Tip na článok

Učiteľom vyčítajú prázdniny. Koľko dní za rok ale odrobili poslanci?

Učitelia vyrazili do ulíc slovenských miest, aby upozornili na svoje požiadavky. Pýtali sme sa ich na to, čo si myslia o údajnom nadbytku voľna aj na poslanecký pracovný čas.

Galéria k článku (4 fotografie )

Majú v lete dlho voľno a robia maximálne do tretej poobede. Takéto výčitky počúvajú štrajkujúci učitelia od odporcov. Vláda zas považuje štrajk za predvolebný boj.

Oveľa menej oficiálnych zasadacích dní však majú napríklad poslanci. Vlani strávili v laviciach len 111 dní. To je teda len 5,5 normálneho mesiaca s dvadsiatimi pracovnými dňami. A za podstatne vyššie platy ako učitelia, ktorí počas štrajku prichádzajú o peniaze.

Koľko zarábajú

Naši poslanci, ktorí vlani zasadali 111 dní, zarobili len v základe za rok okolo 40-tisíc eur. Peniaze na účet im chodia, či robia, či nerobia. Mimobratislavský poslanec zarobí mesačne 3 306 eur, a to nepočítame žiadne príplatky za funkcie, ktoré poslanci obvykle mávajú. Učitelia nie sú jediní, kto má v lete prázdniny.

Tak napríklad vlani mali naši zákonodarcovia prestávku medzi schôdzami od 4. júla do 16. septembra. Čiže žiadne trápenie, ako zvládnu napríklad ich detičky prvé dni v škole. Mohli sa im venovať.

Samozrejme, poslanci tvrdia, že tvrdo pracujú, aj keď parlament nezasadá. Ale aj keď zasadá, plnú sálu možno vidieť len dvakrát do dňa, počas hlasovania. V iný čas zíva sála prázdnotou a rečníci sa prihovárajú stoličkám. K rokovacím dňom síce treba pripočítať zasadnutia výborov, ale tie nie sú extrémne časté a trvajú maximálne pár hodín.

Už behajú po kampani

Voľno majú poslanci aj teraz, a to až do volieb. Vtedy by mali mať posledné slávnostné zasadnutie a medzitým len niekoľko stretnutí výborov. Ich ničnerobenie potvrdil aj Robert Fico, keď sa vyjadroval k požiadavkám učiteľov.

„Legislatívny proces je uzavretý a do 5. marca pre učiteľov viac urobiť nemôžeme,“ povedal vo vyhlásení k učiteľskému štrajku. Neodpustil si však poznámku k voľným dňom. „Ja sa rovno pozerám učiteľom do tváre. Keby sme mali viacej, tak im dáme viacej. Ja len verím, že učitelia, teda tie dve percentá, čo štrajkujú, sa vrátia naspäť do tried.

Treba vydať vysvedčenia žiakom, to sú dôležité veci. A po 19 dňoch voľna, ktoré bolo cez Vianoce, 19 dní boli doma, tak myslím si, že je čas, aby sa začalo riadne vyučovanie v školách,“ tvrdil Fico a oznámil, že zvýšenie miezd pedagógov bude záležitosťou nasledujúcej vlády.

Čítajte viac:

Ráno učiteľka, večer upratovačka: Toto je osud mnohých pedagógov

V daždi

Učitelia však nezvesili uši, ale, naopak, v pondelok vyrazili do ulíc slovenských miest, aby vytvorili živé reťaze a upozornili na svoje požiadavky. Pýtali sme sa ich na to, čo si myslia o údajnom nadbytku voľna aj na poslanecký pracovný čas.

„Zaujímalo by ma, či si vypisujú dovolenky. Je to hanba. Oni útočia na nás, že čerpáme dovolenky, ktoré si však musíme celé mesiace nadrábať. Aby sme mali cez žiacke prázdniny dovolenku. A teraz, keď neučíme, strácame mzdu, oni nie. Ďalej berú peniaze, hoci robia kampane,“ krúti hlavou Viktor Križo z Iniciatívy slovenských učiteľov.

„Máme viac dovolenky, ale sme nútení ju čerpať. Pritom v čase, keď majú žiaci prázdniny, by sme mohli robiť napríklad dokumentáciu, hodnotiť proces, chodiť na ďalšie vzdelávanie. Často aj cez dovolenky pracujeme. Niet nám čo závidieť,“ dodáva.

„Máme nárok na 45 dní dovolenky. Z toho je však časť povinná. Máme povinne jarné prázdniny a v lete 4 týždne. A ostatné si tiež môžeme vziať len vtedy, keď žiaci nie sú v škole,“ dopĺňa ho stredoškolská učiteľka dejepisu a občianskej náuky.

Devätnásť voľných dní, ktoré spomínal premiér, ju nahnevalo. „To sú také informácie, že to až človeka ničí,“ hnevá sa a dodáva, že v čase, keď údajné voľno malo byť, pracovala. „Poslanci nehovoria o tom, koľko majú voľna. Nech dobre robia svoju robotu a nech majú voľna, koľko chcú. Ale my ich dobrú robotu necítime,“ odkazuje zákonodarcom.

Reálny priemer?

Mnohí učitelia nie sú nadšení nielen zo stavu školstva, ale ani z obviňovania, že ich platy sú dosť vysoké. Minister školstva zverejnil ich mzdy podľa krajov a vyplynulo z nich, že najväčšia disproporcia medzi priemerným platom v národnom hospodárstve a mzdou učiteľov je v Bratislavskom kraji.

Najlepšie si vraj vedú východniari, ktorí zarábajú viac, ako je priemer v ich kraji. Aj celkovo sú vraj učitelia na tom lepšie ako priemer.

„Ministerstvo vzalo čísla z dvoch rôznych štatistík. Z lepšej vzalo naše mzdy a z tej pre nich vyhovujúcejšej priemernú mzdu národného hospodárstva.

My sme sto eur pod priemernou mzdou, no spravili to tak, že to vyzerá, že sme sto eur nad priemernou mzdou. Považujem za vážne klamstvo to, čo sa šíri o platoch učiteľov,“ krúti hlavou Križo.

„Moja hrubá mzda je tisíc eur, ale už idem do dôchodku,“ vraví učiteľka dejepisu. V platových tabuľkách je tak vďaka odpracovaným rokom umiestnená vysoko.

„Nie som tu pre seba, ale kvôli začínajúcim kolegom. Tí majú okolo 405 eur čistého. A teraz si vezmite, keď chce bývať, musí si z toho zaplatiť aspoň jednu izbičku. Tá stojí 200 eur. Z platu mu ostane 205 eur. Čo za to môže? Ak si chce kúpiť električenku, ako pôjde do divadla, múzea, ako na sebe môže pracovať a zlepšovať sa?“ pýta sa.

Platy sa podľa nej veľmi pomaličky dvíhali, dlho sa nič neriešilo. „Po 30 rokoch nemáme stoličky, lavice. Všetko kupujú rodičia. Od štátu sme dostali iba 6 počítačov, tlačiarne kupovali rodičia. Triedy maľujú rodičia. Školstvo potrebuje oveľa viac peniažkov. Nie je to pre učiteľov, ale pre deti. Neustále sa tu menia zlé reformy,“ vypočítava problémy, s ktorými sa v škole stretávajú.

VIDEO Plus 7 Dní