Tip na článok

Učiteľka z kauzy odobratého Marca: Na ruke mám modrinu, ako sa ma držal

V boji o sedemročného chlapca zlyhali všetci zúčastnení, jedine jeho učiteľka sa zachovala ako človek na správnom mieste.

Galéria k článku (7 fotografií )

Nad zápästím mi ostala modrina, ako sa ma Marco z celej sily držal. Ten malý chlapec sa do mňa zakvačil obidvomi rukami, pozeral mi do očí a pohľadom prosil. Čakal, že mu pomôžem, dôveroval mi. Ale čo som ja mohla?!

Vyšší súdny úradník i Marcova mama na mňa ziapali - pustite ho! Aj vyhrážky väzením padli. Im bolo úplne jedno, že chlapec s nimi nechce ísť, že sa bráni. Bolo to hrozné.

On plakal, kopal, hrýzol. Odtrhli ho odo mňa násilím a vliekli ho, áno, doslova ho vliekli preč. Nemohla som nič, len som ich prosila, nech s tým dieťaťom, preboha, takto nezaobchádzajú, - opisuje brutálny zásah do života sedemročného chlapca učiteľka Mária Vandlíková. Degradáciu dieťaťa na úroveň vreca múky vykonala štátna moc.

Na kameru o potrate

Osud malého Marca z Brehov neďaleko Novej Bane sa nestal témou širokej verejnosti prvýkrát. Už pred siedmimi rokmi jeho starí rodičia zavolali k sebe domov reportérov TV JOJ. Práve vtedy sedeli v záhrade všetci spolu, Blanka s malinkým Marcom na rukách, a pôsobili ako súdržná rodina.

No už v tom čase bolo zrejmé, že prah citlivosti tejto rodiny na záujmy bezmocného dieťaťa je výrazne posunutý. Na kameru hovorili o tom, ako sa Blanka rozhodla ísť na potrat, aj ho v nemocnici v Žiari nad Hronom absolvovala, ale po niekoľkých týždňoch zistila, že napriek spomínanému zákroku dieťa v jej tele stále žije.

Televíznym divákom rozhorčene oznamovali, že Marco sa narodil pre chybu lekárov a hoci sú napokon veľmi radi, že ho majú, na nemocnicu podávajú žalobu.

Patálie s neplánovaným nemanželským dieťaťom riešila rodina, ako vedela. Keď mal Marco zhruba štyri mesiace, Blanka sa vrátila do práce vo Švajčiarsku. Potrebovala splatiť svoje záväzky a starostlivosť o Marca ochotne prevzali jeho starí rodičia. Oni ho učili chodiť i spievať pesničky, oni mu dávali obklady, keď mal horúčku.

Blanka sa na návštevy za synom často nedostala. Na Slovensko prichádzala sporadicky, raz za pár týždňov, ba i mesiacov. Marco bol u nej vo Švajčiarsku tiež iba párkrát.

Do akej miery bola frekvencia kontaktov so synom limitovaná objektívnymi dôvodmi - cestovať do Brehov iba na víkend, aby už v pondelok bola späť v práci, je nielen finančne náročné, ale časovo takmer nemožné -, aký podiel na nej nesie intenzita Blankinho záujmu o syna, vie iba ona sama.

Marcovi starí rodičia: Chlapca vychovali a teraz sa ho nemienia vzdať. Foto: Ľudmila Lacková

Šanca pre matku a syna

Marcovi starí rodičia sa nepochybne snažili vytvoriť vnukovi ideálny domov. Blanku presviedčali, aby sa vrátila na Slovensko, dokonca časť svojho rodinného domu upravili na samostatné bývanie pre ňu a pre Marca.

Blanka po počiatočnom nadšení nápad kategoricky odmietla. Uvedomila si, že toľko, čo vo Švajčiarsku, doma nezarobí, ak by sa jej vôbec podarilo u nás zohnať prácu, a možno už ani nechcela meniť komfortnejší život vyspelého Švajčiarska za slovenský vidiek. Ale na krok správnym smerom sa Blanka predsa len odhodlala.

Rozhodla sa svoj život usporiadať tak, aby Marco mohol bývať s ňou. Vo Švajčiarsku. Pripravila mu detskú izbu a vzhľadom na to, že Marco tamojší úradný jazyk neovláda, vybavila mu školu pre cudzincov.

