Ukrajinka hľadá prácu. Neuveríte, čo od nej pýtajú

“Už nemôžem chodiť po byte iba v spodnom prádle, musím mať župan. Kúpeľňa tiež nie je hocikedy voľná. Je to poriadna zmena! Som zvyknutý žiť sám, mám svoj komfort a táto pomoc to radikálne zmenila,” hovorí právnik Gabriel Závodský z Nových Zámkov, ktorý žil roky sám v trojizbovom byte. Teraz tam má aj 49-ročnú babku, jej dcéru a 2-ročného chlapca. Po vypuknutí vojny na Ukrajine totiž neváhal a ponúkol cez sociálne siete pomoc s odvozom a ubytovaním. 

“Išiel som s ním pre ne na česko-poľské hranice do Bohumína, lebo oni utekali najprv cez Poľsko,” spomína aj jeho priateľ Peter Kijaček, ktorý vraj toho zažil už dosť, ale toto jakživ nie. Ženy, Valia a Kaia, podľa neho boli v takom strese, že nevládali ani hovoriť. Nemo nastúpili do auta aj s dieťaťom, mlčali aj cestou, doslova sa nechali viezť. Bez slov. Akoby im bolo úplne jedno kto ich vezie a kam, hlavne že niekam idú. Po dvoch hodinách im dali cez telefón farára ktorý vie po ukrajinsky a ten im vysvetlil, čo sa deje a že sa nemajú čoho báť. 

“Keď sme došli domov, moja žena im nachystala večeru, ani sa jej nedotkli. Až po hodine si Valia zobrala jedno sústo,” spomína Kijaček na to, že zo stresu tieto ženy nevládali do seba dostať nič. 

Po večeri sa presunuli do nového príbytku, do bytu právnika Závodského, ktorý im vyčlenil jednu izbu. “Zbohom moje pokojné dni. Chlapec hneď po príchode spustil taký rev, že hodinu a pol doslova hystericky vrieskal,” spomína s tým, že sa po takej dlhej ceste vlastne ani nečuduje. Dôveru si vraj s Ukrajincami budovali postupne. Na druhý deň ich zobral na nákup. “Chlapec sa tam šmaril o zem,” vraví právnik, ktorého návšteva učí trpezlivosti.  

Rodina mala podľa neho na Ukrajine vyšší spoločenský status ako má on na Slovensku. Ťažko sa s novou situáciou vyrovnávajú, ukazovali mu v mobiloch fotky domu a bytu, kde žili a autá, ktoré mali, patrili do vyššej strednej triedy. On si ich mlčky pozeral. Nijako, ani náznakom im nepripomenul, že tento svet skončil, už neexistuje. 

Valii, Kaji a chlapcovi robí program, aby nemali čas plakať. Lebo často je to tak, že plače jedna žena, potom plače druhá žena… Stačí, že sa pozrú čo nové na Ukrajine. Závodský preto organizuje výlety do zoologickej záhrady, nákupy, ukázal im detské ihriská a pokúsil sa už aj po pár dňoch nájsť jednej z nich prácu. A tu narazil na obrovský problém. 

Žena si našťastie zbalila do kufra doklad o ukončení zdravotnej školy a mohla by robiť sestričku… 

“Štát od nich pýta papiere, ktoré nie je možné zohnať,” rozhorčuje sa Závodský. Pýtali od nich totiž aktuálny výpis z registra trestov a zápočet rokov od predošlého zamestnávateľa. Vážne - od vojnových utečencov pýtajú v štátnej a verejnej správe tieto dokumenty. Inak môžu robiť nanajvýš pomocné práce.  Štát takto podáva pomocnú ruku kvalifikovaným utečencom. 

“Môžu byť u mňa do 1. apríla, kým pani nastúpi do práce,” hovorí s tým, že potom už pre ne našli 1-izbový byt na prenájom. Ak by sa niečo stalo a zamestnanie by náhodou nevyšlo, poskladá sa s kamarátmi ukrajinskej rodine zo svojho bytu na nájom. Našťastie, keď je problém v nemocnici s dokladmi, pomohol im miestny domov seniorov, kde bude žene stačiť diplom na prácu sanitárky. Nastupuje v apríli.