Tip na článok
V Staškove: Rodný dom bol vlastne takzvaný výhybkársky domček, oproti sa nachádza železničná stanica.

U Kronerovcov vládol prísny režim, nezriedka lietali aj štipľavé facky

Múzeum zriadené v rodnom dome slávneho herca v Staškove vás vráti do obdobia jeho detstva.

Galéria k článku (7 fotografií )
Ako mladík: Už v detstve rád zabával ostatných.
„Autolakýrnik“: Jozef Kroner sa vyučil, robil v továrni a popritom ochotníčil.
Jozef Kroner imituje Hitlera: Totality herec nenávidel, nech boli akékoľvek.

Staškov patrí medzi dediny horných Kysúc, ktoré vznikli kopaničiarskou kolonizáciou. V roku 1914 tam postavili lokálku premávajúcu z Makova do Čadce. Práve k železnici sa viaže postava jedného z našich najväčších hercov. Keď sa Jozef Kroner v roku 1924 narodil, premávali ešte parné lokomotívy. Ich hvizd a syčanie pary označil za prvé vnemy svojho života.

Návrat do rodiska

„Mal som iba deväť rokov, keď som opúšťal Kysuce. Preto nie div, že po každom kilometri vzrastalo moje vzrušenie. Konečne som sa ocitol pred malou stanicou s bielou tabuľou Staškov. Zostal som stáť v nemom údive. V mojej pamäti bola rodná stanička obrovská, mohutná budova, a tu predo mnou domčúrik. Za koľajnicami malá lúka, v prostriedku vyčnievala skala. Prekročil som ju a niekoľkými krokmi som zdolal lúku, voľakedajší obrovský priestor. Bolo mi odrazu akosi smutno. Pomaly som vystupoval hore kopčekom, ktorý sme nazývali Grapa. Sadol som si na malý výbežok a zahľadel sa na domček, v ktorom som prežil detstvo. Spoza kopca od Čadce zapískal vlak.“ Takto opisoval svoje pocity Jozef Kroner v knihe Herec nielen na udici. Do rodiska sa vrátil až po pätnástich rokoch. Medzitým skúsil všeličo. Ako deväťročný sa s mamou, otcom a so súrodencami sťahovali do Serede, bývali aj v Melčiciach a v Brunovciach. Keďže otca ako železničného zamestnanca prekladali z miesta na miesto, sťahovala sa celá rodina. Jozef bol za vojny nútene nasadený v Tretej ríši a potom sa zamestnal v Považských strojárňach.

Z Považskej Bystrice prestúpil v roku 1948 do Komorného divadla v Martine, kde sa začala jeho profesionálna herecká kariéra. Pri vypĺňaní tlačiva o rodine si nevedel spomenúť na dátumy narodenia všetkých súrodencov, tak si ich jednoducho povymýšľal. Byrokracia však nepustí, a tak ho vyslali zistiť presné údaje. Kroner vtedy nasadol na motorku a z Martina si to šinul na Kysuce. Čo videl po príchode do rodiska, ste si mohli prečítať v úvode.

V domčeku

Nasadáme do lokálky v Makove. Na staničkách už niet pokladníc, lístky sa kupujú vo vlaku. Miesto parnej lokomotívy jazdí motoráčik s dvoma vozňami. „Máme nové moderné vozne,“ chváli sa vlakvedúca. Jednokoľajka mieri cez Vysokú nad Kysucou, Turzovku a potom vystupujeme v Staškove. „Rodný dom Jozefa Kronera postavili v roku 1914, keď sa budovala trať, je to originálna stavba z čias Rakúsko-Uhorska. Obec ho po peripetiách odkúpila od Železníc Slovenskej republiky v roku 2010, medzitým už veľmi chátral a zažil nájazdy vandalov,“ vysvetľuje sprievodkyňa Veronika. Rodný dom Jozefa Kronera sprístupnili rok nato, rekonštrukcia vyšla na vyše 40-tisíc eur a financovali ju zo súkromných zdrojov aj z rozpočtu obce. „Pec sa zrekonštruovala podľa spomienok sestry Jozefa Kronera, ktorá sa tu tiež narodila, Zuzany Vaňousovej. Je funkčná a počas zimy v nej kúrime.“