Marcovi starí rodičia pochopili, že ide do tuhého, a zľakli sa. Chlapca, ktorý je pre nich všetkým, sa nemienili vzdať. Obrátili sa na súd s návrhom, aby Marca zveril do ich rúk oficiálne, a zároveň žiadali, aby pre Blanku platil zákaz odcestovať so synom do zahraničia.

Ťažké rozhodovanie súdu, či bude Marcovi lepšie pri doposiaľ nie príliš zodpovednej, ale zato vlastnej matke, alebo pri osvedčených, ale predsa iba starých rodičoch, sa komplikovalo Marcovými zmätenými reakciami. Objavili sa podozrenia, že sa ho niekto snaží zmanipulovať, možno až hucká proti matke.

Blanka sa sťažovala, že sa už nevie k synovi dostať. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie a 14. apríla „uložil starej matke vydať maloletého jeho matke“. Nešlo o definitívne rozhodnutie, len o dočasné usporiadanie vzťahov, kým budú mať sudcovia vo veci jasno. Zjednodušene, Marco dostal šancu vyskúšať si, či sa mu bude u mamy páčiť.

Základná škola v Brehoch: Tamojšia učiteľka Mária Vandlíková si zaslúži vyznamenanie za ukážkový postoj v krízovej situácii. Foto: Ľudmila Lacková

Zlý ujo v triede

Sťahovanie do nového prostredia Marcovi nikto neuľahčil. Blanka mu síce už dlho rozprávala o tom, že pôjdu spolu do Švajčiarska a starká tam môže prísť za ním, ale Blankina sestra - ako sa nám sama pochválila - chlapcovi rýchlo vysvetlila, že jeho mama klame. Starí rodičia nariadenie súdu jednoducho ignorovali.

„My sme si mysleli, že na Slovensku sa budú rešpektovať hlavne práva dieťaťa. A dieťa deklarovalo, že chce byť tu s nami,“ vysvetľuje Marcov starý otec, prečo sedemročného chlapca na veľkú zmenu nepripravili.

Ešte takmer mesiac po vydaní súdneho rozhodnutia o odovzdaní chlapca jeho matke Marco stále žil u starých rodičov. Aby konečne došlo k naplneniu verdiktu, aby matka nemala v rukách iba bezcenný zdrap papiera, využil súd svoju právomoc a poveril vyššieho súdneho úradníka Mariána Mádela, aby „zabezpečil odňatie maloletého dieťaťa“.

O tom, akým spôsobom splnil Mádel chúlostivú úlohu, rozpráva Marcova učiteľka Mária Vandlíková: „Prebiehala druhá vyučovacia hodina, s prvákmi sme preberali matematiku, keď sa zrazu otvorili dvere a do triedy vtrhla skupinka dospelých. Na jej čele rázne kráčal muž, ktorý si pred tvárou držal kameru a za chodu hovoril čosi o súdnom výkone a odňatí maloletého Marca.

Ostala som v šoku. Nevedela som, kto je ten pán ani prečo si ma natáča. Pred triedou plnou detí mi arogantne oznámil, že si berú Marca a hotovo. Marco sedel v prvej lavici pred katedrou. Zdrapil ma, s nimi odmietal odísť, plakal a oni ho ťahali, kričali... Ostatné deti to všetko vystrašene sledovali. V triede bol chaos.“

Video kolujúce na internete

Obraz o spomínanom chaose počas vyučovania v prvej triede Základnej školy v Brehoch si môže urobiť každý sám. Autentické zábery vyššieho súdneho úradníka Mádela kolujú po internete. Jeho povinnosťou totiž bolo výkon súdneho rozhodnutia natáčať a vzniknutý videozáznam priložiť do spisu.

Pozrite si video:

Aj keď na videu toho veľa nevidieť, lebo - ako ktosi trefne poznamenal - kamera v Mádelových zneistených rukách väčšinu času sníma jeho rozkrok, zvukový záznam k obrazu sa od prvej minúty ostro zarezáva pod kožu.

