Ako vraví, konflikt na&nbsp;Ukrajine je niečo, na&nbsp;čo sa nemohol nikto pripraviť. Hoci postup vlády nenazýva úplným zlyhaním, v&nbsp;porovnaní s&nbsp;ostatnými krajinami máme medzery. O&nbsp;dôsledkoch prílevu obyvateľov z&nbsp;Ukrajiny rozpráva&nbsp;profesor BRANISLAV BLEHA, prorektor Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorý vedie oddelenie demografie a&nbsp;demogeografie.

Ste odborník na&nbsp;populačný vývoj. Najväčšou témou bude teraz asi migrácia ľudí z&nbsp;Ukrajiny. Určite je to jedna z&nbsp;horúcich tém, ktorá bude hýbať nielen Slovenskom, ale celou Európskou úniou. Momentálne je mimo domova, v&nbsp;zahraničí alebo v&nbsp;rámci Ukrajiny už možno viac ako štvrtina Ukrajincov, to je obrovské číslo. A, žiaľ, to pomyselné svetlo na&nbsp;konci tunela je stále ďaleko. Ak to porovnáme, tak pre veľký hladomor v&nbsp;rokoch 1932 a&nbsp;1933 opustilo Ukrajinu odhadom až okolo milióna obyvateľov a&nbsp;ďalších približne 2,5 milióna ľudí zomrelo, a&nbsp;to bol naozaj drastický zásah do&nbsp;populačného vývoja. Trvalo to však niekoľko rokov. Dnes sú vyššie čísla emigrácie záležitosť jedného mesiaca.

V&nbsp;čom konkrétne sa to dotýka nás ako Slovenska? S&nbsp;Ukrajinou nás spája priame susedstvo. Ukrajina má okolo 43 miliónov obyvateľov a&nbsp;my niečo vyše päť miliónov, v&nbsp;relatívnom ponímaní zopár ľudí prejde z&nbsp;Ukrajiny, ale u&nbsp;nás sa to prejaví omnoho viac vzhľadom na&nbsp;oveľa menšiu populáciu.

To, čo nám prinášajú médiá, sú migrujúce ženy a&nbsp;deti. Muži zostávajú bojovať a&nbsp;už sa za&nbsp;hranice ani nemôžu dostať, keďže im to krajina nedovoľuje. Aký to bude mať dosah na&nbsp;nášho suseda, keď krajinu opustí toľko žien, ktoré sú, takpovediac, nositeľkami života? Paradoxne môže dochádzať k&nbsp;vyrovnávaniu pomeru pohlaví. Ukrajina je spolu s&nbsp;Ruskom aj Bieloruskom krajinou, kde je mužov veľmi málo v&nbsp;pomere k&nbsp;ženám. Je to spôsobené vysokou nad­úmrtnosťou mužov. Treba povedať, že tá je extrémna. Nikde inde na&nbsp;svete nie je taká vysoká ako na&nbsp;Ukrajine. Zatiaľ čo prirodzená nadúmrtnosť mužov v&nbsp;západných krajinách, kde sa žije najdlhšie, je tri až päť rokov, u&nbsp;nás je to na&nbsp;porovnanie šesť až sedem rokov, na&nbsp;Ukrajine je to až desať rokov aj viac. Čiže o toľko rokov menej sa dožijú muži v priemere oproti ženám.

Čím to je? Je to spôsobené štruktúrou zamestnanosti, životným štýlom, úrovňou zdravotnej starostlivosti. To všetko je v&nbsp;týchto krajinách na&nbsp;nižšej úrovni. Napríklad aj bezpečnosť na&nbsp;cestách. To sú všetko také čriepky, ale keď sa to pospája, tak to vyjde až na&nbsp;desať rokov. To je jeden faktor. Druhým je to, že sa v&nbsp;oveľa väčšej miere sťahujú za&nbsp;prácou na&nbsp;Západ. Teraz tento trend paradoxne prebrali ženy.

