom aute, ktoré o štyri dni neskôr našli odstavené na sídlisku Juh v Poprade. Jeho už živého nikto nevidel.

Oláhov brat Norbert sa dlho snažil zistiť, čo sa s ním stalo, kam sa podel. Neuspokojil sa s telefonátom od neznámeho muža, podľa ktorého Imrich odišiel do zahraničia. „Pátrať po bratovi som prestal po vlastnom uvážení. Keď začali miznúť svedkovia,“ povedal vyšetrovateľom. Telo Imricha Oláha či, lepšie povedané, to málo, čo z neho ostalo, našli policajti až v októbri 2005 zakopané pri obci Hrochoť.

Jeho totožnosť jednoznačne potvrdili testy DNA, ale príčinu smrti súdni znalci určiť nedokázali. Pri podrobnej obhliadke nájdených kostí nezistili žiadne známky vonkajšieho násilia. Akurát špagát na kostiach predlaktia a lepiaca páska omotaná okolo lebky signalizovali, že Oláh neumieral ľahko.

Čítajte viac:

Priznania, z ktorých tuhne krv v žilách: Vrahovia popísali popravy mafiánskych bosov

Prvá obžaloba

Podľa výpovede Miloša Kaštana, muža číslo dva v černákovskom klane, mala byť motívom Oláhovej vraždy jeho snaha pomstiť sa Černákovi, ktorého podozrieval z útoku na Holuba v hoteli Danube. Černák Oláha pre istotu predbehol. Dal si ho doviesť do kancelárie firmy Security 3, kde ho za pomoci ďalších škrtil káblom z počítača a dusil vreckom natiahnutým na hlavu.

Z Oláhovej smrti polícia obvinila Mikuláša Černáka, Slavomíra Surového, Michala Moravčíka a už vtedy nezvestného Karola Szatmáriho. Len čo Moravčík prestal hrať hrdinu a svojím priznaním účasti na vražde usvedčoval Černáka, policajti jeho trestné stíhanie zastavili.

Obžalobu teda prokuratúra v roku 2006 podávala na Okresnom súde v Banskej Bystrici len na ostatných troch - Černáka, Szatmáriho a Surového. Lenže súdny proces sa nekonal. Pre procesné chyby súvisiace so zásadou špeciality vrátil súd kauzu do prípravného konania a už raz vyšetrené sa vyšetrovalo znovu. Ďalších šesť rokov!

Pravda je skôr asi taká, že Oláhovu vraždu si prokuratúra „šetrila“ pre prípad, že by Černák uspel na súde v Štrasburgu a napriek jeho odsúdeniu na doživotie by sme ho museli pustiť z väzenia von. Oláh by bol potom dobrý dôvod na Černákovu novú väzbu.

Druhá obžaloba

Po spomínaných šiestich rokoch videla Generálna prokuratúra SR Oláhovu vraždu úplne inak. Za vinníka označila už len Mikuláša Černáka. Podľa novej obžaloby, podanej v roku 2012, mu pri usmrtení Oláha vo firemnej kancelárii v Banskej Bystrici pomáhal Karol Kollárik, Karol Szatmári, Miloš Piliar a Andrej Ambróz, teda len tí muži, ktorí sú už dávno mŕtvi.

Všetci ostatní mafiáni, ktorí boli priamo pri vražde alebo sa podieľali na odpratávaní mŕtvoly a stále žijú, sú označení iba ako svedkovia. Napríklad Karol Mello, ktorý k tomuto skutku počas vyšetrovania odmietol vypovedať a na súdne pojednávanie z Belize nepricestoval, bol pri Oláhovej vražde s kamarátom Jánom Šovčíkom.

Rovnako aj Michal Moravčík a Miroslav Korbély, ktorý osobne viezol mŕtvolu k Hrochoti. A hlavne Slavo Surový. Ten podľa pôvodných výpovedí dokonca Oláhovi zvalenému na zemi držal nohy a aktívne tak pomáhal pri jeho škrtení. Zrazu bolo naporúdzi vysvetlenie, že pri posudzovaní jeho časti viny došlo k omylu.

Slavo bol vraj sklonený pri Oláhových nohách preto, lebo zbieral jeho veci popadané zo stola! Pokyn na upratovanie v tej najdramatickejšej chvíli mu vraj dal Černák. Čiže popri tom, ako sa pasoval s Oláhom a vlastnoručne sa ho snažil uškrtiť, staral sa ešte o poriadok v kancelárii! Presne takto sa to odohralo, aj keď, áno, niekomu sa mohlo zdať, že Slavo sa zapodieva Oláhovými nohami.

Ani pri zahrabávaní Oláha Slavo nechýbal. Ale ani tam vlastne nič zlé nerobil. O lopatu v ruke sa iba opieral, špinavú prácu robili tí druhí. Slavo v súčasnosti ako jediný (!) z Černákových ľudí sedí vo väzení za vraždu, aj keď len jedinú, konkrétne za smrť Petra Klešča.

V ostatných prípadoch vystupuje aj on ako kajúcnik a svoju účasť na vraždách vysvetľuje strachom z Černáka. Lenže za oných čias sa kynožením ľudí skôr chválil. Namiesto zahladzovania stôp si robil zbierku osobných vecí zavraždených a ako zvrátený úbožiak ich sám používal.

Na nohy si obul tenisky po zavraždenom Szymanekovi, na prst si nastokol zlatý prsteň s čiernou kockou navrchu, ktorý našiel po vražde Siposa a Potáscha a po Oláhovi pomočenom počas škrtenia si domov odniesol bundu. Surového žena ju po rokoch vydala policajtom ako dôkazový materiál.

