Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Kedysi na trnavskom Námestí SNP skladali žiaci iskričkový a&nbsp;pioniersky sľub, od januára je však priestor v&nbsp;centre mesta veľkým staveniskom. Najprv z&nbsp;vysokého podstavca na konci pešej zóny v&nbsp;Trnave odstránili súsošie osloboditeľov s&nbsp;názvom Víťazstvo z&nbsp;dielne Jána Snopka, ktoré tu stálo od roku 1959. Následne mesto začalo rozsiahlu obnovu námestia. Predtým si však vyhrnuli rukávy archeológovia a&nbsp;ich niekoľkotýždňová práca priniesla zaujímavé výsledky. 

Najprekvapivejším objavom je identifikácia základov zaniknutého stredovekého kostola. Táto stavba bola unikátna najmä svojou polohou, keďže stála pred hradbami mesta. Množstvo kostolov dalo Trnave prívlastok slovenský „Malý Rím“ a&nbsp;teraz k&nbsp;nim pribudol ďalší, hoci ukrytý v&nbsp;zemi.

Na rozrytom námestí plnom hliny sú bagre a&nbsp;niekoľko robotníkov. Na prvý pohľad nič nenasvedčuje tomu, že kráčame po rozsiahlych objektoch niekoľkostoročnej histórie. Po ľavej strane sme minuli stredoveký kostolík a&nbsp;prešli sme miestom, kde archeológovia odkryli barokový tehlový most ponad priekopu. Tri metre pod nami tiekla kedysi okolo renesančného barbakanu rieka Trnávka. Ešte pár metrov a&nbsp;priblížime sa k&nbsp;renesančnému záchytnému parkovisku, zrejme najstaršiemu na Slovensku. Toto všetko je však už zakryté zeminou, našu predstavivosť podnecujú slová vedúceho výskumného tímu a&nbsp;dekana Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity Erika Hrnčiarika. Vráťme sa teda na začiatok archeologického dobrodružstva v&nbsp;centre Trnavy. Ten na Námestí SNP sa začal ešte v&nbsp;roku 2015. Po súkromnej firme sa do výskumu pustil tím archeológov z&nbsp;Trnavskej univerzity, ktorým pomáhali aj väzni z&nbsp;Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. „Mnohí sa v&nbsp;tom našli, bolo to veľmi efektné. Niektorí mali dokonca umeleckejšie zmýšľanie a&nbsp;dokázali dobre dokumentovať, prežívali nadšenie z&nbsp;objavov,“ opisuje skúsenosť s&nbsp;odsúdenými pracovník Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity. „Našli sme pod zemou veľké množstvo zachovaných murív stredovekej brány, ktorou sa vstupovalo do mesta, a&nbsp;jej tak­zvaného predbránia. V&nbsp;roku 2017 sme ich prezentovali formou náznakovej rekonštrukcie a&nbsp;objav sa stal jednou z&nbsp;turistických atrakcií,“ ukazuje na asi polmetrový múrik. „Archeológia dá otázku a&nbsp;keď hľadá odpoveď, objavia sa ďalšie štyri otázky,“ usmieva sa náš spoločník. Mesto Trnava sa úspešne uchádzalo o&nbsp;eurofondy na revitalizáciu Námestia SNP a&nbsp;začiatkom tohto roka sa archeológovia mohli pustiť do ďalšieho výskumu. Mali indície, že narazia na mladšie fázy obranného systému mesta, a&nbsp;nemýlili sa.