Spomeniete si na&nbsp;nejakú porovnateľnú historickú udalosť, keď v&nbsp;krátkom čase došlo k&nbsp;takej vysokej migrácii obyvateľstva? Čitateľom možno príde na&nbsp;um odchod obrovskej skupiny írskeho obyvateľstva v&nbsp;19. storočí. Vtedy bol príčinou hladomor. Porovnanie môžeme robiť v&nbsp;rádoch, lebo zdá sa, že Ukrajina bude precedensom z&nbsp;hľadiska kombinácie počtu a&nbsp;rýchlosti. To tu ešte nebolo. Áno, aj zo Sýrie bolo vysídlených okolo šesť miliónov ľudí, no to sa dialo v&nbsp;priebehu niekoľkých rokov.

Je to prekvapujúce? Nie. Zrazu tu máme v&nbsp;rámci moderných dejín vojnu, aká tu ešte nebola. A&nbsp;najmä nezabúdajme na&nbsp;to vnútorné vysídľovanie. To je veľmi dôležité. Lebo často to ľudia vnímajú, že ľudia odchádzajú za&nbsp;hranice krajiny. No tí vnútorne vysídlení tvoria väčšinu. Čiže ľudia sa presídľujú aj v&nbsp;rámci svojho územia.

Myslím, že Slováci sú zvyknutí na&nbsp;pracovníkov z&nbsp;Ukrajiny. Zväčša sa uchytili v&nbsp;stavebnom priemysle. Zarobené peniaze však posielali domov. Teda peniaze zarábali na&nbsp;Slovensku, ale nemíňali ich tu. Áno. Ja už niekoľko rokov hovorím, že ak Slovensko môže získavať nejakých migrantov, tak Ukrajina je tým najlepším zdrojom. Aj z&nbsp;hľadiska jazykovej či kultúrnej blízkosti. Zároveň ma to však neteší, pretože náš sused je momentálne vo vojne a&nbsp;mali by sme byť ohľaduplní. No ak teraz vieme na&nbsp;slovenskom pracovnom trhu zabezpečiť nejaké remitencie, teda peniaze, ktoré budú môcť zarobiť a&nbsp;následne poslať na&nbsp;Ukrajinu, tak je to len dobre.

Práve takéto peniaze môžu pomôcť v&nbsp;budúcnosti opäť naštartovať ukrajinskú ekonomiku, ktorá pre vojenský konflikt zažíva obrovský prepad? To bude jeden zdroj peňazí. Ten druhý budú obrovské pôžičky od&nbsp;Západu. Teraz som sa na&nbsp;chvíľu stal ekonómom, ale mali by sme si to dať do&nbsp;súvisu. Jedna vec je pracovná migrácia, druhá sú pôžičky. Bez nich to nepôjde. A potom je tu otázka vojnových reparácií zo strany Ruska, hoci to je ešte veľmi otvorená otázka.

Spomenuli ste, že by bolo dobré, aby sme zamestnali Ukrajincov, aby mohli posielať peniaze domov. To však musí Slovensko vytvoriť pre nich zázemie, poskytnúť jazykové kurzy, nájsť pracovné miesta a&nbsp;podobne. Už teraz vidíme, že to nie je ideálne. Samozrejme, na&nbsp;ospravedlnenie rozhodovacej sféry vlády slúži to, že to bolo nečakané a&nbsp;oveľa dramatickejšie, ako sme si vedeli predstaviť. Na&nbsp;druhej strane je tu chaos.

Čo treba podľa vás čo najrýchlejšie robiť? Mali by sme začať myslieť koncepčne. Premýšľať, v&nbsp;ktorých regiónoch bude migrantov z&nbsp;Ukrajiny najviac treba.

A&nbsp;je to možné? Aby sme ľuďom diktovali, kde sa majú usadiť a&nbsp;kde majú pracovať? Sú to predsa slobodní ľudia. Samozrejme, že sú slobodní. Ale môžeme to manažovať tak, že sa na&nbsp;Slovensko pozrieme a&nbsp;dáme informácie, že ak nejaká osoba má určité vzdelanie, na&nbsp;ktorých regionálnych trhoch práce je práve po&nbsp;týchto pozíciách najväčší dopyt.