V jednej izbe

Na stenách visia podobizne otca Ľudovíta, mamy Márie a hercových súrodencov. Otec robil v Staškove výhybkára a sprievodcu, mama vydávala cestovné lístky a súčasne bola výpravkyňa - zrejme jedna z prvých na Slovensku. Bežne vypravovala vlaky tehotná. Detí porodila dovedna dvanásť, no nie všetci sa dožili dospelosti. Monika, Ľudovít a Terezka zomreli ešte ako malé deti. Najstarší syn Anton zomrel počas vojny omylom guľkou žandára.

Jozef mal ešte sestry Máriu, Annu, Margitu a Zuzanu - tá sa dožila otvorenia rodného domu -, bratov Ludvíka, Jána a Františka. Slovenská realita spred necelého storočia sa zdá neuveriteľná - do miniatúrneho domu sa musela pomestiť celá rodina. Vďaka sklápacím posteliam sa hlavná izba na noc zmenila na spálňu pre všetkých.

Najmocnejšie zázemie

„V detstve sa všetko začína a tento začiatok poznačí každého z nás. Je to najmocnejšie zázemie, ktoré nám nikto nemôže zobrať,“ spomínal po rokoch herec. Kronerovskú domácnosť držala pokope mama. Na otca herec spomínal takto: „Z Liptova si okrem biedy priniesol vášnivú lásku k divadlu. Čoskoro dal dohromady niekoľko nadšencov a v Staškove začal sa čulý ochotnícky život. Režíroval, hral, zbíjal kulisy. Bol veľký komediant. Keď vošiel do krčmy, všetko stíchlo. Po chvíli všetci v krčme burácali smiechom. Mal veľký dar rozprávača, komedianta, klauna. Rozdával smiech, ilúzie, bol akýmsi svetielkom v neľahkom živote Kysučanov. Oni ho za to z vďačnosti zavše opili. Vtedy prichádzal domov, postavil si nás do radu, spočítal. Ak bol dobrej vôle, robil s nami pestvá, ak zlej, dostali sme za všetko, čo sme vyviedli i čo sme ešte nevyviedli. Boli to tvrdé tresty a my sme sa potom snažili, aby sme nič nedostali zadarmo.“

Výčiny detí sú druhou témou hercových spomienok, treťou je hlad. Uživiť hladné krky z malého platu, bez hospodárstva, navyše v časoch, keď vlastne neexistovala sociálna politika, nebolo ľahké. Naučili sa kradnúť zemiaky z cudzích rolí aj vymýšľať si - ako keď tetuškám na procesii nahovorili, že sú siroty, a dostali po posúchu.

„Keď bolo našej mamke najťažšie, keď bola ubolená, odchádzala z domu popri koľajniciach do hory. Vravievala - ,do mojej hory‘. Chodievala do tej svojej hory ako do chrámu,“ spomína Kroner na mamu. Aj na to, ako raz našla „svoj chrám“ vyrúbaný. „Pochytil ju taký žiaľ, akoby jej malo srdce roztrhnúť. Dlho potom kvílila na hrobe svojej hory.“

Všetci boli umelci

„Ochotníčili všetci z rodiny,“ podotýka sprievodkyňa Veronika. Ludvík je známy z mnohých filmov, občas dubloval Jozefa, Ján je otcom dnešného herca Janka Kronera, aj ostatní sa venovali umeniu. V expozícii nájdete aj rodostrom Kronerovcov, hercov stolček s jeho okuliarmi, nechýbajú udice, veď rybolov bol jeho veľkou vášňou. Okrem Kronerových rukopisov majú prepúšťací list z továrne, aby nastúpil do martinského divadla, kde sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Teréziou Hurbanovou.

Vystavujú aj originál ceny, ktorú získal na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, takisto artefakty viažuce sa k oscarovému filmu Obchod na korze. Dielo tvorí zlatý fond svetovej kinematografie. Hoci po prvých deviatich rokoch opustil Kysuce, do smrti sa k nim vracal.

VIDEO Plus 7 Dní