Spotreba ultradrahých onkologických liekov za ostatné roky dramaticky stúpa. Systém však nemá odpoveď na otázku, či je to preto, že rapídne stúpa počet onkologických pacientov, alebo preto, že tieto lieky sú výhodným artiklom aj na čiernom trhu.

Problém by vyriešila existencia elektronického zdravotníctva eHealth. Lenže to zatiaľ nefunguje. A tak na Slovensku nielenže nemáme aktualizovaný Národný onkologický register, z ktorého by bolo jasné, koľko pacientov trpí týmito ochoreniami, ale ani ucelený onkologický plán, ktorý by pomohol zlepšiť starostlivosť o pacientov. Prečo je to tak?

Ani program, ani register

„Slovensko je jednou zo štyroch európskych krajín, ktorá vôbec nemá Národný onkologický program. Ten je potrebný, aby sa vedelo presne plánovať a cielene investovať.

Počet ľudí s onkologickými ochoreniami stúpa, vďaka novým terapiám pribúdajú aj počty preživších pacientov. Tí však po liečbe potrebujú viac starostlivosti - psychosociálne programy a onkologickú rehabilitáciu. Ide o to, aby sa títo pacienti mohli vrátiť do bežného života,“ vraví Eva Siracká z Ligy proti rakovine.

Ako dodáva, súčasťou Národného onkologického plánu by mala byť prevencia, nové liečebné metódy, ale aj terminálna starostlivosť a zabezpečenie bezplatného a dôstojného odchodu zo sveta nevyliečiteľne chorým. To všetko je však problém - na Slovensku totiž neexistuje centrálny register onkologických ochorení.

Milióny z eurofondov nestačili

Slovensko za ostatných desať rokov minulo 47 miliónov eur z eurofondov a zhruba podobnú čiastku z iných zdrojov na vybudovanie systému elektronického zdravotníctva eHealth. Ten je podľa oficiálnych vyjadrení ministerstva zdravotníctva v testovacej prevádzke.

Testovaciu aj budúcu ostrú prevádzku systému má na starosti Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré je štátnou rozpočtovou organizáciou ministerstva zdravotníctva.

„Národné centrum zdravotníckych informácií má vyhodnocovať informácie a štatistiku o zdravotníctve. Problém je, že to nerobí, respektíve nerobí to s pridanou hodnotou,“ vysvetľuje analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku Tomáš Szalay.

Systém na Slovensku funguje tak, že všetky subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť majú povinnosť hlásiť údaje do NCZI. „Hlásiť hlásia, ale tie čísla nikto nevie skontrolovať, sú to hausnumerá. Alebo to nerobia vôbec. Sankcie sú symbolické. A výsledok? Neexistuje predstava, čo sa v sektore deje. NCZI prácne pozbiera niečo, vydá ročenku, ale dáta nie sú úplné,“ hovorí Szalay.

Samostatný príbeh je téma onkologického registra. Onkologické ochorenia stúpajú, vláda v programovom vyhlásení chce podporovať boj s častými chronickými ochoreniami.

„Do dnešného dňa však neexistuje program na liečbu onkologických ochorení, ktorý by niečo napovedal o štruktúre ochorení, ich liečbe a prevencii. Je to dlhoročný problém, všetky vlády to sľúbili, ale dodnes nemáme ani len zámer, čo chceme v onkológii robiť,“ vysvetľuje Tomáš Szalay a dodáva, že sme jednou z posledných krajín EÚ, ktorá niečo také dôležité nemá.

Čítajte viac:

Škandál s drahými onkoliekmi: Na Slovensku sa splachujú do kanála!

Dôsledky nedôslednosti

Za socializmu existovali okresné (OÚNZ) a krajské (KÚNZ) ústavy národného zdravia. Onkológovia v ambulanciách vypĺňali na kartičkách údaje o pacientoch, druhu a štádiu ich ochorenia. Údaje z kartičiek sa potom zavádzali do registra. Národné registre sú zoznamy vznikajúce podľa zákona a zbierajúce údaje. Napríklad transplantologický register, ktorý reálne funguje a hľadá darcov.