Funguje to tak aj niekde v&nbsp;zahraničí? Uvediem príklad, ktorý je však z&nbsp;času mieru. V&nbsp;Austrálii do&nbsp;„najlepších“ regiónov, kde je relatívny prebytok pracovnej sily, sa jednoducho ako prisťahovalec nedostanete. No kamsi vo vnútrozemí Západnej Austrálie vezmú učiteľa či lekára okamžite. Čiže musíme sa nad tým začať čo najrýchlejšie zamýšľať. Nejde len o&nbsp;to zabezpečiť narýchlo ubytovanie a&nbsp;zabezpečiť základné potreby. Ak to má byť na&nbsp;dlhšie obdobie, treba sa zamyslieť nad tým, ako migrantov z&nbsp;Ukrajiny čo najefektívnejšie umiestniť. Mnohé Ukrajinky vravia, že sú v&nbsp;momente ochotné zamestnať sa aj na&nbsp;pozícii upratovačky, hoci sú vysokoškolsky vzdelané. Nemrháme potenciálom, ktorý by sme využili niekde v&nbsp;inom regióne?

Ale zrejme to nie je len tak, že niekto si povie z&nbsp;brucha, kde koho treba, a&nbsp;ľudia sa začnú presúvať ako na&nbsp;šachovnici. Je potrebná legislatíva alebo usmernenie z&nbsp;vlády. Určite to nie je ako so šachovnicou. No tak, ako sa teraz začína riešiť, kde budú záchytné utečenecké tábory, takisto sa dá vytvoriť nejaký portál, ktorý by tieto základné náležitosti a&nbsp;vstupné dáta zhromažďoval. Možno v&nbsp;železiarňach na&nbsp;strednom Slovensku by mohli zamestnať aj 80 Ukrajincov, ak by bol nejaký portál, kde by si to mohli pozrieť. Zatiaľ je to v&nbsp;rukách len dobrovoľníkov, skupín na&nbsp;sociálnych sieťach a&nbsp;súkromných firiem.

Hodnotíte to ako zlyhanie vlády či je to priskoro ešte hodnotiť? Nenazval by som to úplné zlyhanie, no myslím si, že niektoré krajiny sú už ďalej, hoci v&nbsp;každej istá miera chaosu musela nastať. Osobne napríklad nechápem, prečo túto situáciu ide riešiť súkromná eventová firma. Ktorá krajina to rieši cez eventovú firmu?

Viem, že aj vy osobne ste súčasťou nejakej databázy, ktorá má pomáhať ženám z&nbsp;Ukrajiny nájsť si zamestnanie. Ja som v&nbsp;sieti Population Europe, ktorá združuje expertov z&nbsp;rôznych krajín. Vytvoril sa veľmi rýchlo web, kde sa združujú iniciatívy a&nbsp;grantové schémy. Tak­že sme sa zosieťovali a&nbsp;spravili tabuľku, kto koho hľadá, na&nbsp;akú pozíciu, či sa poskytuje aj ubytovanie a&nbsp;podobne. Aj naša katedra, na&nbsp;ktorej pôsobím, je ochotná poskladať sa v&nbsp;prípade, ak chce prísť nejaká Ukrajinka, humánna geografka, môžeme jej na&nbsp;pol roka dať polovičný úväzok.

A&nbsp;boli ste vy ako odborník oslovený? Alebo niekto, koho poznáte? Aby ste sa stali členom napríklad nejakej pracovnej komisie a&nbsp;pomohli riešiť túto bezprecedentnú situáciu? Nie. Zatiaľ. Ak by sa zajtra skončila vojna, tak všetky moje úvahy by boli fakticky zbytočné, pretože väčšina tých ľudí by sa vrátila na&nbsp;Ukrajinu.

No majú sa kam vrátiť? Množstvo miest je zdevastovaných. Zničené sú fabriky a&nbsp;firmy, kde pracovali. Školy a&nbsp;škôlky, kam chodili ich deti. Mnohí sa nemajú kam vrátiť. Môžu sa vrátiť do&nbsp;nepoškodených regiónov. No bude treba nanovo budovať ekonomiku. Odhadnúť, koľko ľudí bude treba a&nbsp;koľko sa tam jednoducho neuplatní, pretože krajina je zničená, to si netrúf­nem povedať.