Vo februári našli pod zemou ukryté pozostatky renesančného barbakanu, akejsi pevnosti chrániacej Dolnú bránu. Prek­vapila ich jej veľkosť, ale aj dobrý stav tehlového muriva. Prečo sa situácia v&nbsp;celom tomto priestore historicky menila a&nbsp;mesto posilnilo svoju obranu? Podľa Hrnčiarika to súvisí s&nbsp;objavom pušného prachu. „Vojská prišli k&nbsp;priekope, strelili do brány a&nbsp;ona padla. Preto potrebovali posilniť obranu a&nbsp;pred bránou vytvorili ešte barbakan. Podobný bol aj v&nbsp;Bratislave pred hradbami, je to dnešný priestor pred Michalskou bránou, kde je priekopa,“ dodáva na ilustráciu. „Padací most v&nbsp;Trnave zrušili, postavili nový z&nbsp;kameňa a&nbsp;bránu, ktorú každý večer zatvárali, aby do mesta už nemohol nikto vstúpiť. A&nbsp;to súvisí s&nbsp;naším ďalším objavom,“ napína nás archeológ. Kupci z&nbsp;Liptova či Budapešti museli po zotmení svoje koče s&nbsp;tovarom nechať pred hradbami mesta a&nbsp;čakať do rána, kým sa brána opäť otvorí. Dnes by sme povedali, že ich odstavili na záchytnom parkovisku. Takéto špecifické miesto tím z&nbsp;Trnavskej univerzity objavil pred pár týždňami. „Odkryli sme upravenú plochu vysypanú drobnými kamienkami. Zaujímavé je, že na jej povrchu sa zachovali vyjazdené koľaje od kolies vozov,“ dopĺňa informácie o&nbsp;renesančnom parkovisku Hrnčiarik. Pocestní teda odstavili koče i&nbsp;vozy a&nbsp;zašli do najbližšieho šenku alebo sa dostali do mesta po svojich. „Možno sa našli aj špekulanti, ktorí sa takto vyhýbali plateniu mýta. Zobrali si tovar na plecia a&nbsp;išli pešo.“

Najvýznamnejším tohoročným objavom je však stredoveký kostolík, ktorého zvyšky zostali stáročia ukryté pod zemou. „Potrebovali sme len v&nbsp;rohu dočistiť kúsok barbakanu, tak som tam poslal svojho študenta. Našiel časť múru, v&nbsp;ktorom bol kameň, pričom barbakan bol postavený z&nbsp;tehál. Začali sme ďalej odkrývať a&nbsp;vynárali sa časti kostola postaveného z&nbsp;kameňa a&nbsp;tehál. V&nbsp;Trnave sa táto metóda používala už v&nbsp;stredoveku a&nbsp;pravdepodobne ju prinieslo nemecké obyvateľstvo, ktoré sem prichádzalo po mongolskom vpáde,“ spomína vedúci tímu. Pred archeológmi sa teda zrazu objavil malý kostolík, ale po ďalšom skúmaní zistili, že odkryli len jednu jeho časť a&nbsp;v&nbsp;skutočnosti bol oveľa väčší. „To, čo sme spočiatku prezentovali v&nbsp;médiách ako malú kaplnku, bolo v&nbsp;skutočnosti len presbytérium, kde prebiehali omše, a&nbsp;veriaci sa zdržiavali v&nbsp;ďalšom, oveľa väčšom priestore. Táto stavba bola unikátna najmä svojou polohou, lebo stála mimo mesta na nechránenom mieste. V&nbsp;stredoveku to bolo veľmi nebezpečné,“ dodáva na adresu viacuholníkovej stavby, ktorej múry dosahovali hrúbku až 96 centimetrov. Okrem toho vykopali jamu a&nbsp;zistili, že v&nbsp;podzemí bola krypta alebo kostnica. Ľudské pozostatky však našli až vedľa kostola, išlo o&nbsp;detské hroby. „V&nbsp;tom období bolo zvykom nepokrstené deti pochovávať čo najbližšie ku kostolu. Voda, ktorá na ne zo strechy stekala, z&nbsp;nich mala zmyť dedičný hriech, aby sa dostali do neba.“ Svätostánok zanikol už v&nbsp;stredoveku a&nbsp;vôbec sa o&nbsp;takejto stavbe pod mestskými hradbami nevedelo. „Existuje jediná archívna zmienka, že v&nbsp;Trnave sa nachádza aj Kostol svätého Ulricha pred bránami mesta. Upozornil ma na to kolega z&nbsp;katedry histórie Vladimír Rábik,“ upresňuje Hrnčiarik. Na základe vtedajšej situácie a&nbsp;súčasných poznatkov usúdili, že naozaj by mohlo ísť o&nbsp;túto stavbu. V&nbsp;jej blízkosti stál ďalší kostol aj s&nbsp;nemocnicou, dnes známou ako Špitálik, kde sa starali o&nbsp;chorých mešťanov bendiktíni. Prečo stáli kúsok od seba hneď dva svätostánky?&nbsp; Nedávno objavený Kostol svätého Ulricha slúžil na pohrebné účely a&nbsp;neďaleko bol aj cintorín. Navyše benediktíni nemeckého mnícha Ulricha, ktorý podľa legiend v&nbsp;jedenástom storočí vykonal niekoľko zázračných uzdravení, považujú za svojho dôležitého patróna.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/unikaty-archeologovia-nasli-trnave-dalsi-kostol-aj-renesancne-parkovisko-opat-ich-zasypali">FOTO V GALÉRII</a>

