Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Študujú a popri tom sa pachtia po diskusiách, konferenciách alebo hviezdičkových pouličných stánkoch modrej farby. Okolo päť stovák dobrovoľníkov sa zapojilo do kampane k európskych voľbám, ktoré väčšina šéfov politických strán poriadne ignoruje. Zastúpenie Európskeho parlamentu v Bratislave minulo na mobilizačnú kampaň 150-tisíc eur. Podarí sa prilákať viac voličov ako pred piatimi rokmi? Pýtali sme sa tých, ktorí si kampaň odmakali viac, ako politici, ktorí budú z účasti profitovať.

Emanuel Kucbel pochádza zo Zvolena, študuje na bilingválnom francúzskom gymnáziu v Banskej Bystrici a kampaňuje. Nie že by bol nejaký kandidát, je euronadšenec.&nbsp; "Zatiaľ som volil v komunálnych a v prezidentských voľbách," vraví. Tie do europarlamentu teda budú jeho tretími, kde si vyberie, kto ho bude zastupovať.

"Na Slovensku máme celkovo často problém s účasťou vo voľbách. A mám taký pocit, že Slováci si neuvedomujú, aké sú dôležité voľby do Európskeho parlamentu. Je to hlavne zapríčonené tým, že Európskej únii nerozumieme, príde nám, že je vzdiaľená a že sa nás netýka. Tento problém vychádzal hlavne zo zlej informovanosti. Tento rok sa to však lepší, o Európskej únii sa veľa diskutuje, informuje. Očakávam účasť okolo 20-30%, čo je stále nesktuočne málo, ale je to pokrok," vraví optimisticky o dôvodoch, prečo je ochotný venovať svoj voľný čas presviedčaniu, že voliť sa 25. mája 2019 oplatí.

Keď sa Emanuela pýtame na to, čo ho najviac trápi na stretnutiach s potenciálnymi voličmi, hneď odpovedá, že nálada v spoločnosti. "Naša spoločnosť je rozdelená na dve veľké skupiny, ktoré medzi sebou vedú boj. Boj o morálnych hodnotách, a názoroch, ktorý v 21.storočí nemá čo hľadať. Žijeme na umierajúcej planéte, my mladý stojíme pred otázkou, či budeme mať vôbec kde vychovávať našich potomkov. A namiesto toho, aby sa naša spoločnosť spojila, a riešila problém, ktorému čelíme všetci, nezáležiac na rase, náboženstve a národnej príslušnosti tu riešime konflikty, ktoré mi prídu úplne zbytočné. Politici strašia obyčajných ľudí nebezpečenstvami, ktoré ani neexistujú, a keď my mladí im začneme ukazovať réalne nebezpečenstvo, tak ho ignorujú," vysvetľuje. Pre novozvolený europarlament a teda aj pre našich 14 slovenských zástupcov má jednoznačný odkaz, na čo by sa ďalších päť rokov mali sústrediť:&nbsp;boj proti klimatickým zmenám.

Ochranu prírody ako top prioritu menuje aj vysokoškoláčka z Košíc, Lucia Becová. Žila v Anglicku a študuje v teraz v susedných krajinách Slovenska. Je sklamaná, že v slovenských školách je len malý priestor pre výučbu európskych záležitostí. "Voliči tak nechápu, aké kompetencie majú európske inštitúcie. Slováci síce podľa prieskumov únii dôverujú, no nemajú pocit, že ich hlas zaváži. Na prepočet obyvateľov máme pritom viac reprezentantov ako napr. Nemecko," hnevá sa.

Lucia je poctivá občanka, čo sa volebnej účasti týka. Aj teraz už vie, aký volebný list hodí do urny. "Pevne rozhodnutá som už dlhšie. Určite je ťažšie dobre si vybrať. Na Slovensku do europarlamentu kandiduje až 31 hnutí. Je teda potrebné nájsť si čas na spoznanie jednotlivých programov. Ja radím nájsť si skutočne európske strany, ktoré budú Slovensko reprezentovať ako demokratickú krajinu. Strany, ktoré majú predispozície niečo v europarlamente naozaj presadiť a neašpirujú iba k pohodlnej stoličke," radí.

Aj Lucia, podobne ako Emanuel, vraví, že pritiahnuť pozornosť Slovákom k eurovoľbám je drina. Najmenší záujem podľa jej skúseností prichádza od ľudí v pracovnom veku a vysokoškolských študentov. "Ja som aktívna na diskusiách, ktoré sa sústredia práve na študentov. Musím však priznať, že hlbší záujem o EÚ z ich strany prichádza len minimálne," dodáva smutne.

Často sa stretáva v otázkach od ľudí s predsudkami. Ten najčastejší? Určite ho poznáte a možno mu aj veríte: diktát Bruselu. "Realita je však úplne odlišná - Európska únia nám žiadne legislatívy nediktuje. Je na rozhodnutí členských štátov či smernice príjmu alebo nie. Stále sa pousmejem na fáme o zakrivení banánov či uhoriek. Slováci majú vysoké predsudky aj voči migračnej kríze. Celkovo sa obávajú veľkého prívalu rôznych kultúr, ktoré nám Brusel „nadiktuje“ prijať. Je potrebné si uvedomiť, že sme kvóty o migrantoch neprijali no hlavne to, že k nám utečenci prísť v prvom rade nechcú," hovorí Lucia.

"Očakávam, že novozvolení poslanci to počas nového volebného obdobia zefektívnia. Zároveň si myslím, že by sa mal určite nájsť zdravý balans medzi extrémnym nacionalizmom/populizmom a európskou identitou," odkazuje kandidátom, ktorí 25. mája uspejú.