Niektorí utečenci sa však určite domov nevrátia a&nbsp;zostanú na&nbsp;Slovensku. Bude to pre nás prínos alebo ťarcha, ktorú nemusíme zvládnuť? Z&nbsp;pohľadu ekonomiky a&nbsp;trhu práce je to určite prínos. Od&nbsp;zamestnávateľov zazneli hlasy, že by sme pokojne vedeli zamestnať aj 100-tisíc Ukrajincov. Ak bude ekonomika rásť a&nbsp;nepríde ďalšia vlna kovidu a&nbsp;ekonomických poklesov, tak určite to zvládneme.

Nie je tam žiadne ale? Sú tu pridružené problémy. Vezmite si krízu v&nbsp;roku 2015 a&nbsp;politiku otvorenej náruče nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Vtedy Nemecko prijímalo veľa migrantov a&nbsp;často boli kultúrne úplne odlišní. Napriek tomu bola tá prvotná idea, že základ je nasávať ľudí na&nbsp;európsky pracovný trh a&nbsp;potom sa ich snažiť inte­grovať, dobrá. Je to však veľký problém. Sú výskumy, ktoré hovoria, že inte­grácia je drahá a&nbsp;trvá aj desať rokov. Na&nbsp;druhej strane sa ukazuje, že nebyť migrácie, tak EÚ by populačne klesala, na&nbsp;trhu EÚ chýbajú pracujúci migranti, aj keď je veľmi náročné ich integrovať napríklad jazykovo a&nbsp;podobne. Čiže z&nbsp;tohto hľadiska je Ukrajina pre EÚ veľmi výhodná. No mädliť si ruky, že susedovi zhorela stodola, nie je etické ani správne. Pre nás je najlepšie mať silného suseda, ktorý je súčasťou EÚ, ktorý sa pozviecha a&nbsp;rastie. Ukrajina je aj obrovský trh, a&nbsp;teda potenciálne odbytisko.

Spomenuli sme, že niektorí Ukrajinci sa nebudú môcť vrátiť domov. Je Slovensko pre nich atraktívne alebo sa budú chcieť posunúť viac na&nbsp;Západ? Zatiaľ väčšina, ktorá prekročí hranice, odchádza na&nbsp;Západ. Ale to bola tá prvá vlna a&nbsp;to boli ľudia, ktorí niekoho na&nbsp;Západe mali. Kým u&nbsp;nás pracovalo pred vojnou okolo 20-tisíc Ukrajincov, v&nbsp;Česku je to až 160-tisíc. Čiže oveľa viac ľudí má napríklad kontakty tam.

Ale to sa už asi pomaly zmení. Už dôjde k&nbsp;istej kumulácii a&nbsp;možnosti Západu sa budú postupne vyčerpávať. Teraz už bude čoraz väčší záujem zo strany Ukrajincov zostať na&nbsp;Slovensku, ale aj v&nbsp;Poľsku.

Takže nás ešte len čakajú problémy, čo sa týka prílevu ľudí a&nbsp;schopnosti postarať sa o&nbsp;nich? Začína pribúdať problémov. Kde im zoženieme ubytovanie a&nbsp;podobne. K&nbsp;tejto téme sa objavujú aj rôzne protichodné názory. Vy ste už spomenuli prínos pre náš pracovný trh, na&nbsp;druhej strane sa ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že im utečenci vezmú pracovné miesta, lôžka v&nbsp;nemocniciach a&nbsp;podobne.