„Onkologický register nemáme. Vlastne - máme ešte taký socialistický relikt. Onkológovia v ambulanciách a na oddeleniach polikliník boli povinní odovzdávať takzvané hlásenky. Ročne sa zbierali desaťtisíce kartičiek. Za dvadsaťpäť rokov sa niektoré ambulancie odštátnili, stratili nad sebou ,pána‘ v podobe OÚNZ - a kvalita hlásení sa znížila,“ hovorí Szalay.

On sám navštívil veľa lekárov. Časť hovorí, že hlásenky posielajú, časť mykne plecom. Podľa kuloárnych zdrojov z NCZI im ročne príde zhruba 50-tisíc hláseniek. Nikto však nevie, aký celkový počet ich má naozaj prísť. Tých 50-tisíc hláseniek treba nahodiť do systému a do počítača.

Otázne je, koľko ľudí a nakoľko stíha údaje spracovávať. Podľa našich informácií to skôr nestíhajú, ako stíhajú. Potvrdzuje to aj jemne vyhýbavá odpoveď z ministerstva zdravotníctva.

„Vychádzajúc z poslednej zverejnenej publikácie Incidencia zhubných nádorov v SR 2009 bolo v uvedenom roku registrovaných 32 434 novodiagnostikovaných prípadov. Do systému sa dáta nahadzujú priebežne. Dôležité nie je ani tak nahodenie, ale kódovanie hlásení.

Momentálne máme 24-tisíc hlásení okódovaných a nahodených do systému za rok 2010. Čakáme na kódovanie 6 300 hlásení, ktorých zaslanie sme urgovali u poskytovateľov. Za rok 2011 je zatiaľ okódovaných a nahodených do systému 12 162 hlásení,“ konštatuje hovorca rezortu zdravotníctva Peter Bubla.

Podľa rezortu však prioritou nie je rýchlosť spracovania, ale kvalita údajov. „V tejto veci však považujeme za dôležité povedať aj to, že povinnosťou spravodajskej jednotky - teda zdravotníckych zariadení - je odoslať hlásenie o pacientovi za príslušný rok do mája nasledujúceho roka. Napriek opakovaným urgenciám v priebehu roka odošlú iba približne 65 percent hlásení,“ dodáva Bubla.

To potvrdzuje naše kuloárne informácie. Tie hovoria, že dáta v systéme nie sú kompletné, sú staré päť rokov, a teda nereflektujú dnešný stav.

Čítajte viac:

Kto zaplatí tisíce eur za onkologické lieky vybrané podvodom?

Drahá liečba

„Fakt je, že hlásenky pribúdajú. No ak aj zajtra spustia tlačidlo eHealthu, nebude to nič platné, lebo dáta nie sú úplné. Aké majú dnes nahodené dáta? Z roku 2010.

Každé tri mesiace pritom zasadá kategorizačná komisia, ktorá rozhoduje o miere úhrady a nových liekoch, skúma, ako sa osvedčil nejaký nový liek. My to však netušíme, lebo ideme naslepo. Prijímame rozhodnutia o obrovskom objeme peňazí - lebo onkologické lieky sú najrýchlejšie rastúca kategória - na základe neexistujúcich dát,“ vraví analytik Tomáš Szalay.

Onkologické lieky sú drahé, náklady na ne stúpli podľa analytikov za desať rokov zhruba desaťnásobne. Súvisí však množstvo predpísaných liekov s reálnym nárastom ochorení?

„Dobrá otázka, ale opakujem - my to nevieme. Od roku 2006 išlo do zdravotníctva viac peňazí, ale nepýtali sme protihodnotu. A keďže peňazí je viac, tí, ktorí vedia odtiaľ peniaze pod rozumným právnym titulom vytiahnuť, sa prihlásia.

Onkológia je dobrý titul. Ide o život - čiže zaplatíme. Je väčší tlak na predpisovanie týchto liekov. V USA napríklad chytili onkológa, ktorý drahou chemoterapiou liečil zdravých ľudí. Motivácia v tomto biznise je obrovská,“ konštatuje analytik.

Napokon, iba nedávno sme sa o tom presvedčili aj na Slovensku. Stačí si spomenúť na zamestnancov prestížneho Národného onkologického ústavu v Bratislave, ktorí obchodovali s údajnými zvyškami onkologických liekov.