Černákovec, ktorý si nič nepamätá

Ako svedok-nesvedok v procese vypovedal aj kedysi veľmi blízky Černákov človek Ján Kán. To je ten muž, ktorý sa spolu s bosom dobrovoľne prihlásil v roku 1997 na policajnom riaditeľstve a viac ako hodinu sa nenašiel muž zákona, ktorý by mal dosť odvahy, aby obidvoch zatkol.

Kán si vtedy odsedel trest za vydieranie a po návrate na slobodu sa snaží od černákovskej minulosti držať maximálny odstup. Na súde s Černákom vypovedá vždy rovnako. O žiadnej vražde nič nevie, na žiadne podrobnosti zo spomínaných rokov si nepamätá. Samo osebe by to nebolo nič výnimočné.

Mimoriadne zvláštne však je, že ani ostatní černákovci si s istotou nevedia spomenúť, či Kán bol na mieste činu, alebo nie. Hoci ani tentoraz Kán nepovedal ani jedinú relevantnú vetu, Černák na neho zaútočil: „Pán podnikateľ, neskončíme s týmto divadlom? Myslíš, že neviem, že platíš Surového a Kaštana? Ty si väčší zbabelec ako tí, ktorých platíš! Doteraz som bol ticho, Janko, lebo som ešte nevedel pozadie. Bol si normálny chalan, tak čo sa s tebou stalo? Ty si ma sklamal najviac. Od začiatku mi nešlo do hlavy, prečo ty nie si obvinený. Môžeš sa pozrieť do zrkadla?“

Kán bol Černákovými slovami poriadne zaskočený. „To čo ty rozprávaš, Miki!?“ pýtal sa. A Černák len pridával a pridával: „Ja som zastrelil Oláha? Povedz. Ty si tam bol.“ Alebo: „Kto zastrelil Siposa? Ja či ty?“ Z pojednávacej miestnosti Kán priamo vyletel a okrem toho, že sa Černák asi zbláznil, odmietal čokoľvek povedať.

„Ty sviňa!“

Oveľa ostrejšia slovná prestrelka, bez potreby opakovať niekdajšie kamarátske oslovenie Miki, sa na súde odohrala medzi Černákom a korunným svedkom Milošom Kaštanom. „Dal si mi granát hodiť do domu, ty sviňa!“ kričal Kaštan na Černáka tak zúrivo, až mu navrela žila na krku.

Zlostne bosovi pripomínal, prečo mafiáni už dávno nedržia spolu: „Ty si rozhádal celé Slovensko!“ Podľa Kaštanovej výpovede zomrel Imrich Oláh tak, že ho Szatmári zhodil zo stoličky a spolu s Černákom ho priľahli. Na hlavu mu nasadili vrecko, ktoré okolo krku utesnili lepiacou páskou a škrtili ho káblom z počítača.

Obaja mocní, mohutní chlapi sa zapierali nohami do útleho Oláha a každý z nich ťahal za koniec kábla, až „kým sa človek nepomočil a nezomrel“. Ostatní zatiaľ podľa Kaštana „stáli v kruhu a pozerali sa“. Oláha nenechali na pokoji ani po smrti. Besný Szatmári akoby stále nemal dosť, niekoľkokrát vrazil nôž do tela mŕtvoly ešte aj vtedy, keď už ležala v kufri auta.

Dobre informovaný anonym

Súd Kaštanovej výpovedi neuveril. Podľa znalcov pri škrtení počítačovým káblom, teda pomerne hrubým materiálom, by sa zlomili chrupavky. Tie však poškodené neboli.

Teoreticky mohol Oláh zomrieť aj na udusenie, ale žiadne vrecko sa pri jeho kostre nenašlo. Dokonca ani na lepiacej páske omotanej okolo lebky sa nenašli žiadne stopy po vrecku. Černák túto nezrovnalosť vysvetľoval tak, že si Kaštan asi poplietol vraždu Oláha s vraždou istého Róberta, ktorú pred pár rokmi opisoval podobne - nasadenie vrecka na hlavu obete a upevnenie lepiacou páskou okolo krku.

V otázke spôsobu usmrtenia Oláha pripadá do úvahy aj ďalšia možnosť, s ktorou však obžaloba neoperovala. V čase už prebiehajúceho súdneho procesu prišiel na súd anonym. Neznámy človek v ňom tvrdil, že po vražde si Szatmári prišiel ku Kaštanovi domov prezliecť zakrvavené veci.

Kaštan potom na súde ako zázrakom sám od seba o tejto skutočnosti vypovedal, hoci za roky trvajúce vyšetrovanie si na krvavé Szatmáriho oblečenie nespomenul ani jediný raz. A išlo o dôležitú informáciu. Ak krv z Oláhovho tela pri vrážaní noža na Szatmáriho striekala, zrejme v tej chvíli ešte žil.

Súdny proces zatiaľ nedal odpoveď na to, ako Imrich Oláh zomrel, a Mikuláša Černáka okresný súd spod obžaloby oslobodil. Prokuratúra trvá na tom, že vinný je a žiada krajský súd o zmenu rozhodnutia.

Nech už ten rozhodne akokoľvek, jedno je isté. Imricha Oláha zavraždili černákovci spoločne. Ako presne, nie je dôležité. Ani to, akým konkrétnym činom každý z nich k Oláhovej smrti prispel. Vina padá na všetkých rovnako.

VIDEO Plus 7 Dní