Tu by asi mala vláda viac komunikovať a&nbsp;situáciu upokojiť. Celkom jednoznačne. Aj z&nbsp;toho ľudského pocitového hľadiska sa musíme uskromniť. Ale dôležité je to, že to nie sú nejaké zásadné počty, že zo dňa deň k&nbsp;nám príde 300-tisíc Ukrajincov a&nbsp;budú potrebovať škôlky. Áno, už teraz sú problémy, práve aj so škôlkami, ale azda to nejako zvládneme. A&nbsp;po&nbsp;druhé by sme to mali vnímať ako dlhodobý benefit, ktorý by z&nbsp;toho mohol vzniknúť. Pretože náš sused trpí vojnovým konfliktom, tak nechcem, aby to znelo, že my chceme z&nbsp;toho ťažiť. Ale situáciu treba upokojiť. Bol by som veľmi rád, aby to upokojovali aj vládni predstavitelia. Nielen postojmi, ale aj činmi. Aby nenahrávali na&nbsp;smeč nespokojnosti svojou nečinnosťou alebo chybami v&nbsp;manažovaní krízy. Nezabudnime, ako Slovensko stráca obyvateľov migráciou. Buďme radi aspoň za&nbsp;záujem Ukrajincov. Pomôžeme im aj sebe.

K&nbsp;vyostrenej nálade prilievajú olej do&nbsp;ohňa aj niektorí poslanci. Bohužiaľ. Najmä niektorí opoziční predstavitelia robia vyhlásenia typu, starajme sa hlavne my o&nbsp;seba, riešme naše problémy, neposielajme na&nbsp;Ukrajinu žiadnu vojenskú techniku a&nbsp;podobne. A&nbsp;to, čo robí poslanec Ľuboš Blaha, je ďaleko za&nbsp;čiarou. Každopádne, nemusí sa to nastaviť za&nbsp;týždeň či dva. Ale v&nbsp;horizonte mesiacov by mali zasadať medzirezortné pracovné komisie a&nbsp;veľmi rýchlo začať pracovať na&nbsp;dlhodobých, podporných a&nbsp;strategických dokumentoch. Pretože ak to berieme ako výzvu z&nbsp;hľadiska ľudských zdrojov a&nbsp;demografie, tak to bude treba upratať.

Prečo to bude trvať až mesiace? Nebude to neskoro? Pozrite, únik mozgov a&nbsp;šikovných rúk nevieme vyriešiť roky. Na&nbsp;jednej strane je prirodzené, že ľudia migrujú za&nbsp;lepšími pracovnými podmienkami. Na&nbsp;druhej strane, čo sme reálne urobili, aby sme aspoň časť z&nbsp;nich pritiahli? Tie výkriky do&nbsp;tmy, že sme sa snažili dostať vedcov domov, že sme im doplácali mzdu na&nbsp;úrovni trebárs Harvardovej univerzity, kde predtým pôsobili. Boli to jednak jednotky ľudí, ktorých sme vedeli spočítať na&nbsp;prstoch dvoch troch rúk, a&nbsp;jednak narazili na&nbsp;slovenskú realitu, že nejde vždy len o&nbsp;peniaze. Unikajú nám napríklad aj lekári do&nbsp;Česka, lebo tam študujú a&nbsp;už sa nevrátia. A&nbsp;tak sa pýtam, čo sa reálne strategicky urobilo v&nbsp;minulých rokoch, aby sa to zmenilo? A&nbsp;teraz je ten priestor, keď treba strategicky myslieť.

Máte aj konkrétny návrh? Možno si tento rozhovor prečíta premiér a&nbsp;vnuknete mu nejaký nápad. Predstavte si, že sú zamestnávatelia, ktorí váhajú prijať Ukrajincov. Môžu mať strach, že nevedia, čo bude, či sa mu zaučení zamestnanci, ktorým venoval energiu, nevrátia po&nbsp;pár mesiacoch domov, alebo majú strach z&nbsp;jazykovej bariéry. No ak by zamestnávateľ dostal stimul, že ak zamestná Ukrajincov, tak im štát zaplatí jazykový kurz, mohlo by to pomôcť.

Ukrajinská výzva podľa známeho profesora: Migrantov treba čo najefektívnejšie umiestniť

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Ukrajinská výzva podľa známeho profesora: Migrantov treba čo najefektívnejšie umiestniť

Súvisiace články

Prezident Zelenskyj: Ukrajina nemôže plniť ruské ultimáta, na toto nikdy nepristúpi!

Ukrajina tvrdí, že cez humanitárne koridory evakuovali v nedeľu 7295 ľudí

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás