Neprípustné je určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľoch režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológií alebo nacistickej ideológii alebo režimu založeného na komunistickej ideológii to neplatí, ak ide o predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti takémuto režimu," tak znel návrh poslanca Tomáša Valáška. Chcel zabrániť tomu, aby sme po krajine mali pomenované ulice podľa Jozefa Tisa, vojnového zločinca, ktorý bol odsúdený za vlastizradu a kolaboranstvo. Kým bol prezidentom Slovenského štátu, krajina platila Tretej ríši za odvoz vlastných občanov do koncentračných táborov.

Zvláštna koalícia

Zákon neprešiel, keďže zaň hlasovalo len 32 poslancov. Až 51 z nich sa zdržalo, no 41 zahlasovalo proti. Neprekvapia medzi nimi mená ako Ondrej Ďurica, ktorého podľa rozhodnutia súdu môžu médiá nazývať neonacistom. Milan Mazurek, ktorý musel v predchádzajúcom volebnom období z parlamentu odísť, lebo bol odsúdený za rasistické výroky. Či Stanislav Mizík, ktorý čelil obžalobe, že mal kritizovať udeľovanie štátnych vyznamenaní ľuďom so židovským pôvodom. No nedokázali mu, že status písal on, keďže vraj nevedel robiť s facebookom.

Šokujúce však je, že proti hlasovali poslanci Sme rodina, Smeru a dokonca OĽaNO. Napríklad Milan Kuriak, známy kritikou žien s odhalenými nohami alebo Gyorgi Gyimesi, ktorý chcel zakazovať dúhové vlajky. A proti hlasovala dokonca aj Anna Záborská, ktorej otec bol za bývalého režimu politickým väzňom!

Politológ: Nie sme vysporiadaní s minulosťou

Podľa politológa Radoslava Štefančíka to, že návrh neprešiel, hovorí veľa o našej spoločnosti. A o tom, že nie sme vysporiadaní so svojou vlastnou minulosťou. "Nemáme názor na to, čo sa tu dialo pred rokom 1989 alebo 1945. Tvárime sa, že s tým nemáme nič spoločné," vysvetľuje. "Stále tu existujú skupiny, ktoré tieto nedemokratické režimy obhajujú a my to tolerujeme ako iné názory. Ale tým to aj legitimizujeme a potom tu máme poslancov, ktorý tieto režimy nevedia odsúdiť a tvária sa, že nie sú historici," vraví Štefančík.

Občianske preukazy sú scestný argument

Jedným z argumentov, prečo nemeniť názvy ulíc, je, že ľudia by si museli meniť adresu na občianskych preukazoch a ďalších dokumentoch. "Mne sa to zdá scestný argument, že si niekto musí vybaviť občiansky preukaz. Tu ide o základné hodnoty, na ktorých má tento štát stáť. A pokiaľ máme problém to jasne zadefinovať, tak to tu asi nikdy fungovať nebude," myslí si. A dodáva, že ak Smer hovorí, že po voľbách nebude spolupracovať s fašistami, tak by sa jasne mali postaviť v tomto prípade na antifašistickú stranu. "Ale zdá sa, že ani oni nemajú zadefinovanú jasnú hodnotovú orientáciu," vraví.

A dodáva, že občania boli teraz po krátkom čase donútení si meniť občianske preukazy kvôli elektronickej komunikácii so štátom a nikoho netrápilo, či ich to obťažuje.

Hlasovali ste proti? Ani nechoďte na spomienky obetí holokaustu

Sklamaný z postoja poslancom ostal aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR. "Rumunský diktátor Nicolae Ceaușescu dal 15. decembra 1989 pokyn na streľbu do vlastného ľudu zhromaždeného v Temešvári. Vojakov za tento čin už vyznamenať nestihol... Nikomu dnes nenapadne v Rumunsku po bývalom prezidentovi pomenovať ulicu. Tridsiateho októbra 1944 vyznamenal Jozef Tiso nemeckých vojakov, ktorých predtým pozval potlačiť SNP. Tí, okrem príslušníkov slovenskej armády a partizánov, povraždili aj tisíce slovenských civilistov. Ich obete boli pochované v 211 masových hroboch. Vypálené boli celé obce – Kľak, Ostrý Grúň, Kremnička a 109 ďalších obcí. Zaslúži si osoba, ktorá má na rukách krv vlastného ľudu ulicu nesúcu jeho meno," pýta sa predseda zväzu Richard Duda.

Jozef Tiso: Na snímke z októbra 1944 vyznamenáva nemeckých vojakov, ktorí potlačili Slovenské národné povstanie.
Zdroj: Internet, wikipedia

A apeluje na tých, ktorí hlasovali proti alebo sa zdržali, aby sa nezúčastňovali na pietnych spomienkach pri pamätníkoch obetiam holokaustu či pri pamätníkoch partizánom padlým v Slovenskom národnom povstaní či pri spomienkach na civilné obete vypálených slovenských obcí či na obete boja proti komunizmu. "Stratili na to morálne právo," zakončuje Duda stanovisko zväzu.