Zachytáva hromotĺcky vpád vyššieho súdneho úradníka do triedy, protest učiteľky, aby sa niečo také nedialo pred ostatnými deťmi, i direktívne vyhlásenie Mádela: „Berieme toho chlapca, a to je z našej strany všetko.“

Triedou sa rozlieha hádka, krik sa nepríjemne stupňuje. Počuť samé: „Pusť ma!“ či „Pustite ho!“ a nakoniec už len srdcervúce kvílenie, detský plač.

„Podľa vyhlášky ma mali informovať o odobratí Marca minimálne dvadsaťštyri hodín vopred, ale ja som sa o všetkom dozvedela až počas incidentu,“ rozhorčuje sa riaditeľka školy Mária Škodová. „Vtrhnúť takto medzi deti uprostred vyučovania si nemôže dovoliť nikto. Ani prezident. Je smutné, že do práv dieťaťa nevhodne zasiahol práve zástupca súdu.“

Podľa kuloárnych rečí nebola riaditeľka školy o pripravovanej akcii vopred informovaná preto, aby vzhľadom na jej dobrý vzťah s Marcovými starými rodičmi nedošlo k zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia.

Prečo však Mádel neprišiel za ňou ani v spomínaný deň, aby sa jej predstavil, ukázal poverenie, všetko vysvetlil a tak, ako to býva zvykom, teda za asistencie polície, trval na tom, aby Marca dala predviesť do riaditeľne, kde by mali čas i nikým nerušené prostredie na citlivé zvládnutie chlapcových reakcií, nevedno.

Dostala, čo chcela: Takto Blanka na sociálnej sieti deklarovala, že Marco je s ňou v poriadku. Foto: Facebook B.G.

Pokoj vo Švajčiarsku

Zlý úmysel Mádelovi prisudzovať asi nemožno, ale spôsob - vtrhnutie do triedy plnej detí a nezmyselné presvedčenie, že učiteľka jemu, neznámemu chlapovi, bez slova odovzdá jedného zo svojich žiakov - evokuje taktiku „iniciatívneho blbca“.

Ibaže prívlastok iniciatívny celkom na Mádela nesedí. Jeho úžas nad tým, že Marco odmietal odísť s vlastnou matkou, svedčí skôr o zle naštudovanej problematike a chabej znalosti príslušného prípadu.

Krajský súd v Banskej Bystrici už informoval o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru vyššieho súdneho úradníka Mariána Mádela. Neschopná pracovníčka sociálneho úradu, ktorá bola pri odoberaní Marca prítomná a celý čas v triede len „čumela a čušala“, obišla zatiaľ bez postihu. Jej úlohu brániť záujmy maloletého bez zaváhania a s absolútnou samozrejmosťou prebrala Marcova učiteľka.

Mária Vandlíková nepotrebovala špeciálne školenie ani vypracovaný manuál na to, aby vedela, že „takto sa to predsa nerobí“. Jej príkladný postoj v krízovej situácii mal minister školstva už dávno verejne oceniť.

Ani Marcova mama Blanka sa pri výkone súdneho rozhodnutia veľmi nevyznamenala. Na videozázname pôsobí ako žena, ktorá by pred biblickým kráľom Šalamúnom pri hádke o dieťa radšej súhlasila s jeho rozdelením mečom na dve polovice, než by sa syna mala vzdať. Ale nerobme si ilúzie. Ani Marcovi starí rodičia nie sú celkom z iného cesta.

Novinárom narozprávali o Blanke toľko nepekných vecí a takým škaredým spôsobom, akoby to ani nebola ich vlastná dcéra. Boj o Marca teda pokračuje.

Práve preto je vlastne výhoda, že sa teraz, keď sa jeho meno skloňuje vo všetkých médiách, v parlamente, v prezidentskej kancelárii i v odborných kruhoch a kauzou už vyše týždňa žije celá slovenská verejnosť, ocitol vo Švajčiarsku, kde jeho mama pracuje na letisku. Z brutálneho zásahu sa môže ľahšie spamätávať a so svojou matkou si začať budovať normálny vzťah.

Skutočnosť, že dosah slovenských orgánov na Marca je teraz obmedzený, nie je dôležitá. Švajčiarsko nie je Somálsko. Keby, nebodaj, Blanka syna zanedbávala, tamojšie úrady určite zakročia. Možno rýchlejšie a šetrnejšie ako tie naše.

VIDEO Plus 7 Dní