Erik Hrnčiarik nás svojím pútavým rozprávaním preniesol do dávnych čias, ale ak by ste si chceli prezrieť objavy jeho tímu na vlastné oči, či teraz, alebo po obnove námestia, márne ich budete hľadať. Všetko je už zakonzervované a&nbsp;zasypané. „Mnohí ľudia nám hovoria, že by sme to mali zaskliť a&nbsp;nejako prezentovať. Áno, bolo by to pekné, ale aj finančne náročné. Nielen celá realizácia zasklenia, ale aj udržiavanie. Pod sklom sú pozostatky historických objektov ako v&nbsp;skleníku, neustále pracujú a&nbsp;zvetrávajú. Okrem toho sa tam objavuje mikroflóra, ktorá ich takisto narúša. Muselo by sa to neustále čistiť. Už samotné vypracovanie technického projektu by trvalo niekoľko mesiacov,“ opisuje úskalia takejto prezentácie archeologických nálezov. Pamiatke je podľa slov odborníka lepšie pod zemou. Perfektne ju zdokumentovali, takže záujemcom poskytnú podrobné informácie, na námestí bude aj informačná tabuľa. V&nbsp;hre je i&nbsp;aplikácia, ktorá by návštevníkom umožnila pozrieť si staré objekty trojdimenzionálne. Navyše obrysy barbakanu, mosta aj kostolíka budú načrtnuté v&nbsp;dlažbe, takže ak sa prejdete námestím, budete vedieť, čo skrýva zem pod vašimi nohami. Niektorých obyvateľov Trnavy trápilo aj to, či sa na námestie vráti aj súsošie osloboditeľov. Áno, bude tam, ošetrené a&nbsp;bezpečnejšie ukotvené.

Unikáty! Archeológovia našli v Trnave ďalší kostol aj renesančné parkovisko. Opäť ich zasypali

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Unikáty! Archeológovia našli v Trnave ďalší kostol aj renesančné parkovisko. Opäť ich zasypali

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Nenápadná obec plná histórie: K jej odkrývaniu má prispieť aj nová atrakcia nad šachtou Karol

Ako sa zrodila vyzývavá „nymfička“? Autora škandalóznej Lolity strážila manželka s pištoľou

Žila na hrane a utratila milióny: Françoise Saganová milovala mužov i ženy, písanie aj kokaín

Čerstvá päťdesiatnička: V Petržalke sa narodil Majk Spirit, žil tam Ladislav Chudík. Kto ešte?

Intelektuálka z Myjavy: Zuzka Zguriška vzdávala hold kopaničiarskemu kraju a jeho ľudu

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás